Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/2018/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ALSTAV SK s.r.o., so sídlom Dolný Lieskov 2, 018 21 Dolný Lieskov, IČO: 36 841 315, pr. zast.: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO:36 858 536, proti povinnému: 1.) A. B., nar: X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., 2.)E. B., F.: XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G., 3.) G. H. B., F.: XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX E., o vymoženie 30693,89 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Július Petík, so sídlom exekútorského úradu Nobelova 34, 83102 Bratislava, pod sp. zn. 131EX 316/23, o návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinných, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému voči povinným priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinných na zastavenie exekúcie vo výške 596,94 EUR, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.08.2023 domáhal od povinných vymoženia sumy vo výške 30693,89 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice sp. zn. N 1292/2009, Nz 38856/2009, NCRls 39455/2009, ktorý vydal notár JUDr. Marta Pavlovičová dňa 03.11.2009, a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.12.2009 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Konajúci súd následne vo veci , IČS: XXXXXXXXXX, vydal dňa 23.08.2023, Poverenie č. ECLI: J.:K.:L.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorým poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Júliusa Petíka, so sídlom exekútorského úradu Nobelova 34, 83102 Bratislava.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie. Povinnému 1 bolo Upovedomenie o začatí exekúcie uložené na pošte dňa 18.03.2024 a návrh na zastavenie exekúcie podal na poštovú prepravu dňa 14.03.2024, povinnému 2 bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 08.03.2024 a povinnému 3 bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 13.03.2024, pričom návrh na zastavenie exekúcie podali povinný 2 a povinný 3 na poštovú prepravu dňa 13.03.2024. Súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.

4. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, okrem judikatúry aj to, že notárska zápisnica je osobitným exekučným titulom, v ktorom musia byť prísne dodržané všetky formálne náležitosti, aby mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti, musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. V zmysle uvedeného majú povinní za to, že exekučný titul neobsahuje potrebné

náležitosti, a teda nespĺňa podmienky vykonateľnosti vyžadované zákonom. Povinní ďalej namietajú Dohodu o urovnaní zo dňa 03.11.2009 (ďalej ako „Dohoda“), ktorá je súčasťou exekučného titulu spolu so Zmluvou o dielo č. 10/2008 zo dňa 08.08.2008 (ďalej ako „ Zmluva“), konkrétne článok IV. bod 4.1. Dohody, v zmysle ktorého „Táto dohoda nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvoma stranami a účinnosť dňom riadneho splnenia záväzku objednávateľa uvedené v bode 2.2. písm. b) tejto dohody. V prípade ak objednávateľ svoj záväzok uvedený v bode 2.2 písm. b) tejto dohody v stanovenej lehote nesplní, platnosť tejto dohody automaticky zaniká a strany ňou nie sú viazané.“ A bod 2.2 písm. b) Dohody znie: „Objednávateľ podpisom tejto dohody uznáva svoj dlh voči zhotoviteľovi vo výške 39.055,47 Eur, ktorý vznikol neuhradením časti faktúry č. 20080051, ktorou zhotoviteľ fakturoval časť ceny diela podľa Zmluvy a zaväzuje sa ho riadne zaplatiť najneskôr do 20. decembra 2009. Objednávateľ sa zároveň zaväzuje, že súčasne s podpisom tejto dohody písomne uzná svoj vyššie uvedený dlh aj vo forme notárskej zápisnice spísanej na tento účel podľa ustanovenia s. 2 Exekučného poriadku v platnom znení (exekučný titul).“ Podľa povinných môže vzhľadom na vyššie uvedené nastať viacero situácií. Prvá, že Dohoda nadobudla účinnosť, druhá, že Dohoda nenadobudla účinnosť a tretia, že že došlo k čiastočnému splneniu záväzku, čo Dohoda ani exekučný titul nepredpokladajú. Povinní uvádzajú, že nie je ich povinnosťou vykladať vôľu zmluvných strán, nakoľko neboli účastníkmi právnych úkonov, ale faktom zostáva, že právny dôvod, ktorý je zákonne vyžadovanou náležitosťou notárskej zápisnice, nie je správne určený.

5. Súdny exekútor zároveň predložil konajúcemu súdu, vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že vznáša námietku res iudicatae (námietku rozhodnutej veci), nakoľko sa jedná o starú exekúciu, počas ktorej už právny predchodca povinných inicioval súdne konania z dôvodu, že podal námietky proti exekúcii na Okresnom súde Nitra, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. zo dňa 09.06.2010 tak, že boli zamietnuté. Oprávnený ďalej uviedol, že voči tomuto uzneseniu podal právny predchodca povinných odvolanie a toto bolo zamietnuté uznesením sp. zn. zo dňa 09.11.2011. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že právny predchodca povinných následne podal žalobu na určenie neplatnosti Notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní o čom Okresný súd Nitra rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 09.11.2015 tak, že žalobu zamietol, voči ktorému sa právny predchodca povinných odvolal a o tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.05.2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Právny zástupca oprávneného z opatrnosti uviedol aj svoje vyjadrenie vo veci samej k návrhom povinných na zastavenie exekúcie. K námietkam povinných ohľadne vymedzenia právneho dôvodu uvedeného v exekučnom titule oprávnený uviedol, že k spísaniu Dohody o urovnaní oprávnený došlo z dôvodu, že právny predchodca povinných si neplnil riadne a včas svoje peňažné povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o dielo č. 10/2008 a z uvedeného je zrejmé, že záväzok právneho predchodcu povinných vznikol zo Zmluvy a následne bol potvrdený Dohodou. K námietkam povinných ohľadne Dohody, konkrétne článku IV. bod 4.1. Dohody oprávnený uvádza, že splnením povinnosti uvedenej v bode 4.1 sa myslí splnenie záväzku písomne uznať záväzok vo forme notárskej zápisnice a nie splnenie samotného záväzku, čo je zrejmé z ustanovení Dohody, okrem iného aj z bodu 3.1. Výklad povinných je v rozpore s účelom Dohody. Oprávnený a právny predchodca povinných sa dohodli, že popri uzatvorení Dohody o urovnaní právny predchodca povinných uzná svoj záväzok aj formou notárskej zápisnice a bod 4.1 Dohody riešil právne následky spojené s porušením tejto povinnosti. Oprávnený ďalej uviedol, že povinní pokračujú v účelových obštrukciách právneho predchodcu a vyhýbajú sa splnenia zvyšnej časti záväzku. V závere svojho vyjadrenia oprávnený navrhol návrhy povinných zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov spojených s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie.

6. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa ust. 61k ods.5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

13. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.

14. Treba zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť, ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule a nemá ani právomoc preskúmať či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného titulu. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. z 03. 05. 2011. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.

15. Súd k námietke povinných ohľadne toho, že exekučný titul nespĺňa podmienky vyžadované platnou legislatívou pre materiálnu vykonateľnosť, súd uvádza, že Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje presnú individualizáciu strán, právny dôvod, predmet, čas plnenia ako aj súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o návrh na vykonanie exekúcie podaný v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde už počas predchádzajúcej exekúcii právny predchodca povinných vzniesol rovnaké námietky ako povinní v tejto exekúcii, a o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté

konkrétne uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 09.06.2010, ktorým bol zamietnuté námietky pôvodného povinného proti exekúcii, v ktorom súd na strane 5 uvádza, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom spĺňa podmienky materiálnej aj formálnej vykonateľnosti. Právny predchodca povinných podal ďalšie námietky proti exekúcii, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn.25Er/829/2009 zo dňa 09.11.2011 tak, že ich súd opäť zamietol a opäť skonštatoval že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom spĺňa podmienky materiálnej aj formálnej vykonateľnosti a zároveň dodal, že právny predchodca povinných nielen že podpísal samotnú notársku zápisnicu, ale aj Dohodu. Právny predchodca v pôvodnej exekúcii podal návrh na určenie neplatnosti notárskej zápisnice, ktorý Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. zo dňa 09.11.2015 zamietol, voči čomu právny predchodca podal odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.23Co/551/2016 zo dňa 24.05.2017 zamietnuté. Povinní nepreukázali, že by iniciovali akékoľvek nové konanie, o ktorom by už bolo zároveň právoplatne rozhodnuté a malo by za následok zrušenie exekučného titulu. Nakoľko sa pri námietkach povinných jedná o skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu a tieto už boli namietané právnym predchodcom povinných a bolo o nich právoplatne rozhodnuté, nepredstavujú dôvod pre zastavenie exekúcie. V exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené tak možno prijať záver, že povinní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že tu existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou exekučného súdu nie je každé tvrdenie účastníka exekučného konania preverovať a opätovne účastníka dopytovať na preukázanie ním tvrdených skutočností, pretože exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacou zásadou a za úspešné uplatňovanie resp. bránenie práva v konaní je zodpovedný sám účastník. Navyše, povinní mali dostatočný priestor uvedené skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.

16. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : „Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov uvedených v zákone. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom musí obsahovať uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. ...Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť ().“

17. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu

uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

18. Konajúci exekučný súd k ďalším námietkam povinných uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že tieto námietky povinného nie sú pre účely prebiehajúcej exekúcie opodstatnené a pre súd nezakladajú povinnosť o nich konať a rozhodovať pretože, nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete daného rozhodnutia.

20. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

24. V návrhu na zastavenie exekúcie si povinní nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko povinní nie sú v tomto konaní zastúpení právnym zástupcom, nevznikol im nárok na náhradu trov spojených s ich návrhom na zastavenie exekúcie.

25. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s prevzatím a prípravou zastúpenia a s vyjadrením k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 30693,89 Eur odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje sumu 234,87 Eur. Trovy právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby (t. j. prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie) po pripočítaní 2x režijného paušálu za rok 2024 a 20% DPH predstavujú sumu 596,94 Eur. Súd na základe vyššie uvedeného oprávnenému priznáva trovy vo výške 596,94 Eur (odmena za dva právne úkony vo výške 469,74 Eur + 2 x režijný paušál rok 2024 (2 x 13,73 Eur) + 20% DPH (vo výške 99,74 Eur)), pričom ich súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.