Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/4/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., s.r.o. so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou A., s.r.o. so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinnej K. S., bývajúcej v J., o vymoženie 1 182,09 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 1 182,09 € s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), pričom právo na vymáhanú

sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom zo 6. februára 2009 sp. zn. B. Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri R., a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Revúca o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Okresný súd Revúca vydal 24. apríla 2009 súdnemu exekútorovi poverenie

č. 5608 015617* na vymoženie vyššie uvedenej sumy; uznesením z 9. júla 2012 č.k.

2

-16: I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú, II. exekúciu zastavil a III. súdnemu

exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že

označený rozhodcovský rozsudok bol vydaný z dôvodu porušenia povinností z právneho

vzťahu založeného 19. apríla 2006 zmluvou o úvere č. X. (ďalej len „úverová zmluva“) medzi

právnou predchodkyňou oprávnenej a povinnou, súčasťou ktorej sú Obchodné podmienky

pre úver (ďalej len „obchodné podmienky“). Po oboznámení sa s označeným rozhodcovským

rozsudkom, úverovou zmluvou a obchodnými podmienkami dospel k záveru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky je v rozpore s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov

upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv a tiež s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

„Smernica“). Úverová zmluva je spotrebiteľská zmluva, preto pri jej posudzovaní aplikoval

ustanovenia obsiahnuté v o spotrebiteľských úveroch, v Občianskom

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Účastníci úverovej zmluvy sa dohodli, že všetky ich

spory z daného právneho vzťahu budú rozhodované pred vyššie označeným rozhodcovským

súdom, rozhodnutia ktorého budú pre obe strany konečné a záväzné. V tejto ich dohode treba

vidieť rozhodcovskú doložku, ktorá je obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, nebola ale

dojednaná individuálne a spotrebiteľovi znemožňuje vyriešiť spor medzi účastníkmi inak, ako

v rozhodcovskom konaní. To odôvodňuje záver o jej nekalej povahe (čl. 3 ods. I v spojení

s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice), ako aj neprijateľnosti a neplatnosti (§ 53 ods. 1

). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie

rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok. Keďže exekučný titul bol

vydaný v rozpore so zákonom, súd prvého stupňa, aplikujúc § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58

ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Keďže si súdny

exekútor neuplatnil trovy exekúcie, súd mu nepriznal ich náhradu.

Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením z 31. októbra 2012 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil

ako vecne správne ( ). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu bol postup

prvostupňového súdu v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa správne aplikoval § 45 ods. 1

, a a a

a ustanovenia Smernice a opodstatnene zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú

podmienku. V danom prípade má rozhodcovská doložka charakter nekalej podmienky, ktorá

spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech

3

spotrebiteľa. Obsah zmluvného dojednania totiž znemožňuje povinnej brániť svoje práva

pred všeobecným súdom a núti ju podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred subjektom,

ktorý vopred určila oprávnená. Rozhodcovskú doložku preto súd prvého stupňa správne

považoval za nekalú a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Odvolací súd k tomu dodal, že

exekučný súd je počas celého exekučného konania povinný skúmať, či exekučný titul

je vykonateľný. Súd prvého stupňa správne posúdil označený rozhodcovský rozsudok ako

nulitný, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie

a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Na základe vyššie uvedeného

odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávnenej za dôvodné a napadnuté uznesenie vo výroku

o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil ( ). Správny je preto nielen

záver súdu prvého stupňa, že ide o nespôsobilý exekučný titul (§ 41 ods. 2

písm. d/ Exekučného poriadku), ale aj záver, že exekúciu treba zastaviť, pretože

je neprípustná pre neplatnosť rozhodcovskej doložky (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním , v ktorom žiadala

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu buď zmeniť tak, že dovolací súd „poverí súdneho

exekútora vykonaním exekúcie“, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:

1. rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237

písm. d/ ). Túto procesnú vadu vyvodzovala dovolateľka z toho, že

rozhodcovský súd rozhodoval v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam

rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a nie sú oprávnené preskúmavať

rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke; takúto právomoc im neumožňuje ani § 45

,

2. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ),

3. odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať ( ). Rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý bol v danom prípade pripojený k návrhu na vykonanie

exekúcie, je vykonateľný tak po formálnej, ako aj materiálnej stránke. Tým,

že ho súdy odmietli vykonať, jej bolo upreté právo na výkon rozhodnutia,

4. konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ),

4

5. svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

5

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až c/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľka namieta, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237

písm. d/ ). So zreteľom na to dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo

k dovolateľkou tvrdenej procesnej vade.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159

ods. 1 ). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (

ods. 3 ). Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku ( ).

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva

vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

6

Zo spisu vyplýva, že predmetnému exekučnému konaniu nepredchádzalo žiadne iné

exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov,

a ktoré by s konečnou platnosťou bolo skončené inak, ako vymožením vymáhanej

pohľadávky. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd

skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne

vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených

prípadoch alternatívnou možnosťou súdneho sporového konania, totiž vyplýva, že jeho

výsledkom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.

Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto ním

nemôže byť založená prekážka tzv. „duplicitnej“ exekúcie.

V danom prípade bol súdny exekútor súdom poverený, aby vykonal exekúciu.

Dovolací súd preto uvádza, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím

o veci samej a nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho

exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame

právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu

adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať

exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje

svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (k tomu viď bližšie uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnená neopodstatnene namieta, že v konaní

pred súdmi nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v

2. Dovolateľka tvrdí, že v konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle § 237

písm. e/ (t.j. že súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný). Uvedené ustanovenie dopadá na prípady, kedy súd

prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok

konania – nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu. O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon, ktorým sa začína konanie. V predmetnom exekučnom konaní nejde o prípad,

že by exekučný súd konal a rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania.

Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku).

Obsah spisu potvrdzuje, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie

(č.l. 2 spisu). Jej dovolacia námietka, že v konaní došlo k procesnej vade konania uvedenej

v , preto nemá žiadne opodstatnenie.

3. Podľa názoru oprávnenej jej súdy v exekučnom konaní odňali možnosť konať.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Z dovolania vyplýva názor oprávnenej, že k odňatiu jej možnosti pred súdom konať

došlo tým, že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania

a bez jej účasti. Rovnako im vytýka, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či je exekučný titul materiálne

vykonateľný. Exekučný súd v tomto štádiu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122

až ) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom

na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu

na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nemusí

vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Pokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie je alebo nie je vykonateľný exekučný

titul môže dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj len

na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, bez nariadenia pojednávania a účasti účastníkov,

obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti

účastníkov, môže dospieť k tomuto záveru aj v neskorších štádiách exekučného konania.

O procesnú vadu konania v zmysle ide tiež v prípade zastavenia

exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené predpoklady; takým zastavením

sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Dovolací súd preto skúmal, či nejde o tento prípad.

Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty

na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2

). Podľa Exekučného poriadku je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok; prípady ďalších exekučných titulov uvádza § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých

rozhodnutiach v iných veciach uviedol, že exekučný súd má povinnosť počas celého

exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného

exekučného titulu (viď napríklad sp. zn. , , ,

, , a ). V rámci tohto skúmania

nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani

rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného

titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale treba mať na zreteli, že ak oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd – tak

v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského

súdu – povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 41 Exekučného poriadku); v rámci

toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

Je v súlade s Exekučným poriadkom, ak súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie

a neskôr zistil, že tvrdený exekučný titul exekučným titulom nemôže byť, nezruší vydané

poverenie, ale exekúciu zastaví.

Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo

k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd

9

a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012).

Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,

kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“

nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania,

ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal

v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský

rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou

podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup

exekučného súdu, ktorý aj po vydaní poverenia pre súdnu exekútorku na vykonanie exekúcie

ďalej skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného

súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval

k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho

súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok

je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou

prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil

rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného

konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené

v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré

nevyvoláva žiadne právne účinky (viď a tiež uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. , ktoré bolo uznesením

občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

K záveru súdov o neplatnosti rozhodcovskej doložky treba uviesť, že exekučný súd

mal v danom prípade k dispozícii rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých bol schopný

získať potrebné informácie o skutkovom a právnom stave. Ustanovenie obchodných

podmienok, na ktoré poukázal označený rozhodcovský rozsudok s tým, že zakladajú jeho

právomoc na rozhodcovské konanie, treba považovať za rozhodcovskú doložku (§ 4 ods. 1

) a súdy správne pristúpili k posúdeniu, či toto ustanovenie nie

je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

10

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-40/08 vo veci Asturcom

Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil, že nerovný stav medzi

spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším

vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu

posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Smernica sa má vykladať v tom zmysle, že

vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi

a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom

v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať

v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takom prípade prináleží

vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho

práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere

uzatvorenej úverovej zmluvy, pretože právna predchodkyňa oprávnenej poskytla povinnej

úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijala povinná ako

spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní úverovej zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej

strany a nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdmi nižších

stupňov (správne) posúdená ako nekalá. I keď , ktorým sa mení

a dopĺňa v znení neskorších predpisov (tento zákon nadobudol účinnosť

1. apríla 2004, teda pred uzatvorením úverovej zmluvy), zmluvy uzatvorené podľa iných

zákonov ako za spotrebiteľské priamo neoznačuje, treba mať na zreteli,

že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter, a preto bola v danej veci po zohľadnení

všetkých ostatných kritérií exekučným súdom aplikovaná správne.

Rozhodcovská doložka, ktorá v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej

zmluvnej podmienky v zmysle a neplatného zmluvného

dojednania; takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok. Na tomto základe dovolací súd konštatuje, že súdy nižších

stupňov predmetný rozhodcovský rozsudok správne nepovažovali za vykonateľný exekučný

titul.

11

K námietke dovolateľky, že právna predchodkyňa oprávnenej v danom prípade len

plnila zákonnú povinnosť, dovolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zákona

č. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len

„“) banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť

svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že

ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (osobitným zákonom

sa tu v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie (ako celok) a tiež

o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých

zákonov – ďalej len „“). Poznámka pod čiarou nemá síce normatívny

charakter, slúži ale na spresnenie výkladu zákona (viď R 109/2011). Dovolací súd preto pri

výklade ustanovenia vzal na zreteľ právne predpisy,

na ktoré sa pri tomto ustanovení pod čiarou odkazuje. Zohľadnil, že

je právny predpis, ktorý obsahuje ustanovenia všeobecnej povahy charakterizujúce každé

rozhodcovské konanie, zloženie a činnosť všetkých rozhodcovských súdov, štandardný

priebeh rozhodcovského konania, náležitosti rozhodcovského rozhodnutia, ako aj všeobecné

predpoklady jeho zrušenia, uznania a výkonu. Prihliadol tiež na to, že ustanovenie § 67 ods. 1

má podstatne konkrétnejšiu povahu, zohľadňujúcu individuálne

postavenie banky a okolnosti prípadu, v ktorom dodávateľom je banka a v jej spotrebiteľskom

spore s klientom ide o plnenie z bankového obchodu. Podľa tohto ustanovenia sú banky

a pobočky zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového

združenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom v Bratislave;

štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky. Podľa § 67

ods. 2 stály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný

rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi a) vykonávacími

inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, b) vydavateľmi elektronických

platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov

pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov. Citované zákonné

ustanovenia mali viesť právnu predchodkyňu oprávnenej (P. banku, a.s.) k tomu, aby

klientovi (povinnej) ponúkla neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom,

že ich prípadné spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a/ v rozhodcovskom konaní,

b/ pred stálym rozhodcovským súdom, c/ zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom

ich záujmového združenia. V preskúmavanej veci spis nenasvedčuje tomu, že právna

predchodkyňa oprávnenej takto postupovala – nevyplýva z neho, že by sa rozhodcovská

12

doložka, ktorá bola v danom prípade uzavretá, týkala rozhodcovského konania pred takým

rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie uvedené znaky (viď a/ až c/). Predmetné

zmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

bankami alebo ich záujmovým združením, ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol

ustanovený odlišným subjektom. Námietku oprávnenej, že jej právna predchodkyňa len plnila

svoju zákonnú povinnosť, plnenie ktorej nemohlo viesť k neprijateľnej podmienke

v spotrebiteľskej zmluve, preto dovolací súd považoval v danom prípade za nenáležitú.

K námietke oprávnenej, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice nie

je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3

o úradnom vestníku Európskej únie).

Z obsahu dovolania možno vyvodiť aj námietku oprávnenej, že odôvodnenia

rozhodnutí súdov nižších stupňov sú nepreskúmateľné. Judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je nepreskúmateľnosť považovaná za zv. inú vadu konania (porovnaj

R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn.

konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej

judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. Sama skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie

je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôže založiť

prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zastavenia exekúcie v procesnej situácii, v ktorej by pre toto zastavenie neboli

splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a odvolací

súd jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej

pred súdom konať ( ).

4. K námietke oprávnenej, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd opakuje, že

13

procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť

vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).

Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci

viď a ).

5. Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

(iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť

prípustnosť dovolania oprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou (, a ), nevyšli najavo ani iné

procesné vady konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania

nevyplýva z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

oprávnenej podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnej náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková