Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/248/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou J., so sídlom v K., proti povinnej J. S., bývajúcej v L., pre

vymoženie 33,99 € s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Lučenec

pod sp. zn. , Ex X., o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 13. júla 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. júla 2011 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Lučenec z 20. januára 2011, č.k. 17 Er 1074/2010-

29 a vec vracia Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec uznesením z 20. januára 2011 č.k. -29 zamietol

žiadosť súdneho exekútora JUDr. M. J. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn.

Ex X.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn.

z 8.3.2010, ktorý vydal rozhodca Arbitrážneho súdu Košice podľa zákona

č. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba ZoRK). Tento rozsudok uložil povinnej

zaplatiť priznané nároky oprávnenej z titulu dlžného poistného z poistenia na základe poistnej

zmluvy č. 4325200011 z 27.2.2007 uzavretej medzi oprávnenou a povinnou. Prvostupňový

súd vyvodil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáhalo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a že

na zmluvný vzťah medzi poistníkom a poistencom je potrebné aplikovať ustanovenia

spotrebiteľského práva. Predmetná zmluva obsahuje také podmienky, ktoré treba v zmysle

platnej legislatívy posudzovať ako neprijateľné a v konečnom dôsledku za neplatné. Neprijateľné

a neplatné je zmluvné dojednanie účastníkov o rozhodcovskej doložke v časti XV bod 2.

Všeobecných poistných podmienok. Rozhodcovská doložka bola v čase uzatvárania

2

neprijateľnou podmienkou a od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, nespĺňa podmienku uvedenú v písm.q/

bod 1. Prílohy citovanej smernice v tom smere, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako

výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Rozhodcovský rozsudok

vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie,

keďže nie je materiálne vykonateľný.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 13. júla 2011 sp. zn.

uznesenie okresného súdu potvrdil ( ). Preskúmaním veci

dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol. Prednostne sa zaoberal otázkou

právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Zistenie o neplatnosti

rozhodcovskej doložky je samo osebe postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd správne konštatoval, že

napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu rovnováhy

medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ nemal možnosť

žiadnym spôsobom zmeniť obsah všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy

o poistení, nemohol vyjednávať, jedinou alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie nároku

oprávnenej ako celku. Uviedol, že nie je dôvodná ani odvolacia námietka oprávnenej, že okresný

súd vo svojom procesnom postupe prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril

V zmysle ustanovenia prvá veta Exekučného poriadku súd

preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom

na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu je preskúmať aj exekučný titul a môže ho

preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK aj pokiaľ ide o materiálnu

správnosť. Predmetný exekučný titul teda nie je vykonateľný. Nesúhlasil s námietkou

oprávnenej, že ak okresný súd v danej veci nenariadil pojednávanie, odňal jej možnosť konať

pred súdom. Uviedol, že exekučné konanie je konaním vykonávacím a nie konaním sporovým.

Napokon aj sama oprávnená uviedla, že v exekučných konaniach sa spravidla pojednávania

nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná v základnom konaní a dokazovanie nie je

potrebné. Predmetný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach nie je riadnym

3

exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm.d/ Exekučného poriadku.

Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého

výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla uznesenia

oboch súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Namietala

odňatie jej možnosti konať pred súdom ( ) a súdy rozhodli vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci okresného i krajského súdu ( ). Navyše rozhodnutie

prvostupňového aj odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm.c/ ). Oba exekučné súdy považovali predložené Všeobecné poistné podmienky

a rozhodcovskú doložku za zásadné. Nenariadením pojednávania jej súdy odňali možnosť konať

pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie oboch

stupňov súdov. Ďalej uviedla, že Exekučný poriadok ani iný právny predpis vnútroštátneho práva

či práva EÚ neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej

doložky. Takáto právomoc exekučných súdov nevyplýva ani z judikatúry Európskeho súdneho

dvora. Podľa názoru oprávnenej súdy nižších stupňov sa dopustili nesprávneho právneho

posúdenia dvoch základných otázok a to, že dospeli k nesprávnemu záveru o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky a nesprávne právne posúdili ustanovenia Exekučného poriadku a dospeli

k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého sú oprávnené zamietnuť žiadosť na vydanie

poverenia, resp. zastaviť exekúciu z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2012 sp. zn.

odmietol dovolanie oprávnenej a povinnej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

z ustanovenia , ani z ustanovenia a preto dovolanie oprávnenej v súlade

s v spojení s pre neprípustnosť odmietol.

S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej povinnej nevznikli žiadne trovy.

Ústavný súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti oprávnenej, nálezom z 10. júla

2013 sp. zn. -47 rozhodol tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil základné práva a právo spoločnosti R., zaručené

v a , Listiny základných práv

a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. januára 2012 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uložil povinnosť uhradiť

spoločnosť R., trovy právneho zastúpenia v sume 323,48 € (slovom tristodvadsaťtri eur

a štyridsaťosem centov) do rúk Advokátskej kancelárie J. do jedného mesiaca od právoplatnosti

vyššie uvedeného nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze okrem iného uviedol :

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v náleze z 10. júla 2013 sp. zn. -47 (§ 56

ods. 6 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred

ním a postavení jeho sudcov a ).

Ústavný súd uviedol, že v predmetnej veci okresný súd i krajský súd pri rozhodovaní

o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili svoje skúmanie len

na obsah exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o vydanie poverenia, ale

nad rámec toho preskúmali aj obsah poistnej zmluvy s pripojenými všeobecnými podmienkami

a na ten účel nimi vykonali listinný dôkaz. Z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli súdy

k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili svoj právny záver o právnej povahe

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a v dôsledku toho o jej neplatnosti. Týmto

postupom v podstate znemožnili sťažovateľke uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom,

ktorého účinky (§ 37 rozhodcovského zákona) sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku, teda právoplatne priznaného nároku. Za týchto okolností bolo podľa názoru ústavného

súdu povinnosťou minimálne okresného súdu dať sťažovateľke priestor, aby sa zoznámila

s dôkazmi, ktoré okresný súd vykonal, a skutkovými zisteniami, ktoré z nich vyvodzuje,

a vyjadrila sa k nim, ako aj aby prípadne navrhla iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových

zistení. Uvedený priestor nevyhnutne nevyžaduje konanie pojednávania, vyžaduje však písomné

alebo ústne vypočutie sťažovateľky k uvedeným otázkam. Len týmto postupom dôjde

ku skutočnému naplneniu práva sťažovateľky na prerokovanie (takto vymedzenej odlišnej) veci

„v jej prítomnosti“ a na „vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom“, ktoré jej zaručuje čl. 48 ods. 2

.

Okresný súd svojím postupom v rozpore s znemožnil realizáciu práva

sťažovateľky na prerokovanie veci v jej prítomnosti a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom pri

rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Nesprávny postup, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv,

ktoré mu procesné predpisy priznávajú, však konštantná judikatúra všeobecných súdov i právna

veda zhodne považujú za odňatie možnosti konať pred súdom (porov. napríklad ,

, , Bajánková, J. In: Števček, M., Ficová, S., a kol. : Občiansky

súdny poriadok, Komentár, Praha : C.H. BECK, 2009, s. 671), ktoré v zmysle § 237 písm.f/

a a vždy zakladajú prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Opačný výklad

najvyššieho súdu preto nemožno považovať za ústavne konformný, v dôsledku čoho bolo

potrebné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v

napadnutým uznesením najvyššieho súdu.

Sťažovateľka v odvolaní aj dovolaní vytýkala súdom, že vzali do úvahy listinné dôkazy

bez toho, aby ich vykonali na pojednávaní, čo bez ich vykonania na pojednávaní nebolo

prípustné. Napriek takto konštruovaným odvolacím a dovolacím námietkam najvyšší súd

k namietaným ústavnoprávnym aspektom žiadne stanovisko nezaujal. Pritom sťažovateľka sa

argumentačne opierala najmä o nález ústavného súdu sp. zn. . Až vo vyjadrení

predsedu najvyššieho súdu v konaní vedenom ústavným súdom bol vyslovený názor, že uvedený

nález sa týka inej procesnej situácie, a preto nebolo možné naň prihliadnuť.

6

Možno povedať, že nezaujatie žiadneho stanoviska k namietanej ústavnej nekonformnosti

postupu okresného súdu, ktorý konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, znamená podľa

názoru ústavného súdu arbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, a tým zásah

do základného práva sťažovateľky zaručeného . Na uvedenom zásadnom

závere nič nemení skutočnosť, že najvyšší súd v konaní vedenom ústavným súdom doplnil

chýbajúcu argumentáciu. Takýmto spôsobom totiž nie je možné nedostatok odôvodnenia

uznesenia najvyššieho súdu zhojiť, pretože k nemu došlo mimo kontradiktórneho rámca

dovolacieho konania. Okrem toho nejde o právny názor senátu, ktorý vo veci rozhodoval (mutatis

mutandis ).

Zo skutkových okolností predmetnej veci je zrejmé, že okresný súd i krajský súd odopreli

vykonanie rozhodcovského rozsudku znejúceho v prospech sťažovateľky v podstate z toho

dôvodu, že rozhodcovskú doložku na ňom založenú predbežne posúdili ako neplatnú. Podľa

názoru ústavného súdu je tak vzhľadom na citovanú judikatúru ESĽP zrejmé, že na konanie pred

všeobecnými súdmi sa vzťahovalo ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Podľa stálej judikatúry ESĽP je obsahom práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru aj

právo na kontradiktórne konanie a rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi sa

poskytne primeraná možnosť oboznámiť sa so stanoviskom a dôkazmi protistrany, prípadne

predloženými inými osobami alebo obstaranými súdom, a vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré

ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s protistranou (porov. čiastočne

Grjaznov proti Rusku, sťažnosť č. 19673/03, rozsudok z 12. júna 2012, ods. 53 a 54 a tam

citovaná prejudikatúra).

Okresný súd ani krajský súd pri svojom rozhodovaní nevytvorili také podmienky, aby pri

vykonaní určitého (a v okolnostiach veci rozhodujúceho) dôkazu bez toho, aby dali sťažovateľke

akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť.

S poukazom na uvedené, právne závery ústavného súdu aj rozhodnutia okresného

i krajského súdu sú neodôvodnené, nepreskúmateľné a vykazujú arbitrárnosť. Tým súdy odňali

dovolateľke možnosť konať pred súdom. To zakladá v predmetnej veci prípustnosť dovolania

podľa ustanovenia a tým aj dôvodnosť podaného dovolania. Dovolací súd

poukazuje na uvedené právne názory ústavného súdu v predmetnom náleze ako celok (a na ne

odkazuje v celosti), ktorými je okresný súd viazaný, najmä ústavnokonformným výkladom

ustanovení o dokazovaní a ustanoveniami

Exekučného poriadku.

Na druhej strane však dovolací súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax ústavného súdu

v obdobných veciach (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2013

-17, kde sťažnosti dovolateľky boli odmietnuté.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu aj okresného súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Lučenec

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová