Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/467/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. T., bývajúcej v K.,

proti žalovanému Ing. J. T., bývajúcemu v Ž., zastúpenému JUDr. T. V., advokátkou so

sídlom v K., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Košice II

pod sp.zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 26. septembra 2012 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 26. septembra 2012 sp.zn. v zmeňujúcom výroku a v súvisiacom výroku

o trovách odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie

konanie.

Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

rozsudkom z 9. januára 2012 č.k. -90 zmenil rozsudok Okresného súdu

Košice II č.k. -31 vo výroku o výživnom tak, že uložil žalovanému povinnosť

prispievať na výživu žalobkyne sumu 660 EUR mesačne od 1. apríla 2011 do budúcna, vždy

do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k jej rukám. Zároveň rozhodol, že zmeškané výživné

za dobu od 1. apríla 2011 do 31. januára 2012 vo výške 6 600 EUR povoľuje žalovanému

splácať v pravidelných mesačných splátkach po 340 EUR popri bežnom výživnom, a to

od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu o zvýšenie

výživného zamietol a rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov

konania 1 299,68 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie

žalovaného rozsudkom z 26. septembra 2012 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výrokoch o zvýšení výživného a o trovách prvostupňového konania.

Vo výroku o dlžnom (zmeškanom) výživnom a spôsobe jeho zaplatenia prvostupňový

rozsudok zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžné výživné

za dobu od 1. apríla 2011 do 31. januára 2012 vo výške 3 280,70 EUR do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Napokon rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni

náhradu trov odvolacieho konania 866,82 EUR na účet jej právnej zástupkyne do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo výroku o zvýšení

výživného odôvodnil správnosťou skutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa v tejto

časti. Zmenu výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia odôvodnil tým, že

žalovaný v čase od 1. apríla 2011 do 31. januára 2012 platil na výživu po 331,90 EUR

mesačne, preto dlžné výživné bolo potrebné určiť ako rozdiel medzi zvýšeným výživným

a riadne plateným doterajším výživným, a že s ohľadom na pomery žalovaného, výšku dlhu

na výživnom a charakter predmetu konania, by nebolo spravodlivé priznať mu výhodu

splátok.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že mu neboli

doručené vyjadrenia žalobkyne k jeho odvolaniu, že odvolací súd na prejednanie odvolania

nenariadil pojednávanie a že zmenil prvostupňový rozsudok aj v časti splátok dlžného

výživného tak, že mu ich nepovolil, hoci žalobkyňa sa proti tomuto výroku neodvolala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta

za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že dovolanie je čiastočne dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádzala do úvahy.

Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle

odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom

o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností

alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému

rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V preskúmavanej veci boli predmetom konania práva a povinnosti vyplývajúce

z právneho vzťahu upraveného Zákonom o rodine (vyživovacia povinnosť žalovaného

k žalobkyni – jeho plnoletej dcére), nešlo však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských

práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani o priznanie rodičovských práv

a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani

o osvojenie. Prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia bola preto vylúčená.

Aj vo veciach upravených Zákonom o rodine (v ktorých je prípustnosť dovolania

v zmysle vylúčená), je však dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými

v , ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto

vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom –

z úradnej povinnosti ( veta druhá ). V prejednávanej veci je daná existencia

takejto vady, a to vada vyplývajúca z ustanovenia Touto vadou je

postihnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v časti o nepovolení splátok dlžného výživného

žalovanému.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia

v inštančnom postupe na základe riadnych alebo aj mimoriadnych opravných prostriedkov

a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu procesným právom účastníka konania je i právo, aby,

okrem výnimiek stanovených zákonom, sa rozhodnutím o ním podanom odvolaní nezhoršilo

jeho právne postavenie. Z ustanovenia možno totiž vyvodiť veľmi

významný účinok odvolania, ktorým je zákaz zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius).

V zmysle tohto ustanovenia je súd rozhodujúci o odvolaní rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný. Môže teda preskúmať vec len v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha

preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom nie je viazaný len v taxatívne vymedzených

prípadoch uvedených v Podstatou zákazu reformatio in peius je to, že súd

rozhodujúci o odvolaní zásadne nie je oprávnený zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka,

ktorý podal odvolanie, a v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal (por. J. Mazák,

Základy občianskeho procesného práva, druhé vydanie, Bratislava: Vydavateľstvo právnickej

literatúry IURA EDITION, spol. s r.o., rok 2004, str. 381, a tiež Vlastimil Handl – Jozef

Rubeš a kol., Občanský soudní řád – komentář, II. diel, Praha: Nakladateľstvo Panorama, rok

1985, str. 70). Zákaz reformatio in peius má povahu jednej zo základných zásad občianskeho

súdneho konania. Posúdenie, či táto zásada bola v odvolacom konaní rešpektovaná, závisí

od konkrétnych okolností každej veci, pričom rozhodujúce je porovnanie stavu nastoleného

prvostupňovým rozhodnutím so stavom po vydaní odvolacieho rozhodnutia.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa povolil žalovanému zaplatenie dlžného

výživného v splátkach, čo z povahy veci možno považovať za výhodu pre žalovaného

a nevýhodu pre žalobkyňu. Žalobkyňa proti takémuto spôsobu zaplatenia dlžného výživného

odvolanie nepodala. Ak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zvýšil

rozsah vyživovacej povinnosti žalovaného, len nesprávne vyčíslil dlžné výživné v neprospech

žalovaného, bol oprávnený zmeniť prvostupňový rozsudok v časti výšky dlžného výživného

znížením jeho rozsahu. S prihliadnutím na ním ustálenú výšku dlžného výživného však nebol

oprávnený zmeniť ho aj v časti týkajúcej povolenia žalovanému zaplatiť dlžnú sumu

v splátkach, pretože tým zjavne, v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius, zhoršil

postavenie žalovaného, a naopak zlepšil postavenie žalobkyne, hoci tá odvolanie nepodala.

Žalovaný sa rozsudkom odvolacieho súdu, pokiaľ ide o možnosť plnenia v splátkach, dostal

do horšej pozície, než v ktorej by bol, ak by odvolanie nepodal. K porušeniu uvedeného

zákazu by nedošlo len v prípade, ak by odvolací súd znížil dlžné výživné na takú sumu,

pri ktorej by povolenie splátok vo výške určenej súdom prvého stupňa už nemalo zmysel.

O taký prípad však v danej veci nešlo, keďže je zrejmé, že aj pri dlžnom výživnom

3 280,70 EUR povolenie zaplatenia tejto sumy v splátkach po 340 EUR mesačne si zachováva

svoju funkciu a je výhodou, ktorá pri nedostatku odvolania žalobkyne má zostať žalovanému

zachovaná. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku o dlžnom

výživnom a o spôsobe jeho zaplatenia, ako aj v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho

konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie žalovaného však nebolo prípustné, a teda ani dôvodné v časti, v ktorej

smerovalo proti potvrdzujúcemu výroku prvostupňového súdu. V tejto časti nebolo konanie

pred odvolacím súdom postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí možnosti žalovanému konať

pred súdom.

Nedôvodnou bola totiž námietka žalovaného o odňatí tejto možnosti tým, že mu neboli

doručené vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu. v ustanovení

ukladá súdu prvého stupňa povinnosť doručiť ostatným účastníkom odvolanie s výzvou

na možnosť sa k nemu vyjadriť, neukladá však povinnosť doručiť ostatným účastníkom aj

prípadné vyjadrenie k odvolaniu. Napriek absencii takéhoto výslovného zákonného príkazu

by nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu mohlo byť za určitých okolností porušením princípu

„rovnosti zbraní“ v konaní. O takýto prípad by išlo vtedy, ak by vyjadrenie k odvolaniu malo

alebo mohlo mať zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. V prejednávanej veci

takáto situácia nenastala. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu bolo totiž v podstate len

konštatovaním správnosti rozsudku súdu prvého stupňa a jeho skutkových a právnych záverov

vo vzťahu k odvolacím námietkam. Z odôvodnenia odvolacieho rozsudku nevyplýva, že by

odvolací súd k prijatiu jeho záverov viedlo vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného.

Naopak je z neho zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa poukazujúc zároveň na to, že so všetkými v odvolaní namietanými

skutočnosťami sa dostatočne vysporiadal už tento súd.

Za opodstatnenú nebolo možné považovať ani dovolaciu námietku žalovaného

o odňatí možnosti konať pred odvolacím súdom tým, že odvolanie bolo prejednané

bez nariadenia pojednávania. V zmysle ustanovenia v znení platnom

v čase rozhodovania, odvolací súd môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak

nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť závisí

od úvahy odvolacieho súdu), alebo ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Pretože v preskúmavanej veci

nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z , odvolací súd bol oprávnený

podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania.

Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom

súdu prvého stupňa spĺňa v potvrdzujúcom výroku aj požiadavky na riadne a presvedčivé

odôvodnenie v zmysle , keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné

otázky a námietky týkajúce sa jednak procesného postupu súdu a jednak skutkového

a právneho posúdenia veci v tejto časti.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného vo zvyšku ako

neprípustné odmietol ( ods. l písm. c/ v spojení s ).

Keďže z dôvodu čiastočného zrušenia rozsudku odvolacieho súdu sa vec vracia

tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne odvolací súd znovu aj o trovách odvolacieho

konania vrátane trov dovolacieho konania.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. apríla 2013

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová

B – „Procesným právom účastníka konania je i právo, aby, okrem výnimiek stanovených

zákonom, sa rozhodnutím o ním podanom odvolaní nezhoršilo jeho právne postavenie (zákaz

reformatio in peius).“