Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/96/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. B., pôvodne

podnikajúcej pod obchodným menom Mgr. M. B., s miestom podnikania v R., IČO: X.,

zastúpenej JUDr. J. J., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej V., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., o 34 807,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.

zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 24. októbra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 18. júna 2010, č. k. -162 ţalobu

zamietol a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa

uplatnila voči ţalovanej sankčný nárok (0,1 % denný úrok z omeškania) za oneskorenú

úhradu faktúr, ktorými boli vyúčtované dodávky liekov a zdravotníckych pomôcok

poistencom P.P., ktorá bola zrušená. V konaní bola sporná vecná (pasívna) legitimácia

ţalovanej. Na P.P. (ďalej len P.) bol 20. apríla 2001 vyhlásený konkurz a po zrušení

konkurzu bola zdravotná poisťovňa 8. augusta 2007 vymazaná z obchodného registra.

Súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 28, § 29, § 31, § 33, § 34 zákona

č. účinného ku dňu 17.07.1999, v znení zákona

č. a , , , , a dospel k záveru, ţe V. sa

nestala zo zákona právnym nástupcom zrušenej P. podľa ustanovenia § 34 ods. 1 písm. c/

a len za určitých podmienok na ňu mali prejsť záväzky zrušenej

poisťovne. Tento prechod záväzkov bolo moţné vykonať iba protokolárne, prevzatím

dokladov. Čas prechodu záväzkov v zmysle mal nastať

aţ vtedy, keď by ich nebolo moţné uspokojiť z majetku rezortnej poisťovne v likvidácii. To

znamená, ţe prechod týchto záväzkov nastáva aţ po ukončení likvidácie zrušenej poisťovne

a jej zániku, pretoţe aţ ukončením likvidácie moţno ustáliť, ktoré záväzky a v akom rozsahu

zostali neuspokojené. Podľa názoru súdu prvého stupňa ide o osobitný prípad univerzálnej

sukcesie, v ktorom pri zrušení právneho subjektu likvidáciou práva a povinnosti prechádzajú

na právneho nástupcu v rozdielnom časovom odstupe; niektoré dňom zrušenia (prevzatie

poistencov), iné aţ do zániku právneho subjektu (záväzky). Z vykonaného dokazovania mal

prvostupňový súd preukázané, ţe k prechodu záväzkov zo zrušenej Z.P. na V.V., nedošlo do

času jej pretransformovania na akciovú spoločnosť, a neboli preto naplnené zákonom

stanovené predpoklady na prechod záväzkov. Na V.V., a.s. neprešli ţalované záväzky

zrušenej zdravotnej P. a táto sa nestala v čase platnosti jej právnym

nástupcom. Súd preto ţalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. októbra 2012,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( a ) a

ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzajúc z ustanovenia § 219

ods. 1, 2 sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa

(s jeho skutkovými a právnymi závermi, ktoré povaţoval za správne). Zopakoval, ţe

v konaní bola sporná pasívna legitimácia ţalovanej – teda, či vzniknutý záväzok (výška

ktorého nebola sporná) prešiel z druţstevnej Z.P. na V.V., ako verejnoprávnu inštitúciu.

Podľa názoru odvolacieho súdu na ţalovanú nemohli prejsť záväzky zo

zrušenej Z.P. z dôvodu, ţe neboli naplnené zákonom stanovené predpoklady na prechod

záväzkov. Podľa , účinného od 1. júla 2001,

Rezortná poisťovňa sa zrušuje rozhodnutím o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej

poisťovne. Išlo o zrušenie poisťovne bez právneho nástupcu, teda o univerzálnu sukcesiu, a na

V.V., verejnoprávnu inštitúciu, mali zo zákona prejsť za splnenia určitých podmienok,

záväzky zrušenej zdravotnej poisťovne. Čas prechodu záväzkov zo zrušenej zdravotnej

poisťovne v zmysle mal nastať aţ vtedy, ak ich nie je

moţné uspokojiť z majetku zrušenej poisťovne. To bolo moţné iba vtedy, ak by prebehla

likvidácia majetku poisťovne. Aţ ukončením likvidácie by bolo moţné ustáliť, ktoré záväzky

a pohľadávky a v akom rozsahu zostali neuspokojené. Ako uţ uviedol súd prvého stupňa, ide

o osobitný prípad univerzálnej sukcesie, v ktorom pri zrušení právneho subjektu likvidáciou,

práva a povinnosti prechádzajú na právneho nástupcu v rozdielnom časovom odstupe;

niektoré dňom zrušenia (prevzatie poistencov), iné aţ po zániku právneho subjektu (záväzky).

Zostatok neuspokojených záväzkov bolo moţné hodnoverne ustáliť len na základe účtovnej

závierky vyhotovenej likvidátorom alebo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok zrušenej

poisťovne, najskôr vydaním rozhodnutia konkurzného súdu o zrušení konkurzu, ţe majetok

úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Nakoľko bol konkurz na zrušenú

Z.P. skončený aţ ku dňu 22. februára 2007, k prechodu záväzkov na V.V., a.s. nemohlo

dôjsť. (ktorým bol zrušený ), prechod

záväzkov neupravuje. Na doplnenie uviedol, ţe ustanovenie

Z. z., (účinného od 1. januára 2003) bolo doplnené tým, ţe ak zdroje z vymoţených

pohľadávok zrušenej zdravotnej poisťovne nestačia na úhradu pohľadávky, uhrádzajú sa zo

zdrojov ustanovených zákonom o štátnom rozpočte alebo z iných účelovo určených zdrojov

len do výšky istiny. Záväzky zrušenej poisťovne sa uhrádzajú pomerne. Toto ustanovenie

jednoznačne upravovalo, ţe sa má hradiť iba do výšky istiny a to pomerne. Za správny je

preto potrebné povaţovať názor súdu prvého stupňa, ţe k prechodu záväzkov zo zrušenej Z.P.

na V.V., verejnoprávnu inštitúciu nedošlo do času jej pretransformovania na

akciovú spoločnosť a tieto záväzky nemôţe ţalovaná uţ ani v budúcnosti prevziať, preto jej

nesvedčí vecná (pasívna) legitimácia v tomto spore. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie z dôvodu, ţe

odvolací súd vec nesprávne právne posúdil ( ), pretoţe retroaktívne

vyloţil na vec aplikované právne normy, čo je v rozpore s .

Právna úprava, ktorej sa dovolávajú konajúce súdy alebo ţalovaný (

a ustanovenie ) v čase rozhodnutia o zrušení poisťovne

neexistovala a stala sa súčasťou právneho poriadku aţ neskôr. Teória právneho štátu

povaţuje za jednu zo základných zásad i zákaz spätnej účinnosti právnych predpisov

a zásadu právnej istoty. Spoločným menovateľom oboch zásad je skutočnosť, ţe právne

predpisy platia svojimi účinkami do budúcna a nemajú spätnú účinnosť. Uvedené garantuje

predvídateľnosť práva, keď konanie súkromnoprávnych subjektov, štátu je predvídateľné

a jeho následky sú jasné v okamihu konania. Nie je prípustné, aby konanie orgánov štátnej

správy malo iné účinky v čase prijatia rozhodnutia a iné po uplynutí určitej doby. Zo širšieho

hľadiska uvedenú poţiadavku treba chápať tak, ţe je neprípustné odňať nadobudnuté práva,

resp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred účinnosťou nového zákona

(ÚS SR Pl. 16/95 z 24. mája 1995, , Stanovisko NS SR č. Snj 84/02). Podstata

nesprávnosti právneho názoru konajúcich súdov spočíva v tom, ţe súdy následky a účinky

rozhodnutia správneho orgánu neposudzujú len a výlučne podľa v znení

platnom ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia (k 17. júlu 1999), ale pri právnych úvahách

sa riadia zmenami tohto právneho predpisu (napr. v časti § 34 ods. 6 cit. zákona) dokonca

v takom rozsahu, ţe po zrušení a jeho nahradení

Z. z. prijali súdy názor, ţe účinky sa uţ nevzťahujú na správne

rozhodnutie prijaté počas jeho platnosti a účinnosti, ale ţe účinky rozhodnutia správneho

orgánu budú posudzované podľa , t. j. podľa zákona, ktorý bol prijatý

cca 5 rokov neskôr. Uvedený právny názor nie je akceptovateľný ani pri zohľadnení

argumentácie súdu, podľa ktorej účinky rozhodnej právnej úpravy

nenastali do platnosti a účinnosti a preto sa pouţije zákon č.

Jedná sa o názor súdu, ktorý nezohľadňuje skutočnosť, ţe zákonný následok je

daný okamihom rozhodnutia, tento zákonný následok ostáva zachovaný a vo veci sa čaká

na naplnenie podmienok tohto zákonného následku. Na uvedenom nič nemení ani neskôr

prijatá právna úprava, keď táto uţ nemôţe zmeniť následok, ktorý nastal. Súdy sa obmedzili

len na konštatáciu správnosti nimi zvolenej argumentácie, avšak tento svoj postoj

nezdôvodnili a najmä nezdôvodnili nesprávnosť právneho názoru ţalobkyne. Rozsudky nie sú

presvedčivé a to aţ do takej miery, ţe sa jedná o rozsudky arbitrárne. Uvedený stav

znemoţňuje ţalobkyni reagovať uceleným spôsobom konkrétnou argumentáciou, keď

protiargumenty súdu jej nie sú známe. Následkom takéhoto konania je fakt, ţe ţalobkyňa

nemôţe riadnym spôsobom uplatňovať svoje práva, čím jej bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaná nevyuţila právo vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas ţalobkyňa ako účastníčka konania ( ), spĺňajúca

podmienku povinného zastúpenia v dovolacom konaní ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa aţ 3

procesne prípustné.

K systému dovolacích dôvodov treba dodať, ţe existencia procesnej vady konania

v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá

nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a tieţ nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) moţno rozhodnutie

odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon

prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených v , )

a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3

), čo však nie je tento prípad (viď predchádzajúci odsek). Z uvedeného (i pre toto

dovolacie konanie) plynie, ţe v prípade procesne neprípustného dovolania dovolací súd nemá

oprávnenie preskúmavať dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody zaloţené v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ Dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod ohľadne správnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom ( ) dovolací súd

nemôţe podrobiť dovolaciemu prieskumu, za tohto stavu nie je umoţnené zaoberať sa tým, či

súd na vec aplikoval (ne)správne normy a či ich aj (ne)správne vykladal.

Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v (tzv. vady zmätočnosti). Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako tak nesprávne

právne posúdenie veci ( ), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v absencii dostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a

v jeho arbitrárnosti (ľubovôli), pretoţe nereaguje na jej právnu argumentáciu a zotrváva

na argumentácii vlastnej.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania .

Pokiaľ ţalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvého

stupňa, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo

účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj právo podľa Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť

zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a , m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ

na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd

pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ; obdobne napr.

, , , ). Štruktúra práva na odôvodnenie

je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia

rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m. m.

, , , ), pretoţe prvostupňové a

odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (). Tento

právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj

dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Dovolací súd dospel k záveru, ţe potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa vyššie uvedené kritériá

pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle , a preto ho moţno povaţovať

za preskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá

základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho sa ţalobkyňa ţalobou

domáha a z akých dôvodov, 2/ aké je stanovisko ţalovanej k ţalobe, 3/ aké relevantné

dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový stav bol

súdom ustálený (zistený), 5/ aké právne normy na vec aplikoval, 8/ ako tieto normy vyloţil,

9/ ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j. aké konkrétne

subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre účastníkov konania, 10/ aké právne závery

vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností účastníkov konania vo vzťahu

k ţalobe uplatnenému návrhu, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich

obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti),

zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu a , pritom na potvrdenie

vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia sa v ňom výslovne nachádza rekapitulácia

rozhodných skutkových zistení, ktoré boli nesporné a podrobné, zrozumiteľné a funkčné

vysvetlenie toho, prečo odvolací súd povaţoval za správne závery súdu prvého stupňa

o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie ţalovanej, čím dal nepochybnú odpoveď prečo

povaţoval odvolanie ţalobkyne za neopodstatnené a ţalobu za nedôvodne podanú.

V konkrétnostiach dovolací súd poukazuje, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu v spojení s prvostupňovým obsahuje vysvetlenie dôvodov pre zamietnutie ţaloby, ktoré

spočívali v nepreukázaní vecnej pasívnej legitimácie ţalovanej v tomto spore v dôsledku

tohto, ţe nebolo preukázané, aby ţalovaná pohľadávka prešla zo zrušenej Z.P. na ţalovanú.

Odvolací súd vysvetlil predpoklady, ktoré neboli naplnené a označil zákonné ustanovenia,

ktoré ich vyţadovali. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedené odôvodnenie odvolacieho

súdu (na ktoré dovolací v celom rozsahu odkazuje) vylučuje priestor pre prípadnú ľubovôľu

(arbitrárnosť). Skutočnosť, ţe ţalobkyňa má odlišný názor, bez ďalšieho nezakladá

a nedokazuje ňou tvrdenú arbitrárnosť, porušenie princípu právnej istoty a zákazu

retroaktivity.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných

strán k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval právne predpisy, na základe ktorých vec

prerokoval a z ktorých vyvodil svoje závery. Prijaté závery zhodné so súdom prvého stupňa

primerane vysvetlil (pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal). Rozhodnutie

odvolacieho súdu v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa umoţňuje

preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súdy v merite veci rozhodli. Ich

skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené (či zjavne

neudrţateľné alebo arbitrárne) a tak nezlučiteľné s Slovenskej

republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

(v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa) spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ).

Právo na spravodlivý súdny proces podľa

neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať a aplikovať

zákony (obdobne napr. , ). Dovolateľka v podstate trvá

na tom, ţe na vec sa vzťahuje len právna úprava platná v čase zrušenia zdravotnej poisťovne

(k 17. júlu 1999). Opomína pritom, ţe zdravotná poisťovňa bola zrušená s likvidáciu, počas

ktorej bol na jej majetok vyhlásený konkurz a po jeho zrušení, bola zdravotná poisťovňa

8. augusta 2007 vymazaná z obchodného registra. Do roku 2007 boli zákonmi upravované aj

právne pomery ţalovanej (V., a.s.). Súdy systémovo skúmali, či došlo k prevodu alebo

prechodu ţalovanej pohľadávky z pohľadu právnych úprav platných v príslušnom období.

Účastníci konania nerozlišujú to, ţe súd je orgánom aplikujúcim právo, ktorý má právomoc

rozhodovať o tom, aký právny predpis aplikuje a ako ho vyloţí; právne posúdenie súdom

môţe byť iné, neţ je predstava účastníka konania. Účastník má právo namietať správnosť

právneho posúdenia veci súdom, čo je však nutné odlišovať od prípadov nedostatočného,

neodôvodneného, nepreskúmateľného, formálneho, svojvoľného či arbitrárneho rozhodovania

(rozhodnutia).

Pokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci

odvolacím súdom v napadnutom rozsudku ( ), je potrebné uviesť,

ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ) súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky

povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné

dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný

názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je

procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym

právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho

procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

). I keby dovolacie námietky o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom právnom

posúdení veci (napr. v otázkach právneho nástupníctva zrušenej Z.P., vecnej pasívnej

legitimácie ţalovanej a pod.) boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

hľadiska neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobkyňa nebola v dovolacom konaní úspešná, preto právo na náhradu trov konania

vzniklo ţalovanej, keďţe neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení

s a a ). Ţalovaná nepodala návrh

na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto jej ich náhradu dovolací

súd nepriznal ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o U. č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. januára 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková