Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/73/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X. zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej V. I., nar. X., Ž., o vymoženie

1 011,09 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 29. novembra 2012, č. k. -48, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnej sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe rozhodcovského rozsudku z 24. mája 2007 sp. zn. SR 3095/2007 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S., a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 13. augusta 2012, č. k.

-17, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu

exekútorovi ani oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 200

ods. 1 a ods. 2 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“); ust.

Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (t. j. od 25. novembra

2004); ust. § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka; Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

2

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica 93/13/EHS"); ust. § 4 ods. 2 zákona č.

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“).

Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka

v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je absolútne

neplatnou. Pokiaľ exekučným titulom mal byť rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom S., a. s., so sídlom v B., jednalo sa o nulitný akt, keďže neplatná rozhodcovská

doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na

vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese

exekučného vymáhanie ním priznanej pohľadávky.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Žiline uznesením z 29. novembra 2012, č. k.

-48, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust.

potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodných skutočností a právne

posúdenie veci, odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, ktoré už nebolo potrebné opakovať (ust. ).

Odvolací súd mal za to, že tak, ako to správne konštatoval aj prvostupňový súd

v dôvodoch svojho rozhodnutia, dojednanie rozhodcovskej doložky formou všeobecných

úverových podmienok, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť,

nemožno považovať za individuálne dojednané, čo má za následok neplatnosť takejto

doložky, a preto takáto doložka ani nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu

na prejednanie veci a rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na základe ktorého nie je

možné viesť exekúciu tak, ako to opätovne správne konštatoval prvostupňový súd v dôvodoch

svojho rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust.

s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

3

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a následne

podal aj doplnenie dovolania, ktoré odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) súd bol nesprávne obsadený (ust. v spojení s ust.

),

f) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení, aké je uvedené v dovolaní.

Oprávnený tiež navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol

o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline z 29. novembra

2012, sp. zn. , a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä

skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon

v prostredí právneho štátu je vylúčený.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s ods.

1 veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla

2013 sp. zn. a 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej dodáva, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (,

Exekučného poriadku a ). Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie

konania zamietol.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že oprávnený síce v odvolaní podal návrh

na prerušenie konania podľa ust. a Zmluvy o fungovaní

EÚ, avšak v ust. § 109 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ ide o prípady, keď súdy skúmajú priamo

zo zákona, či nenastal niektorý z uvedených dôvodov, pre ktorý je súd povinný aj bez návrhu

konanie prerušiť. V danom prípade ide teda o činnosť súdu vykonávanú bez ohľadu na to, či

niektorý z účastníkov konania takýto návrh podal. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak

nenastane niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 109 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/, súd

v konaní pokračuje, pričom o tom nemusí rozhodnúť samostatným výrokom. Záverom k tejto

otázke najvyšší súd dodáva, že návrh oprávneného na prerušenie konania podaný v konaní

5

pred odvolacím súdom je totožný s návrhom na prerušenie konania podanom v rámci

dovolania.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s .p., oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil a existencia

týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. ,

zo 14. mája 2013 sp. zn. , , z 3. júla 2013 sp. zn.

a 3. júla 2013 sp. zn. , a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

6

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

7

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Uvedené právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Oprávnený v dovolaní ďalej namietal, že v danom prípade rozhodol nesprávne

obsadený súd v zmysle

K tejto námietke oprávnený poukázal na poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR

sp. zn.: , v zmysle ktorého zákonným sudcom vo veci začatej

pred vnútroštátnym súdom nie je len sudca určený rozvrhom práce, ale komunitárny sudca,

lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj

jeho oprávnením. Ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím

výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný

na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania pred ním

nesprávne obsadený.

Právne závery, vyplývajúce z uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR, nemožno

na daný prípad aplikovať. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd neboli povinné

konanie prerušiť podľa a požiadať súdny dvor Európskej únie

o výklad práva európskeho spoločenstva – komunitárneho práva. Najvyšší súd k tejto

námietke oprávneného poukazuje na svoje odôvodnenie, týkajúce sa návrhu oprávneného

na prerušenie dovolacieho konania v zmysle

Oprávneným namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

8

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s ods.

1 a ). Najvyšší súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová