Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5OboE/2/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej L. K., nar. X., K., o vymoženie

289,45 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21.

decembra 2012, č. k. -118 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 21. decembra 2012, č. k. -118, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 21. decembra 2012, č. k. -118, v časti týkajúcej sa návrhu na prerušenie

konania, z a s t a v u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnej sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku z 29. mája 2006 sp. zn. SR 1672/06 Stáleho rozhodcovského súdu,

ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská, a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Topoľčany uznesením z 5. septembra 2012, č. k. -90,

exekúciu zastavil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. O trovách exekúcie

rozhodne súd samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení ; ,

, , Exekučného poriadku;

2

Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“); , ,

o spotrebiteľských úveroch, , , až 4, ,

ods. 1, 2, bodu 1 písm. e/, q/ prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej len

„Smernica Rady č. 93/13/EHS).

Prvostupňový súd v odôvodnení uznesenie uviedol, že exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť

oprávnenému v exekúcii uplatňované nároky. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku

vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, uzatvorenej

medzi oprávneným a povinným, ktorý ju riadne neplnil. Poukázal zároveň aj na ust. § 45 ods.

1 ZoRK, podľa ktorého je súd povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí

v rozhodcovskom konaní nedostatky, napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne

nemožné, právom nedovolené, alebo či odporuje dobrým mravom.

Súd preskúmal zmluvu o úvere, uzavretú medzi účastníkmi a všeobecnými

podmienkami a zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa musí

použiť spotrebiteľské právo, pričom poskytnutý úver je spotrebiteľský, pretože predmetom

zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Oprávnený je

podnikateľom v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ má postavenie dodávateľa.

Povinný je dlžníkom, zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti. Súd pri posudzovaní predmetnej zmluvy aplikoval

spotrebiteľské právo. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov

na základe rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Nakoľko sa

jedná o spotrebiteľský vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa

kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania,

požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, spôsobujúcej hrubý nepomer v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy. Je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne

nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo

ovplyvniť jej obsah, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým

podmienkam. Vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné dojednania napísané,

je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich riadne prečítať a dôsledne sa

s nimi oboznámiť, a teda aj pochopiť ich význam a následky. Rozhodcovská doložka je

3

v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania.

Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky posúdil súd vzhľadom na uvedené dôvody, pričom

vychádzal aj z rozhodnutia ESD c-168/05 Mostaza Claro. Zmluva obsahuje aj ďalšie

neprijateľné podmienky, pričom jednou z nich je aj dohoda o úroku z omeškania vo výške

0,25% denne z dlžnej sumy. Táto sankcia nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale je

súčasťou všeobecných podmienok, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne

koncipované, určené neobmedzenému okruhu spotrebiteľov. Nie je zlučiteľné s dobrými

mravmi, že porušenie právnej povinnosti je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce

v ročnom vyjadrení takmer 100% istiny. Zmluvné dojednanie úroku z omeškania je vzhľadom

na uvedené dôvody neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okrem toho je nepochybné, že úrok

z omeškania, keďže bol priznaný zo sumy 657,24 eur, bol priznaný oprávnenému aj z právom

nedovoleného plnenia, t. j. z príslušného poplatku, ktorý je súčasťou uvedenej sumy. Úrok

z omeškania z príslušného poplatku za poskytnutie úveru je tak právom nedovoleným

plnením. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom, exekúciu zastavil. Predmetný rozsudok zaväzuje povinného na plnenia v rozpore

s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej

podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Nároky, priznané exekučným titulom, obchádzajú normy

spotrebiteľského práva, ich výkon by bol v rozpore s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú

doložku je nutné aplikovať ust. , z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka

ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takto koncipovanej rozhodcovskej

doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať

rozhodcovský rozsudok. Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na jej

zastavenie. Súd prvého stupňa zistil tieto dôvody, a preto exekúciu zastavil, pričom tak

postupoval aj v súlade so záverom, vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu SR č.

-37 z 13. apríla 2011.

Súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania postupom podľa

a kvalifikoval ho ako nedôvodný. Vnútroštátne právo

nedovoľuje prerušenie exekučného konania (len odklad exekúcie za splnenia zákonom

stanovených podmienok), a preto súd považuje návrh za nedôvodný vzhľadom na to, že

exekučný titul, o ktorý opiera oprávnený svoj nárok je nulitný a v hrubom rozpore s právom

na ochranu spotrebiteľa a takýto exekučný titul žiadnu prekážku právoplatne rozhodnutej veci

nepredstavuje. Vnútroštátne právo SR prerušenie exekučného konania umožňuje len v § 36

4

ods. 5 EP za predpokladu, že to ustanovuje lex specialis vo vzťahu k exekučnému poriadku

ako lex generalis. Sudca takýto zákonný dôvod na prerušenie konania v tejto exekučnej veci

nevzhliadol, a to za predpokladu, že samotný exekučný titul je nespôsobilým exekučným

titulom, ktorý žiadnu prekážku právoplatne rozhodnutej veci nepredstavuje, preto návrh

na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Nitre ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 21. decembra 2012, č. k.

-118 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách

konania rozhodol tak, že povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. g/, § 57 ods. 1 a ods. 2,

§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku; § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 a ods. 3 ZoRK; § 52

a uviedol, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže

exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Odvolací súd mal za to, že v danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože

účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj

bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere

a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej

doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj

bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s čl. 6 Smernice rady č. 93/13/EHS, ktorý

má kogentnú povahu.

Podľa odvolacieho súdu je predmetný exekučný titul v rozpore so zákonom, pretože

celý postup od rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom

zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku

súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa

predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi

a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45

ods. 1 a 2 ZoRK už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať

exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku

5

ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor

účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a zastavil ju.

Pokiaľ sa jedná o návrh oprávneného na prerušenie konania odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. S poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného

poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu súd prvého stupňa návrh

oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný správne zamietol, pretože v prípade

exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno

prerušiť.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 v spojení s ust. ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

6

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru EÚ na základe Zmluvy o fungovaní EÚ

predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre z 21. decembra 2012, sp. zn. ,

a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že napadnuté

rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho

štátu je vylúčený.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z SR, ako aj z Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21. decembra 2012 č. k. -118

v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil výrok okresného súdu o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania (oprávnený v odvolaní uvádza, že odvolací súd zamietol jeho návrh

na prerušenie konania).

7

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že a) odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým

bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 5. marca 2013 č. k. -42 podal včas

oprávnený, zastúpený v súlade s veta druhá , skúmal, či je dôvodný jeho

návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , z 3. júla

2013 sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj

v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

8

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj

Smernica, z určujúceho hľadiska išlo, ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného

poriadku). Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. , z 3. júla 2013 sp. zn. ,

9

14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla 2013 sp. zn. ,

3. júla 2013 sp. zn. , 6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp.

zn. a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,

sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

10

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Nedôvodnou je i námietka oprávneného, že mu súdy svojím postupom odňali možnosť

konať pred súdom, keďže nebolo nariadené v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku ústne

pojednávanie. Toto ustanovenie však (účinné od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012)

ustanovovalo povinnosť nariadiť pojednávanie iba v prípadoch zastavenia exekúcie v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Ako vyplýva z rozhodnutia exekučného súdu, tento exekúciu

zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a teda exekúciu

vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

So zreteľom na účinnosť ustanovenia § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (iba do 31. decembra

2012), nebolo by možné (vo vytýkanom smere) dosiahnuť žiadnu nápravu ani zrušením

dovolaním napadnutého rozhodnutia. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dané ustanovenie je

svojím charakterom procesné a na rozdiel od hmotného práva platí zásada, že v prípade

procesných predpisov sa postupuje podľa procesných predpisov účinných v čase úkonov

súdu. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade zrušenia rozhodnutí odvolacieho aj

prvostupňového súdu, by tieto neboli povinné nariadiť vo veci ústne pojednávanie, pretože

ust.§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku už nie je účinné.

11

Je potrebné ešte k argumentácii oprávneného uviesť, že už súd prvého stupňa

konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a povinný v ďalšom konaní pri vedomí

tohto záveru súdu o neprijateľnosti podmienky (z rozhodnutia súdu prvého stupňa) nevyjadril

vôľu, že si nepraje, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím by vlastne vyslovil súhlas

s dotknutou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd pri zistení totožného záveru

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako súd prvého stupňa, mohol ex offo vyvodzovať

dôsledky tohto zistenia. Oprávnený i povinný mali v konaní tak pred súdom prvého i druhého

stupňa možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, avšak najneskôr z rozhodnutia súdu prvého

stupňa už mali vedomosť o tom, že v konaní sa posudzuje otázka formálnej i materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu (čo je napokon exekučný súd povinný), a že v rámci tohto

posudzovania sa skúma prijateľnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej odvodzoval

rozhodcovský súd svoju právomoc na rozhodnutie veci rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol

predložený v tomto konaní ako exekučný titul. Oprávnený zaujal stanovisko k právnemu

záveru súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v podanom odvolaní.

Legitímne teda mohol očakávať v odvolacom konaní otváranie otázky prijateľnosti

rozhodcovskej doložky, ale napokon aj v prvostupňovom konaní, pretože exekučný súd je

povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

a taktiež je aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu prebiehajúcu na základe tuzemského

rozhodcovského rozsudku, ak zistí v rozhodcovskom konaní také vady, výsledkom ktorých

je, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 2

ZoRK).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich

rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili

od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Námietka oprávneného,

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch

stupňov, rovnako nie je dôvodná.

12

K námietke oprávneného, že slovenský preklad Smernice Rady 93/13/EHS nie je

správny, najvyšší súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady č. 216/2013

zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie je právne

záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku zabezpečuje

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ( o úradnom

vestníku Európskej únie).

V danom prípade síce konanie je postihnuté inou vadou (pokiaľ ide o nenariadenie

ústneho pojednávania na súde okresnom súde), avšak táto vada nemala za následok neprávne

rozhodnutie vo veci. Iná vada konania (ust. ) je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii tohto

dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.

dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia oprávneného boli

opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

13

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému , ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd však nepriznal povinnej náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania, pretože povinná návrh na jej priznanie nepodala (§ 151

).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová