Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/77/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému A.. M., nar. X., M., o vymoženie

871,43 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra

2012, č. k. -49 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012, č. k. -49, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 21. novembra 2012, č. k. -49, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania z a s t a v u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe rozhodcovského rozsudku zo 6. februára 2007 sp. zn. SR 0508/07 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S., a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Revúca uznesením zo 7. júna 2012, č. k. -18, exekúciu

zastavil. Prvostupňový súd v odôvodnení uznesení uviedol, že exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom S., a. s.,

so sídlom v B., sp. zn. SR 0508/07 zo 6. februára 2007 vydaný na základe zmluvy o úvere č.

4421021, uzavretej medzi oprávneným a povinným 21. augusta 2006, ktorej neoddeliteľnou

2

súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 17 všeobecných podmienok

poskytnutia úveru si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného

a obsah zmluvy o úvere okresný súd zmluvu o úvere, uzavretú medzi účastníkmi konania,

posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. .

Po preskúmaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a zmluvných podmienok úveru,

ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že tieto obsahujú neprijateľnú podmienku, a to

rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa na prebiehajúce exekučné konanie aplikoval najmä

ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských zmluvách a Smernicu

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „Smernica Rady č. 93/13/EHS“).

Prvostupňový súd zistil, že povinný sa mohol s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola

upravená vo všeobecných podmienkach, oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol

ovplyvniť ich obsah. Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred

pre všetkých spotrebiteľov, uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný

pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na všeobecných podmienkach

s oprávneným, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka síce

umožňuje každej zo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecný súd Slovenskej

republiky alebo rozhodcovský súd, v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský

súdu, musí sa spotrebiteľ tomuto konaniu podrobiť. Súd mal za to, že toto ustanovenie

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je

neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti

povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu

na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie zmluvy o úvere zo zákona

neplatné.

Rozhodcovský súd rozhodol o pohľadávke oprávneného voči povinnému zo zmluvy

o úvere a vydal rozsudok aj napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide

o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe

3

neplatného ustanovenia zmluvy, a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.

Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka

vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorý nedostatok súd prihliada z úradnej moci.

Vzhľadom na to, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia, nie je

vykonateľným, okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného

poriadku.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 203 Exekučného poriadku a § 146 ods. 2

tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov exekúcie nepriznal.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 21. novembra 2012, č.

k. -49 tak, že návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol

a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Skôr, ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému

uzneseniu, odvolací súd rozhodol o návrhoch oprávneného na prerušenie konania podľa ust.

§ 109 ods. 1 písm. b/ a písm. c/. v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora

zo 6. októbra 1982 vo veci CILFIT C-283/81 a na uznesenie zo 16. novembra 2010 vo veci

Pohotovosť, s. r. o., proti Ivete Korčkovskej C-76/10. Poukázal aj na ust. § 36 ods. 5

Exekučného poriadku, ktoré zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba

vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Takýmto osobitným zákonom je napríklad zákon č.

o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“).

K ďalšiemu návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm.

c/ odvolací súd uviedol, že vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu považoval položené

otázky oprávneným za neopodstatnené a irelevantné, pretože súd v predmetnom konaní

neaplikuje priamo ustanovenia, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené v Smernici Rady č.

93/13/EHS, a teda ani písm. g/ ods. 1 prílohy k tejto smernici, výklad ktorého ustanovenia

oprávnený žiadal v prvej otázke. Súd v danom prípade predovšetkým aplikoval ustanovenia

a nasl. , týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Aj v prípade, ak by

odvolací súd považoval oprávneným položené otázky za relevantné, judikatúra Súdneho

dvora Európskej únie upravuje výnimky z povinnosti predložiť predbežnú otázku, týkajúcu sa

4

práva Európskej únie, ak je súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok. Ide o prípady, ak existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a ak

výklad a správna aplikácia práva Európskej únie je súdu úplne zjavná.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní

nebol splnený žiadny predpoklad na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení

a Exekučného poriadku, preto odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie

konania zamietol.

Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu,

ktorým exekúciu zastavil. Poukázal na ust.

a preskúmaním veci zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.

Druhostupňový súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS; § 2 písm. a/ a b/, § 6 zákona

č. , o ochrane spotrebiteľa účinnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 39

.

Odvolací sú mal za to, že zmluva o úvere č. 4421021 z 21. augusta 2006, na základe

ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská

doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská

doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (čl. 17), ktoré sú súčasťou

zmluvy o úvere. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná

individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako

súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou

rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to

v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva

na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy,

čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná

rozhodcovská doložka je podľa ust. neplatná, pričom toto

ustanovenie je v súlade so Smernicou Rady č. 93/13/EHS.

5

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ( ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 v spojení s ust. ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru EÚ na základe Zmluvy o fungovaní EÚ

predložil prejudiciálne otázky v znení aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012, sp. zn.

, a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že

napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí

právneho štátu je vylúčený.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

6

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z SR, ako aj z Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 č. k.

-49 v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že a) odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým

bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

7

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 č. k. -49

podal včas oprávnený, zastúpený v súlade s veta druhá , skúmal,

či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , z 3. júla

2013 sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj

v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo, ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného

poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

8

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. , z 3. júla 2013 sp. zn. ,

14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla 2013 sp. zn. ,

3. júla 2013 sp. zn. , 6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp.

zn. a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,

sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

9

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

10

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávneného, že § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (údajne)

v znení účinnom v čase zastavenia exekúcie ukladal súdu, aby pri postupe podľa § 57 ods. 1

písm. g/ a k/ nariadil pojednávanie, dovolací súd uvádza, že súd prvého stupňa exekúciu

zastavil uznesením zo 7. júna 2012, teda v čase, keď nebol povinný nariadiť pojednávanie

(túto povinnosť by mal až s účinnosťou od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, pričom

od 1. januára 2013 podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku má súd možnosť, nie povinnosť,

nariadiť v takomto prípade pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci). Odvolací

súd v danom prípade nenariadil odvolacie pojednávanie, lebo mu to umožňovalo ustanovenie

V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z dvoch ostatných

predpokladov ( a ), za splnenia ktorých predseda senátu

odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie

pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako najvyšší súd nevzhliadol dôvody,

pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa alebo

pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že

v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) – postačujúce je totiž, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je

zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti

súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného povinného.

11

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich

rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili

od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Námietka oprávneného,

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch

stupňov, rovnako nie je dôvodná.

K námietke oprávneného, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice

Rady 93/13/EHS nie je správny, najvyšší súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3

o úradnom vestníku Európskej únie).

Oprávneným namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

V odvolacom konaní oprávnený zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania (

v spojení s a ).

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému , ktorý úspech nemal ( v spojení

12

s a ). Najvyšší súd však nepriznal povinnému

náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, pretože povinný návrh na jej priznanie

nepodal ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová