Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/26/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne E. D., bývajúca

v K., zastúpená JUDr. Jurajom Birošom, advokátom v Košiciach, Rázusova 1, proti

ţalovanému P. M., bývajúceho v K., zastúpený JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou

v Košiciach, Ţiţkova 6, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde

Košice pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 31. októbra 2012, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni trovy právneho zastúpenia dovolacieho

konania v sume 81,46 eur na účet JUDr. Juraja Biroša, advokáta v Košiciach, Rázusova 1

do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice. rozsudkom (v poradí druhým) z 24. novembra 2010, č. k.

-316 určil, ţe kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.2004 medzi ţalobkyňou ako

predávajúcou a ţalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníctva

2-izbového bytu, ktorý je vedený v katastri nehnuteľnosti na LV č. X., okres K., obec K.,

katastrálne územie S. ako byt č. X. na X. obytného domu, súp. č. X., na ulici V. o celkovej

2

výmere podlahovej plochy 54,31 ma spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu na ulici V. vo veľkosti 177/10000-in k celku

2

a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. X. zastavané plochy o výmere 228 m,

22

parc. č. X. zastavané plochy o výmere 264 m, parc. č. X. zastavané plochy o výmere 273 m,

vo veľkosti 177/10000-in v pomere k celku, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol

2

povolený dňa 19.7.2004 pod č. V1305/2004 je neplatná. Priznal ţalobkyni náhradu trov

konania a uloţil ţalovanému zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, ţe ţalobkyňa aj napriek tomu, ţe

podpísala na notárskom úrade notára JUDr. Jozefa Pavlíka, dňa 22.6.2004 kúpnu zmluvu

o prevode vlastníctva svojho bytu so ţalovaným, nemala nikdy vôľu svoj byt predať,

nejednala o predaji tohto bytu ani s ţalovaným ani so svedkom M. T., ktorý uzavrel so

ţalovaným zmluvu o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu podpísala

v domnienke, ţe pomôţe svojej dcére získať naspäť byt na ulici H.. Zo strany svojej dcéry V.

D. bola podvedená o čom svedčí aj rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorým bola táto

odsúdená za prečin podvodu. Rovnako v konaní nebolo preukázané, ţe svedok M. T.

odovzdal kúpnu cenu ţalobkyni, hoci on finančné prostriedky – kúpnu cenu prevzal od

ţalovaného čo potvrdil svojim podpisom. Zistený skutkový stav moţno hodnotiť ako

dohodnuté konanie zorganizovanej skupiny ľudí, ktorá podvodným spôsobom pripravila

ţalobkyňu o vlastníctvo jej bytu. Je nepochybné, ţe J. S. a M. T. vyuţili ţivotnú situáciu

dcéry ţalobkyne V. D. (prišla o byt, mala maloleté deti, bývala v podnájme) a vylákali

prostredníctvom nej od ţalobkyne pôvodnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela

ţalobkyňa s Mestom Košice. Na základe tejto zmluvy bez vedomia ţalobkyne objednali

vyhotovenie znaleckého posudku na hodnotu jej bytu, vypracovali kúpnu zmluvu i potvrdenie

o prevzatí finančných prostriedkov. Nekalé konanie moţno vidieť aj v tom, ţe ţalovaný

tvrdil, ţe uţ v máji 2004 mu M. T. ukázal vyhotovený znalecký posudok na byt ţalobkyne,

hoci tento bol vypracovaný aţ 21.6.2004. Aj zmluva o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti

uzavretá medzi ţalovaným a realitnou kanceláriou D P, zastúpená M. T. bola uzavretá dňa

14.7.2004, hoci kúpna zmluva bola uzavretá uţ dňa 22.6.2004. Touto zmluvou sa M. T.

zaväzoval zabezpečiť uzavretie kúpnej zmluvy na byt ţalobkyne do 25.7.2004, hoci v deň

podpisu zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti uţ bol predmetný byt ţalobkyne

prevedený kúpnou zmluvou do vlastníctva ţalovaného, o čom M. T. vedel. Oprava na

predmetnej kúpnej zmluve v časti čl. 1 nebola podpísaná ţalobkyňou, iba ţalovaným, teda

nebola vykonaná v súlade s vyššie citovanou vyhláškou č. , ktorou sa vykonáva

katastrálny zákon. Na základe takto zisteného skutkového stavu i v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, ţe vyššie citovaná kúpna zmluva uzavretá

medzi ţalobkyňou a ţalovaným dňa 22.6.2004 je absolútne neplatná pre nedostatok vôle

ţalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy a jej rozpor so zákonom.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 31. októbra 2012, č. k.

-427 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o trovách konania

a návrh ţalovaného na prerušenie konania zamietol. Zrušil rozsudok vo výroku o trovách

konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, vzal

do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas

konania najavo, neopomenul ţiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných

dôkazov a z tvrdení účastníkov a vykonané dôkazy správne v súlade s § 132 a nasl.

vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych

zákonných ustanovení (, , , ,

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov), ktoré aj správne vyloţil a dospel k správnemu právnemu záveru o absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.6.2004 medzi ţalobkyňou ako predávajúcou

a ţalovaným ako kupujúcim o prevode vlastníctva bytu č. X. na V. so spoluvlastníckym

podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch zapísaných na LV č. X.

v kat. území S., obec K., okres K.. Skutočnosti uvedené v odvolaní ţalovaného nie sú

spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd

prvého stupňa a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie ţalovaného

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemoţno povaţovať za opodstatnené. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, ţe ţalobkyňa nemala vôbec v úmysle byt odpredať, lebo jej

vôľa nesmerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy a trpela nedostatkom váţnosti, keď podpisom

zmluvy sa ţalobkyňa domnievala, ţe podpisuje listiny týkajúce sa úhrady dlţôb svojej dcéry

a späťzískania bytu na H.. Výsledok trestného konania sp. zn. aj podľa názoru

odvolacieho súdu má zásadný vplyv na rozhodnutie v tejto veci, keďţe citovaným rozsudkom

bola dcéra ţalobkyňa V. D. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného

zákona, a právoplatne odsúdená za spáchaný skutok týkajúci sa napadnutej kúpnej zmluvy

z 22.6.2004, a týmto právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní bolo tak pre toto

občianskoprávne konanie záväzne rozhodnuté, aký skutok sa stal a kto ho spáchal, vrátane

posúdenia (predbeţnej) otázky, ţe ţalobkyňa pri podpísaní kúpnej zmluvy a potvrdenia

o prijatí sumy 410 000,- Sk, dňa 22.6.2004 na notárskom úrade na R. X v Košiciach, bola

podvodným konaním svojej dcéry V. D. uvedená do omylu, ţe podpisuje listiny týkajúce sa

úhrady dlţôb a späťzískania bytu na H..

Ohľadne zamietnutia návrhu ţalovaného na prerušenie konania uviedol, ţe neboli

splnené procesné predpoklady na prerušenie konania podľa

do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Košice,

odborom Kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS:ORP-1104/7-OEK-KE-2011 vo veci

podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť okrem iného aj

ţalobkyňa v súvislosti s predajom bytu č. X. na V. napadnutou kúpnou zmluvou z 22.6.2004.

Ţalovaný podal návrh na prerušenie konania aţ po uplynutí zákonnej lehoty na podanie

odvolania, preto na skutočnosti v ňom uvedené, nebolo moţné v tomto štádiu konania

prihliadnuť a navrhnutý dôkaz nebolo moţné vykonať, odhliadnuc od toho, ţe

v prebiehajúcom vyšetrovacom konaní doposiaľ nebolo vydané ţiadne rozhodnutie, preto

prerušenie konania v štádiu odvolacieho konania podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo

v súlade ani so zásadou hospodárnosti konania a zákonnou poţiadavkou rýchlej a účinnej

ochrany práv účastníkov v súdnom konaní.

Proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho prvého výroku podal dovolanie ţalovaný,

ktorý prípustnosť odôvodňoval ustanovením a dôvodnosť ustanovením

, , Namietal, ţe Krajský súd v Košiciach riadne, včas

a s náleţitým odôvodnením nerozhodol o návrhu ţalovaného na prerušenie konania podanom

z dôvodu (aj v súčasnosti) prebiehajúceho trestného konania, ktorého priebeh mohol mať

podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej, a ktorého výsledkom by bol súd (v prípade

rozhodnutia v trestnom konaní o tom, ţe bol spáchaný trestný čin) v zmysle ustanovenia

tretej vety viazaný, ako aj tým, ţe prvostupňový ani odvolací súd sa

v odôvodneniach svojich rozhodnutí v plnej miere nevysporiadali so všetkými vykonanými

dôkazmi, v dôsledku čoho ich rozhodnutia vychádzajú zo skutkových zistení, ktoré nemajú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho ako

aj prvostupňového súdu v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o zamietnutí návrhu ţalovaného

na prerušenie konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaného navrhla

dovolanie zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto prostriedok nie je prípustný.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

(potvrdzujúci rozsudok).

Podľa , je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle , je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa , je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad

6

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdil

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je

prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ţalovaného, a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1 veta druhá , dovolací súd najskôr skúmal namietanú vadu podľa

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky:

1/ odňatie moţnosti konať pred súdom,

2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pre súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem

odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom

je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi

konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v danej veci namietal predovšetkým nedostatky hodnotenia dôkazov

týkajúce sa predovšetkým samotného uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2004 ţalobkyňou

ako predávajúcou a prevzatia kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k bytu ţalobkyňou

ako predávajúcou. Rozhodnutia súdov povaţoval za zmätočné a nedostatočne odôvodnené, čo

malo viesť k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí moţnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu

dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1, § 117 ods. 1,

aţ 4, , , , , ). Vada konania podľa

písm. f/ je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny

proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( SR - ďalej len

„Ústavy“, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – ďalej len

„Dohovor“) je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý

proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití

relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces, ale nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov () ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho poţiadavkami

(). Do obsahu základného práva podľa ods. a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

Z tvrdenia dovolateľa vyplýva, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a odôvodnil svoje

dovolanie tým, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací

súd poukazuje na to, ţe nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi

prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 241 ods. 1 písm. a/ aţ c/

Pre tento záver svedčí ustanovenie veta druhá , ktoré upravuje, ţe

dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania,

v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z vyplýva, ţe

dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd

v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov

(napr. , . ). Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa;

skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý

za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd rozhodujúci

o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to uţ len z toho dôvodu,

ţe v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy

sám vykonávať ( veta druhá ). Keď najvyšší súd nemôţe vykonávať

dokazovanie, tak nemôţe iba na základe súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia

dôkazov súdom, lebo si nemôţe pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady

a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy

hodnotil.

Namietané nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vada konania v zmysle § 237 písm. f/

Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť

dovolania nezakladá.

Pokiaľ ide o námietku ţalovaného spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia , dôvodom dovolania nemôţe

byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale

je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhé stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté vadou zaloţenou

na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia prvostupňového ako aj

odvolacieho súdu ( ) čo súčasne zakladá porušenie jeho práv na súdnu

9

ochranu ( ) a právo na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru) v tom, ţe

rozhodnutia súdov niţších stupňov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, neurčitosť,

nezrozumiteľnosť a nevyporiadanie sa so všetkými jeho odvolacími námietkami a námietkami

uvádzanými v konaní.

Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikátu Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj

z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa

ako aj právo podľa Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ();

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec prestavuje predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132,

, m. m ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho

celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ;

obdobne napr. , , , ,

). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak)

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska

c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj

v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno

posudzovať izolovane (m. m. , , ,

), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok (). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného

posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj

odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného

súdneho konania ().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (

) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa ( ) ako aj

pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnení a ich obsahov (materiálne) náplne, zakladajú súhrne ich zrozumiteľnosť, ich

všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

11

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobe

vyhoveli. Zhodli sa na tom, ţe vzhľadom na zistené skutkové okolnosti za ktorých bola kúpna

zmluva uzavretá a podpísaná, keď ţalovaný ako kupujúci, resp. sprostredkovateľ kúpy

nehnuteľnosti M. T., konateľ realitnej kancelárie D P, so sídlom v Košiciach, nejednal o kúpe

bytu so ţalobkyňou ako vlastníčkou bytu, ale jednal s jej dcérou V. D., ktorá mu odovzdala

doklady od bytu ţalobkyne, V. D. odovzdal kúpne zmluvy podpísané kupujúcim, a podobne

(zápisnica o výpovedi svedka M.. T. z 29.3.2006 na čl. 64) a nebolo preukázané ani prevzatie

kúpnej ceny ţalobkyňou, vykonaným dokazovaním a z rozsudku Okresného súdu Košice I, č.

k. -167 z 11.12.2009 (ktorý nadobudol právoplatnosť 11.12.2009), ktorým bol

pri svojom rozhodovaní viazaný podľa , je správny záver o nedostatku

právne relevantnej (skutočnej a váţnej) vôle ţalobkyne napadnutou kúpnou zmluvou

z 22.6.2004 odpredať ţalovanému svoj dvojizbový byt č. X. na V.. Pokiaľ ţalovaný

v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii aj odvolací súd sa stotoţnil s právnym

záverom súdu prvého stupňa o dôvodnosti ţaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné

vysvetlenie toho, prečo z právneho hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu

odvolateľa (ţalovaného).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnom vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho

12

jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného nevyplýva z aţ 3 , ani z Dovolanie preto odmietol

(týka sa časti potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu) podľa v spojení

s bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľom uplatnených

dovolacích dôvodov v zmysle a So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Ţalovaný podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 31. októbra 2012, č.k. -427 do výroku, ktorým odvolací súd návrh

ţalovaného na prerušenie konania zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, voči

ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

13

). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak sa odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe a/ ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolateľ napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh

na prerušenie konania vydané po začatí odvolacieho konania, ktoré je rozhodnutím krajského

súdu ako súdu odvolacieho, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie citovaných uznesení.

Jeho prípustnosť preto podľa a neprichádza do úvahy.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou

uvedenou v

K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania ako dôvodu spôsobilému zaloţiť vadu

uvedenú v treba predovšetkým uviesť, ţe prerušiť konanie postupom

podľa je moţnosťou (nie povinnosťou) súdu takto rozhodnúť.

Toto ustanovenie preto nezakladá procesné právo účastníka konania na vyhovenie takémuto

návrhu. Procesným následkom nevyhovenia návrhu je, ţe súd musí vo veci ďalej konať,

t.j. vykonávať všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu sporu v jeho merite.

Jeho zamietnutím bez ďalšieho teda nemôţe dôjsť k odňatiu moţnosti pred súdom konať.

14

Preskúmania správnosti procesného postupu súdu, ako aj správnosti jeho skutkových

a právnych záverov, sa účastník môţe domáhať vyuţitím riadnych ako aj mimoriadnych

opravných prostriedkov smerujúcich proti rozhodnutiu v merite veci.

Pokiaľ ţalovaný v dovolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, ţe v danej veci odvolací súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia sa náleţitým spôsobom vyporiadal prečo návrh na prerušenie konania

zamietol, keď uviedol ,,ţe v prebiehajúcom vyšetrovacom konaní doposiaľ nebolo vydané

ţiadne rozhodnutie (ţalovaný to ani netvrdí), preto prerušenie konania v štádiu odvolacieho

konania by nebolo v súlade ani so zásadou hospodárnosti konania ani zákonnou poţiadavkou

rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní ( ).“ Poznamenal,

ţe v prípade, ak v prebiehajúcom vyšetrovacom konaní (trestnom) bude neskoršie vydané

rozhodnutie (právoplatné), ktorým bude riešená aj otázka, ktorá by mohla mať význam pre

posúdenie prejednávanej veci a mohla by privodiť pre ţalovaného priaznivejšie rozhodnutie,

ţalovaný môţe právoplatný rozsudok napadnúť návrhom na obnovu konania. Podľa názoru

dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s a odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

ods. 1 v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného (voči

uzneseniu, ktorým bol návrh ţalovaného na prerušenie konania zamietnutý) odmietol podľa

v spojení s bez toho, aby sa zaoberal vecnou

správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

Ţalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

ţalobkyni a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

ods. 1 a a ). Ţalobkyňa podala návrh na rozhodnutie

o priznaní náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

15

ods. 1 ) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene

advokáta, (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby

poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 15.1.2013 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len ,,vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky – 1/13 výpočtového základu, kde jeden úkony právnej sluţby

činí 60,07 eur, k tomu náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

(§ 16 ods. 1 vyhlášky) vo výške 7,81 Eur a 20 % DPH (t. j. 13,58 eur) čo predstavuje spolu

81,46 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Jozef K o l c u n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková