Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/54/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ MPC PLUS, spol.

s r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská č. 22, IČO: 31 706 304, 2/ MPC CESSI, a.s.,

so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská č. 22, IČO: 31 651 445, proti ţalovanému

Ing. M. V., bývajúcemu v Š., zastúpenému Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners, so

sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, IČO: 36 868 434, o obnovu konania, vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 12. septembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 10. novembra 2011, č. k. 4 C 200/2010-

78 návrh ţalovaného na obnovu konania zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rekapituloval skutkové a právne závery

vyplývajúce z odôvodnení rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -100

z 5. marca 2009 a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 10. novembra 2009, o vyprataní ţalovaného z bytu, ktoré sa stali

právoplatné. V návrhu na obnovu konania ţalovaný uviedol, ţe listinný dôkaz (zmluva

o nájme bytu z 2. augusta 1999 uzavretá na dobu neurčitú medzi Mlynsko-pekárenským

a cestovinárskym kombinátom, a.s. ako prenajímateľom a ţalovaným ako nájomcom)

nemohol pouţiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, a ţe ho nemohol ani vykonať, i keď

môţe preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci v tom, ţe preukazuje nájomný vzťah

ţalovaného k bytu (i jeho predkupné právo podľa ) a nie podnájomný

vzťah, ako to nesprávne skonštatovali súdy, čo malo vplyv na konečné rozhodnutie vo veci

samej. Súd uvedený dôkaz nepovaţoval za taký, ktorý ţalovaný bez svojej viny nemohol

pouţiť v pôvodnom konaní. Sám ţalobca tvrdil, ţe na existenciu listinného dôkazu zabudol

a našiel ho aţ pri triedení a vyraďovaní svojich písomností. Faktom zostáva, ţe ţalovaný

zmluvu podpísal nielen ako nájomca ale aj ako zástupca prenajímateľa na základe plnej moci

z 2. augusta 1999, o jej existencii vedel a mal ju k dispozícii. Z uvedeného súd uzavrel, ţe

podmienka o nemoţnosti ţalovaného pouţiť listinu bez vlastného zavinenia v zmysle § 228

ods. 1 písm. a/ , naplnená nebola. Podľa názoru súdu nájomná zmluva nie je dôkazom,

ktorý by mohol privodiť pre ţalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1

písm. a/ a b/ ) zdôvodňujúc to rozsahom plnej moci z 2. augusta 1999 udelenej

ţalovanému spoločnosťou Mlynsko-pekárenským kombinátom, a.s. Poukázal na nelogický

postup ţalovaného, ktorý 2. augusta 1999 podpísal nájomnú zmluvu, a to za obe zmluvné

strany a 3. augusta 1999 podpísal podnájomnú zmluvu ako podnájomca. Za klamlivé

(tendenčné) súd označil tvrdenia ţalovaného o navrhovaní dôkazov v súvislosti s prevodom

vlastníctva bytov s odkazom na obsah súdneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves

sp. zn. (viď č. l. 24, č. l. 29-31, č. l. 97-99 a č. l. 104 spisu). O trovách konania

súd rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. septembra 2012,

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( a )

a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil

s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (s jeho skutkovými a právnymi závermi,

ktoré povaţoval za správne, výstiţné a presvedčivé). Odvolacie námietky ţalovaného

povaţuje za v celom rozsahu za nedôvodné a má za to, ţe s nimi v celom rozsahu a

dostatočne vysporiadal v dôvodoch napadnutého uznesenia uţ súd prvého stupňa, keď

náleţitým spôsobom zdôvodnil, prečo obnovu konania nepripustil. K námietke o odňatí

moţnosti konať pred súdom v dôsledku nevypočutia ţalobcu 2/ pred súdom, odvolací súd

poznamenal, ţe ţalobca 2/ sa k návrhu ţalovaného na obnovu konania podrobne vyjadril

podaním z 24. januára 2011, v ktorom rozviedol prečo ţiada návrh na obnovu konania

zamietnuť. Za situácie, kedy bol ţalobca 2/ riadne predvolaný na súdne pojednávanie a tohto

sa nezúčastnil, nemoţno mať za to, ţe vo veci nebolo rozhodnuté správne. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie z dôvodu, ţe

ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237

písm. b/ ) - v pôvodnom konaní (sp. zn. ) ţalobcovia 1/ a 2/ nemali

hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu, nesvedčil im nárok na vypratanie bytu; účastníkovi

konania bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) - v pôvodnom konaní

(sp. zn. ) ale i v konaní pred Krajským súdom v Košiciach vedenom pod sp. zn.

), v ktorých došlo k vydaniu zmätočných a nepreskúmateľných rozhodnutí.

V tejto súvislosti dovolateľ súdom vyčíta, ţe pri rozhodovaní nevzali v úvahu najmä § 16 a

a tak vec nesprávne posúdili. V ďalšom dovolateľ

polemizuje s názormi súdov, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. a ponúka i vlastné právne úvahy na vec. Z týchto dôvodov

navrhuje, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaní 1/ a 2/ nevyuţili právo vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas ţalovaný ako účastník konania ( ), spĺňajúci

podmienku povinného zastúpenia v dovolacom konaní ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol ţalovaný dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému aţ c/ Dovolanie ţalovaného preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

K systému dovolacích dôvodov sa ţiada dovolateľovi vysvetliť, ţe existencia

procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie

písm. a/ , zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade

tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), a tieţ nesprávneho právneho posúdenia veci (

) moţno rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde

o prípady, kedy zákon prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených

v ), a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených

v a ), čo však nie je tento prípad (viď predchádzajúci odsek).

Z uvedeného (i pre toto dovolacie konanie) plynie, ţe v prípade procesne neprípustného

dovolania dovolací súd nemá oprávnenie preskúmavať dovolateľom uplatnené dovolacie

dôvody zaloţené v zmysle a Dovolateľom prípadne uplatnený

dovolací dôvod ohľadne správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§241 ods. 2

písm. c/ ) dovolací súd nemôţe podrobiť dovolaciemu prieskumu, za tohto stavu nie je

umoţnené zaoberať sa tým, či súd na vec aplikoval (ne)správne normy a či ich aj (ne)správne

vykladal. Osobitne je potrebné pre dovolateľa zdôrazniť, ţe predmetom tohto dovolacieho

konania je právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní o povolenie obnovy

konania, nie však právoplatné rozhodnutia vydané súdmi v konaní, ktorého obnova sa

navrhuje povoliť. Dovolacie dôvody preto majú smerovať k vadám, ktoré sa vytýkajú

a prípadne vznikli v konaní o povolení obnovy konania, úspešne nemoţno preto uplatňovať

také dovolacie dôvody, ktoré sa týkajú vád vzniknutých v konaní, ktorého obnova sa má

povoliť. Ide o tzv. vecný rámec dovolacieho konania, tento vymedzuje dovolací prieskum

len na konanie a rozhodovanie v danej veci, nemoţno ho vzťahovať na iné súdne konania

a v nich vydané rozhodnutia.

Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bolo vydané napadnuté uznesenie, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v (tzv. vady zmätočnosti). Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (i uzneseniu)

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako tak nesprávne

právne posúdenie veci ( ), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ aţ e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí nedostatku vecnej hmotnoprávnej legitimácie ţalobcov a vadou

v zmysle , ktorej existenciu vidí v absencii dostatočného odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu (jeho zmätočnosti a nepreskúmateľnosti), a tieţ vecnej

nesprávnosti.

1. K dovolateľom namietanej vade podľa dovolací súd

poukazuje na doterajšiu ustálenú súdnu prax (napr. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 4. mája 2010) ktorá vychádza z toho, ţe otázka pasívnej legitimácie

účastníka konania (či uţ ţalobcu alebo ţalovaného) nemá ţiaden vplyv na prípustnosť

dovolania podľa Ak súd nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania,

ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok hmnotnoprávnej legitimácie

(vecnej aktívnej alebo pasívnej) môţe mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe

vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa ţaloba zamieta (obdobne porovnaj napr.

R 34/1993). Argumentácia dovolateľa je preto v tejto časti nesprávna. Od aktívnej alebo

pasívnej legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania

( ) a procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania

( ). Dovolací dôvod v zmysle dopadá na prípady, kedy

v konaní vystupoval ako účastník konania, ten kto nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania. Súd je povinný vţdy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník konania,

má spôsobilosť byť účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania

musí súd vţdy prihliadnuť, a to aj bez návrhu a kedykoľvek v kaţdom štádiu konania.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;

inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosti byť účastníkom teda zodpovedá

spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle (ďalej len „“) a

(t. j. právna subjektivita a spôsobilosť na právne úkony). Okamihom narodenia má

kaţdá fyzická osoba spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), smrťou právna

subjektivita fyzickej osoby zaniká. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi

nadobúdať práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Ţalovanému ako

dospelej a ţijúcej fyzickej osobe zákon priznáva právnu subjektivitu, jej pozbavenie alebo

obmedzenie nebolo preukázané ţiadnym súdnym rozhodnutím, preto je potrebné vychádzať

zo stavu, ţe tento má aj spôsobilosť byť účastníkmi občianskeho súdneho konania (§ 19

). Spôsobilosť byť účastníkom konania majú aj právnické osoby ( ).

Právnickými osobami sú zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, účelové zdruţenia

majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Na

zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje inak ( ). Právnické osoby vznikajú spravidla

dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra (§ 19

ods. 2 ). Do obchodného registra sa zapisujú obchodné spoločnosti, druţstvá a iné

právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon, ďalej zahraničné osoby. Ţalobca 1/ ako

obchodná spoločnosť bol zapísaný do obchodného registra 11. apríla 1995 a je v ňom

vedený aj v súčasnosti (viď výpis z obchodného registra Okresného súdu Košice I, vloţka č.

6068/V, oddiel: Sro). Ţalobca 2/ ako obchodná spoločnosť bol zapísaný do obchodného

registra 1. mája 1992 a je v ňom vedený aj v súčasnosti (viď výpis z obchodného registra

Okresného súdu Košice I, vloţka č. 247/V, oddiel: Sa). To znamená, ţe ţalobcovia 1/ a 2/

v tomto konaní majú (mali) spôsobilosť byť účastníkmi tohto súdneho konania.

2. Dovolateľ namietal, ţe postupom súdu prvého stupňa, tak aj odvolacieho súdu, mu

bola odňatá moţnosť pred ním konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania .

Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným uznesením súdu prvého stupňa, treba

uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý

proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj

právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,

kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a , m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ

na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd

pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ; obdobne napr.

, , , ). Štruktúra práva na odôvodnenie

je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia

rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m. m.

, , , ), pretoţe prvostupňové a

odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (). Tento

právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj

dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Dovolací súd dospel k záveru, ţe potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu v spojení

s potvrdeným uznesením súdu prvého stupňa spĺňa vyššie uvedené kritériá

pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle , a preto ho moţno povaţovať

za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá

základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho sa navrhovateľ domáha a

z akých dôvodov, 2/ aké je stanovisko protistrany k návrhu, 3/ aké relevantné dôkazy boli

súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový stav bol súdom ustálený

(zistený), 5/ aké právne normy na vec aplikoval, 8/ ako tieto normy vyloţil, 9/ ako

subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, 10/ aké právne závery

vyplývajú vo vzťahu k návrhu na povolenie obnovy konania), súslednosti jednotlivých častí

odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá

určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie

potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu a

V konkrétnostiach dovolací súd poukazuje, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu v spojení s prvostupňovým obsahuje vysvetlenie dôvodov pre ktoré bol návrh

na obnovu konania zamietnutý. Tieto mali spočívať v záveroch súdov o nesplnení podmienok

pre povolenie obnovy konania v zmysle a , t. j. ţe navrhnutý

dôkaz nemohol ţalovaný bez svojej viny pouţiť v pôvodnom konaní, a ţe ide o taký dôkaz,

ktorý by mohol privodiť pre ţalovaného priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní. Súdy

konštatovali, ţe z obsahu pôvodného spisu (vedeného na Okresnom súde Spišská Ves

pod sp. zn. ) neboli zistené okolnosti pre ktoré by sa nemohli vykonať dôkazy,

ktoré by mohli privodiť pre ţalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Rozhodnutia súdov

vysvetľujú predpoklady, ktoré neboli naplnené a označujú zákonné ustanovenia, ktoré ich

vyţadovali (pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal). Podľa názoru dovolacieho

súdu uvedené odôvodnenia súdov v súhrne moţno povaţovať za preskúmateľné. Skutočnosť,

ţe ţalovaný má odlišný názor, bez ďalšieho nezakladá zmätočnosť rozhodnutí.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový a

právny stav zistený súdom prvého stupňa, primeraným spôsobom opísal obsah odvolania

a citoval právne predpisy, na základe ktorých vec prerokoval a z ktorých vyvodil svoje

závery. V celom rozsahu sa stotoţnil so závermi prijatými súdom prvého stupňa, na ktoré

odkázal, čo mu dovoľuje Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení

s potvrdzujúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa umoţňuje preskúmať ako, na základe čoho

a z akých dôvodov súdy rozhodli. Ich skutkové a právne závery nie sú v danom prípade

zjavne neodôvodnené (či zjavne neudrţateľné alebo arbitrárne), a tak nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 ; odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok (v spojení s potvrdeným uznesením) spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ).

Právo na spravodlivý súdny proces podľa

neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať a aplikovať

zákony (obdobne napr. , ). Pokiaľ obsah dovolacích námietok

smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci odvolacím súdom v napadnutom uznesení

( ), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci (viď ) súdmi niţších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad

nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

, lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). I keby dovolacie námietky o zaloţení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci (o povolení – nepovolení obnovy

konania) boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska

neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný, preto právo na náhradu trov konania

vzniklo ţalobcom, keďţe neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení

s a a ). Ţalobcovia 1/ a / nepodali návrh

na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto im ich náhradu dovolací

súd nepriznal ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. februára 2014

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková