Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5OboE/8/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: K. G., nar. X., M., o vymoženie

1 786,20 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn.

, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

zo 4. februára 2013, č. k. -57, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

zo 4. februára 2013, č. k. -57, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania, sa z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

IV. Povinnej sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

53 811,-- Sk s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe notárskej zápisnice spísanej 17. januára 2004

notárom JUDr. O. Ď. pod č. N 208/2004, NZ 4019/2004 (ďalej len „notárska zápisnica“).

Okresný súd Partizánske uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním

exekúcie.

Okresný súd Partizánske uznesením z 27. januára 2011, č. k. -15 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

a uviedol, že z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že prejav vôle povinnej, týkajúci sa

uznania dlhu čo do dôvodu a jeho výšky, ako aj súhlasu s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, bol urobený splnomocneným zástupcom na základe

splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou,

ktorým už pri podpise zmluvy splnomocnila Mgr. T. K., advokáta, aby v jej mene uznal

záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Splnomocnenie je súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, z čoho vyplýva, že účastníkmi

nebolo osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia

uznal v mene povinnej dlh v celkovej sume 58 894,-- Sk. Notárska zápisnica ako exekučný

titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny

úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, nemožno

hovoriť o slobode vôli pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Predmetná zmluva

o úvere má formulárový charakter, jej súčasťou je aj splnomocnenie, ktorým dlžník

splnomocnil Mgr. T. K. na uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska

zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej

obsah. Povinná sa pri vydaní exekučného titulu musela podrobiť vôli tretej osoby určenej

výlučne oprávneným. Súd má preto dôvodné pochybnosti o tom, že notárska zápisnica je

prejavom skutočnej vôle povinnej. Vôľa má relevanciu len vtedy, ak je skutočná, slobodná,

vážna a bez omylu. Poukázal na a uviedol, že uznanie dlhu,

ktorý je obsahom notárskej zápisnice je v rozpore s dobrými mravmi, a teda je neplatným

právnym úkonom.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým uznesením návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol a na odvolanie oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa

poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Uviedol, že predpokladom

povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva, je

v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka

komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie

daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny

3

spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad

komunitárneho práva. Zároveň nastolená prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne

neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Odvolací súd dospel

k záveru, že v preskúmavanej veci nie je potreba obrátiť sa s predbežnými otázkami,

týkajúcimi sa výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol. Ďalej uviedol, že z obsahu spisu je preukázané, že vyhlásenie

povinnej o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou, obsiahnuté v notárskej

zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinnú vykonané Mgr. B.

Ž., advokátskym koncipientom Mgr. T. K., ktorého plná moc bola udelená povinnou

v zmluve o úvere. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári,

ktorého obsah povinná nemohla ovplyvniť. Zástupca povinnej v skutočnosti v danej veci

nehájil záujmy povinnej v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým

záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so

záujmami povinnej v zmysle ods. a každý jeho právny úkon

urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, je absolútne neplatný

v zmysle a notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným

titulom. Na námietku oprávneného uviedol, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie

je dôvodom, ktorý by súdu prvého stupňa nedovoľoval opätovne preskúmať exekučný titul

pre jeho súlad so zákonom.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo, vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

4

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

doplnil podaním zo 16. júla 2013 s označením „Doplnenie dovolania o právnu argumentáciu –

porušenie práva EÚ a interpretácie práva EÚ Súdnym dvorom EÚ“. Svoje dovolanie

odôvodnil ustanovením a , že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 58

ods. 1 Exekučného poriadku a a ; ustanovením

písm. d/ , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy s oprávneným

nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho námietky

proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania, neumožnili

účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie a nerešpektovali jeho právo, aby jeho

právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho

právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva

EÚ“, ustanovením , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav,

pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust. , že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne

aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1

, o ochrane spotrebiteľa a tiež

ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby

dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol,

aby dovolací súd konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru

Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne

otázky, ktoré bližšie v dovolaní špecifikoval.

Povinná sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

5

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného proti

napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Žiline v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

6

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný

zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

7

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou

8

notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej

vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Uvedené právne závery dovolací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Námietka

oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako správne poznamenal oprávnený,

účinným od 9. augusta 2012 bol novelizovaný Exekučný poriadok,

ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal, že súd

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju zastavil, preto

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danom

prípade exekúciu zastavil uznesením z 27. januára 2011 a uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214

ods. 2 a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/ a c/

), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie.

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako

9

dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už

pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom.

V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd

skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ),

postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie

sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí

vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

Na podporu uvedených záverov dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej

republiky v uznesení sp. zn. považoval vyššie uvedenú argumentáciu

za primeranú odpoveď k námietke oprávneného, že preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín

(dokazovanie) v exekučnom konaní bolo vykonané bez jeho účasti, napriek tomu, že v konaní

malo byť nariadené pojednávanie a že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným

dôkazom. Ústavný súd porovnal na účely overenia slovenského prekladu rozsudku Súdneho

dvora EÚ vo veci C-137/08 viaceré jeho jazykové verzie a dospel k výkladu, že všetky

zhodne potvrdzujú záväzok súdu ex offo nariadiť „vyšetrovanie“ (a nie „dokazovanie“)

za účelom zistenia, či súdna doložka tvorí súčasť spotrebiteľskej zmluvy podliehajúcej

smernici Rady 93/13 EHS. V zmysle uvedeného výkladu ústavný súd konštatoval, že

vnútroštátny súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely

efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza

k porušeniu práv oprávneného na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným

dôkazom.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica –

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

10

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

IV. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnej v zmysle 243b ods. 5

v spojení s a , nakoľko oprávnený zavinil, že

sa odvolacie konanie muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto

konania. V dovolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania úspešnej

povinnej zmysle v spojení s a ,

t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však

žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania povinnej nepriznal z dôvodu, že nepodala

návrh na ich priznanie.

11

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová