Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/124/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: A. S., nar. X., S., zastúpená

opatrovníčkou Janou Chlpošovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš,

o vymoženie 485,96 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.

zn. , o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 8. januára 2013, č. k. -77, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

zo 8. januára 2013, č. k. -77, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania, sa z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

IV. Povinnej sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

14 640,-- Sk s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu z 10. mája 2007, sp. zn. SR 2524/07, zriadeného zriaďovateľom S., a.

s., K., IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Veľký Krtíš uvedenej

žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

2

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 25. júna 2012, č. k. -36 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,94 EUR.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený uzavrel s povinnou zmluvu

o úvere, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky, ktoré v bode 17 obsahovali

rozhodcovskú doložku. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania súd posúdil ako

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle . Súd dospel k záveru, že

predmetná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka.

Rozhodcovská doložka znevýhodňuje spotrebiteľa, nebola medzi povinnou a oprávneným

osobitne dojednaná, keďže sa nachádza v predtlačených Všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru k zmluve o úvere. Povinná ako spotrebiteľ mohla zmluvu o úvere spolu

so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru prijať, alebo zmluvu ako takú neuzavrieť.

Uviedol, že takáto neprijateľná podmienka je neplatná. Na takúto neplatnú rozhodcovskú

doložku sa hľadí, akoby vôbec nebola uzavretá, a preto v danom prípade neexistuje dohoda

medzi stranami zmluvy o úvere, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu. Keďže

rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa uskutočňuje exekučné konanie, nebol vydaný

subjektom na to oprávneným, nie je formálne vykonateľný a súd ho nepovažuje za spôsobilý

exekučný titul, na základe ktorého možno viesť exekúciu. Súd uložil uhradiť trovy exekúcie

oprávnenému, pretože zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť (§ 203 ods. 1 Exekučného

poriadku).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, napadnutým uznesením návrh

oprávneného na prerušenie konania zamietol a na odvolanie oprávneného uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) uviedol, že exekučné konanie je možné prerušiť, iba

ak to výslovne ustanovuje právny predpis. Dôvodom je skutočnosť, že účel, ktorý sa

v základnom konaní sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom konaní dosiahnuť

odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Úlohou Súdneho dvora EÚ v rámci

prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je poskytnúť výklad práva

a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho

3

súdu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-283/81 a uviedol, že nepovažuje

v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za právne relevantné

vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, preto nie je dôvod na ich predloženie Súdnemu dvoru

EÚ. Odvolací súd zaujal názor, že medzi oprávneným a povinnou bola uzavretá

spotrebiteľská zmluva. K námietke oprávneného, že rozhodcovský rozsudok nie je možné

preskúmať, uviedol, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje

splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania oprávnený, a zároveň

povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

. Uviedol, že uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným

predložený rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd

s právomocou prejednať daný spor. Súd je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a či

rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, bolo vydané orgánom, ktorý má na to

právomoc. Ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res

iudicata, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Ďalej

uviedol, že v exekučnom konaní sa dokazovanie na objasnenie skutkového stavu vo veci

nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Dospel k záveru, že

rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý

nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1

). Rozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu

všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami,

vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane zmluvy o úvere. Povinná mohla zmluvu

ako celok prijať, vrátane podmienok úveru a rozhodcovskej doložky, alebo ju mohla ako

celok odmietnuť. Uviedol, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá je od počiatku neplatná. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu

založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský

rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého by sa

mohol v rámci exekúcie domáhať.

4

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie v časti, ktorou odvolací

súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/

a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tým,

že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa 205 ods. 2 písm. a/

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

podľa , keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia

a Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením

§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne poučený

o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo, vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj dovolanie. Svoje dovolanie

odôvodnil ustanovením a , že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 44

ods. 2 Exekučného poriadku a a ; ustanovením

písm. d/ , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237 písm. f/

, že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy

s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, ustanovením ,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust.

, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

5

právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, a , Občianskeho

zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací

súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol, aby

dovolací súd konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru Európskej

únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky,

ktoré bližšie v dovolaní špecifikoval.

Povinná sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného proti

napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

6

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako

nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

7

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. ,

, 3. júla 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. ,

6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp. zn. , a konštatuje,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci.

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

8

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Uvedené právne závery dovolací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Námietka

oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako správne poznamenal oprávnený,

, účinným od 9. augusta 2012, bol novelizovaný Exekučný

poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal, že súd

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju zastavil, preto

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danom

9

prípade exekúciu zastavil uznesením z 25. júna 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214

ods. 2 a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/ a c/

), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie.

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako

dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už

pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto

štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ), postačujúce je, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie sa obsahom listín za účelom

posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní

za prítomnosti oprávneného a povinného.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice

nie je správny, dovolací súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady č.

216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie

je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku

zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (

o úradnom vestníku Európskej únie).

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného, týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

10

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie, smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

IV. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnej v zmysle 243b ods. 5

v spojení s a , nakoľko oprávnený zavinil, že

sa odvolacie konanie muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto

konania. V dovolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania úspešnej

povinnej zmysle v spojení s a ,

t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd však žiadne trovy

odvolacieho a dovolacieho konania povinnej nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich

priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová