Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/22/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B. 4, IČO: X., proti povinnej

M. F., bývajúcej v J., o vymoženie 336,58 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Revúca pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku z 9. septembra 2008 sp. zn. S. vydaného Stálym rozhodcovským

súdom, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Revúca

uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Revúca uznesením z 23. mája 2012 č.k. -10 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil

ustanoveniami a nasl. v znení účinnom

2

v čase uzavretia zmluvy a podporne príslušnými ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernice

Rady č. 93/13/EHS“), nakoľko je táto smernica na základe zásady nepriameho účinku

záväzná pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo

k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne

vzťahy. Súd zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania (ďalej len „zmluva o úvere“),

na základe ktorej sa vymáha plnenie v exekučnom konaní, považoval za spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle a nasl. . Rozhodcovskú doložku obsiahnutú

v čl. 17 všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere považoval za neprijateľnú,

nakoľko nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preskúmaním prípustnosti

exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel súd k záveru, že dojednanie

predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a exekučný titul, ktorý bol vydaný na základe

neplatného ustanovenia zmluvy, bol vydaný v rozpore so zákonom, preto vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra

2012 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil podľa a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa

v zmysle Uviedol, že postup exekučného súdu, keď preskúmaval

exekučný titul v štádiu konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, s poukazom

na Exekučného poriadku a o rozhodcovskom konaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) bol opodstatnený

a súladný so zákonom. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa správne zistil, že účastníci

uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a správne posúdil

vzťah medzi oprávnenou a povinnou ako vzťah spotrebiteľský. Odvolací súd považoval

rozhodcovskú doložku za neprijateľnú a od počiatku neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na okolnosti jej uzavretia a obsah jej

znenia zistil, že vylučovala povinnú z možnosti slobodnej voľby súdu pri podpise zmluvy.

Konštatoval, že ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní

rozhodcovským súdom, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej

doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom a exekúcia sa má zastaviť.

K námietke oprávnenej, týkajúcej sa návrhu na prerušenie konania, uviedol, že nepovažuje

za potrebné predložiť navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol

rozhodnúť vo veci samej. Konštatoval, že predpokladom povinnosti začať konanie

o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej

judikatúry Súdneho dvora EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva

týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.

Otázky navrhované oprávnenou považoval za zjavne neopodstatnené a irelevantné. Zhodnotil,

že neexistencia potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire

(konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), ako aj s doktrínou acte clair (konanie

jasné alebo konanie zrozumiteľné) na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho

dvora EÚ. Na základe uvedených skutočností mal za to, že v predmetnom konaní nenastal

žiadny z dôvodov uvedených v pre prerušenie konania podľa

osobitného zákona, preto odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred

súdom konať ( ). Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená

dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237

písm. a/ ), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ),

3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný ( ), . oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (

písm. f/ ), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali

náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)

predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu a dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

, s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu

prvého stupňa a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a a ).

Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj

v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania

podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. , , ,

, , , , ,

, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor

EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu

zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej

únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa

, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku a ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh

na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. , , , ,

, , , , ,

6

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný

titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto

tvrdení dovolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , v ktorom konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný

„vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávnenej na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

6. nedôvodnou sa javí preto i námietka oprávnenej, že jej súdy svojím postupom odňali

možnosť konať pred súdom, keďže nebolo nariadené v zmysle § 57 ods. 5

Exekučného poriadku ústne pojednávanie. Toto ustanovenie však bolo účinné až

novelou od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012. Stanovovalo

povinnosť nariadiť pojednávanie v prípadoch zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1

písm. g/ a k/. Súd prvého stupňa túto povinnosť nemal a odvolací súd jeho rozhodnutie

ako správne potvrdil, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané ešte pred

účinnosťou tejto novely, t.j. 23. mája 2012,

7. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

8. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( , v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Tieto právne závery (viď 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok –

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, že by

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť, preto jej vznikla povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala

návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. apríla 2014

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová