Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/124/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinnému J., bývajúcemu v T., o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 20. septembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 3. októbra 2011 č.k. -15 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil poukazom na § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku a § 71

ods. 3 o správnom konaní (ďalej len „“). Poukázal

na to, že oprávnená sa návrhom z 2. septembra 2011 domáhala poverenia súdneho exekútora

JUDr. R. na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – rozhodnutia o priestupku

vydaného Okresným riaditeľstvom PZ Trenčín z 10. septembra 2008, ktorý nadobudol

právoplatnosť 10. septembra 2008 a vykonateľnosť 25. septembra 2008. Predpokladom pre

vedenie exekúcie voči dlžníkovi je vykonateľný exekučný titul, ktorým sa ukladá určitá

povinnosť, pričom môže ísť o rozhodnutie súdu alebo iných orgánov alebo inú verejnú listinu.

Vzhľadom na uvedené, výkon rozhodnutia bolo možné nariadiť najneskôr 25. septembra

2011. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, preto žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2

Na odvolanie oprávnenej, ktorá namietala nesprávne právne závery súdu prvého

stupňa ohľadne posúdenia trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 71 ods. 3 zák. č.

, ktorú považovala za hmotnoprávnu lehotu, ktorej plynutie je potrebné

posudzovať s prihliadnutím na deň, kedy bol podaný návrh na vykonanie exekúcie (začatie

exekučného konania), Krajský súd v Trenčíne uznesením z 20. septembra 2012 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil

ustanovením o priestupkoch, a

ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Mal za to, že v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho

poriadku, ktoré je potrebné aplikovať na základe citovaného ustanovenia § 51 zákona

o priestupkoch, zákon stanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí výkon

rozhodnutia nariadiť. Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím

právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie

lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada

príslušný orgán (v danom prípade exekučný súd) z úradnej povinnosti (ex offo). Poukázal

na to, že exekučné konanie sa síce začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotný výkon exekúcie začína až vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti

súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47

ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. V preskúmavanej veci zákonná trojročná prekluzívna

lehota začala plynúť 26. septembra 2008 a uplynula 25. septembra 2011, do ktorej lehoty

nebolo vo veci vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Odvolací súd tak dospel k záveru,

že okresný súd správne postupoval, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením tvrdiac,

že nesprávnym rozhodnutím súdov o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie jej bolo odopreté právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia, v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené

jej právo na spravodlivý súdny proces v zmysle .

Podľa názoru oprávnenej súdy nižších stupňov nepostupovali správne, pokiaľ na daný prípad

aplikovali ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku spôsobom, ktorý z hľadiska plynutia

3

prekluzívnej lehoty za rozhodujúci moment neurčuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie,

ale až nariadenie exekúcie. Oprávnená považuje za rozhodujúci okamih pre posudzovanie

uplynutia prekluzívnej lehoty deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi. Mala za to, že súdy mali na daný skutkový stav aplikovať výlučne ustanovenia

Exekučného poriadku a nie aj ustanovenia piatej časti Správneho poriadku, čím došlo podľa

jej názoru k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle

a nesprávnym postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred ním v zmysle § 237

písm. f/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo postupom prvostupňového

a odvolacieho súdu k porušeniu práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces

v zmysle , dôsledkom čoho mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle Za porušenie tohto práva treba považovať

aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenej v exekučnom konaní

odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ l0a ods. 1 ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolanie nie je "ďalším odvolaním" a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu výlučne iba vtedy,

ak to pripúšťa zákon ( ). upravuje dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti rozhodnutiam výslovne

uvedeným v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a

(pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho súdu)], alebo len v prípade výskytu zákonom

osobitne vymenovaných procesných vád (viď ). Z právnej úpravy dovolania

a dovolacieho konania v je zrejmé, že zákonodarca zámerne

vytvoril priestor len na nápravu niektorých nesprávností, ku ktorým dochádza v občianskom

súdnom konaní; v dôsledku toho bezpochyby pripustil aj to, že určité rozhodnutia nebude

možné napadnúť dovolaním. Na tento zámer zákonodarcu musí dovolací súd pri posudzovaní

prípustnosti dovolania prihliadať; zároveň musí mať na zreteli základnú ideu všetkých

mimoriadnych opravných prostriedkov (vrátane dovolania) vychádzajúcu z toho, že právna

istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné

len mimoriadne a výnimočne. To je podstata dôvodu, so zreteľom na ktorý má dovolací súd

posudzovať otázku prípustnosti dovolania v občianskom súdnom konaní skôr reštriktívne.

Úspech každého dovolania je vždy podmienený (primárnym) záverom dovolacieho

súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následným

(sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací

súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu nedovoľuje

postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť k vecnému posúdeniu napadnutého

rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Keby dovolací súd vecne preskúmal

rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon.

Ak preto dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento

opravný prostriedok odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal správnosťou napadnutého

rozhodnutia. Pre opačný prístup dovolacieho súdu - (primárne) posúdenie rozhodnutia

z hľadiska úplnosti skutkových a správnosti právnych záverov a výstižnosti ich vyjadrenia

či opísania alebo precíznosti odôvodnenia a až z výsledku tohto posúdenia vyplývajúce

následné (sekundárne) vyvodenie záveru o prípustnosti dovolania - nedáva Občiansky súdny

poriadok podklad v žiadnom z jeho ustanovení.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a

Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním oprávnenej je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon pripúšťa

dovolanie. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na to by dovolanie oprávnenej mohlo byť procesne prípustné,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237

O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď

napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

6

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je však významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,

že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania oprávnenej preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má

za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho

konania.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 .

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

7

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Dovolateľka argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ a o porušení práva podľa nezakladá

na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia upravujúce postup

súdu v občianskom súdnom konaní alebo že nezachovali zákonom stanovenú procedúru

prejednania veci, znemožnili jej urobiť niektorý procesný úkon a pod. Podstatou

jej dovolacích námietok je, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii

a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (por. § 41

ods. 2 ) teda z jej strany nejde o námietku odňatia možnosti konať pred súdom,

ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej

správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom

prípade založili svoje rozhodnutia.

Podstatná časť dovolacích námietok oprávnenej spočíva v tvrdení, že súdy v danom

prípade vychádzali z nesprávnej interpretácie

a v nadväznosti na to dospeli k nesprávnemu právnemu názoru, že z hľadiska plynutia

prekluzívnej lehoty nie je určujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale nariadenie

exekúcie. Tento, podľa vyjadrenia dovolateľky nesprávny právny názor súdov, nemá oporu

v zákone a prehliada, že po doručení návrhu na začatie exekúcie plynú iba procesnoprávne

lehoty, nie však prekluzívna (hmotnoprávna) lehota uvedená v ustanovení § 71 ods. 3 zákona

č.

Uvedená časť výhrad dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti

súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav (správnosť ktorého nebola v danej veci spochybňovaná) aplikuje konkrétnu právnu

normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne

posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237

písm. f/ dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ); nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 (por. tiež R 54/2012 a niektoré ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , , ,

, , ).

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že i keby tvrdenia oprávnenej

o nesprávnom právnom posúdení veci boli prípadne v preskúmavanej veci opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), oprávnenou vytýkaná okolnosť

by mala síce za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala

by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad

ale v danej veci nešlo). Keďže dovolanie oprávnenej nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom

( ).

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že zamietnutím žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola v preskúmavanej veci odňatá

možnosť oprávnenej pred súdom konať ( ).

9

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovenia ani z ustanovenia .

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie oprávnenej ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

ods. 2 tohto ustanovenia, keďže povinnému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová