Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/297/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému P. V., nar. X., o vymoženie 585,54

eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. apríla 2013, č. k.

-79 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 29. apríla 2013, č. k. -79, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie do volacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 29. apríla 2013, č. k. -79, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania, z a s t a v u j e .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa 18. novembra 2003 poveril súdneho exekútora, aby

vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 15. júla 2003 notárom JUDr. O. Ď.

pod sp. zn. N 1795/03, NZ 59836/03.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 28. mája 2008, č. k. -46

bez návrhu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v ďalšom ju ako takú zastavil podľa § 57 ods. l

písm. g/, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v spojení s a

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal v zmysle § 251 ods. 4 a § 146 ods. 1

2

písm. c/ a súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. zároveň nepriznal trovy exekúcie podľa

§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže tento nepredložil ich vyúčtovanie.

K záveru o neprípustnosti a potrebe zastavenia exekúcie dospel okresný súd

po preskúmaní zmluvy o úvere, notárskej zápisnice, splnomocnenia, udeleného oprávneným

na zastupovanie, ako aj splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere. Zistil, že právny

zástupca oprávneného zastupoval aj povinného na základe splnomocnenia, udeleného mu

v zmluve, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere, podpísanej povinným ako zmluvnou stranou.

Právny zástupca oprávneného tak bol vopred splnomocnený na uznanie dlhu za povinného,

a to už priamo pri podpise zmluvy o úvere, t. j. v čase, keď uznal dlh za povinného v prospech

oprávneného do notárskej zápisnice a podal návrh na vykonanie exekúcie v prospech

oprávneného. Takto udelené plnomocenstvo považuje okresný súd v rozpore so záujmami

zastúpeného a notárska zápisnica nie je spísaná osobou oprávnenou na uznanie dlhu

za povinného. Oprávnený tak nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods.2 písm. c/ Exekučného

poriadku, a to vykonateľnú notársku zápisnicu.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Prešove ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 29. apríla 2013, č. k.

-79 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení

exekúcie za neplatnú a vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil a návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol.

V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím

okresného súdu v jeho napadnutej časti, považujúc ho za vecne správne. Súd prvého stupňa

správne, vychádzajúc zo v spise založených listinných dôkazov, posúdil otázku platnosti,

resp. neplatnosti splnomocnenia, obsiahnutého pre Mgr. T. K. priamo v zmluve

o úvere. K dôvodom, ktoré uviedol súd prvého stupňa, považoval odvolací súd za potrebné

uviesť aj to, že v danom prípade zo strany povinného nešlo o slobodný prejav vôle, ak

vo formulárovej zmluve je už uvedený jeho zástupca bez toho, aby tohto poznal, pričom

z textu splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje k urýchlenému vyhotoveniu

exekučného titulu bez toho, aby v prípade sporu muselo prebehnúť súdne konanie, a teda

nesmerovalo k obhajovaniu záujmov dlžníka ako celku ( ).

V takomto prípade treba takúto dohodu o zastupovaní považovať za neplatnú pre rozpor

3

so zákonom v zmysle . Z tohto hľadiska potom Mgr. T. K. nemal

oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou

podľa a súhlase s exekúciou podľa Exekučného poriadku,

ako je uvedené v notárskej zápisnici N 1795/2003, NZ 59836/2003 z 15. júla 2003, ktorá tak

nemôže byť exekučným titulom v zmysle § 41 ods.2 písm. c/ Exekučného poriadku.

Existencia uvedeného zákonného dôvodu neprípustnosti exekúcie, i keď v štádiu exekučného

konania po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na jej výkon, oprávňuje exekučný súd

takúto exekúciu po vyhlásení jej neprípustnosti, zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení

s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne.

K ďalším odvolacím dôvodom oprávneného, týkajúcim sa preskúmavaného rozsahu

uznesenia prvostupňového súdu, odvolací súd v závere doplnil, že zo v súčasnosti už

stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i uznesenia Ústavného

súdu SR č. k. 425/2011-19 z 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť

všeobecného, resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, čí

sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných

i existencia relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Odvolací súd tak z tohto hľadiska nedospel k záveru o potrebe preskúmať v predmetnej

exekučnej veci nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s SR, zákonom,

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná a prerušiť tak za tým účelom predmetné

konanie v zmysle

Oprávnený v predmetnej exekučnej veci, okrem podaného odvolania, navrhol

prerušenie konania postupom, podľa a č1. 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ. Odvolací súd v štádiu odvolacieho konania o tomto návrhu rozhodol tak, že

tento návrh zamietol, a to preto, lebo nie sú naplnené podmienky ust. § 109 ods. 1 písm. c/

Toto ustanovenie vyžaduje, aby v prípade, že súd chce konanie prerušiť, predtým

rozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej

zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal, a preto nie je dôvod na aplikáciu ust. § 109

ods. 1 písm. c/ Odvolací súd zamietol návrh na predloženie prejudiciálnych otázok

Súdnemu dvoru EÚ preto, lebo nie je dôvod tieto otázky riešiť, keďže rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy, môže viesť

4

k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, ako

tomu bolo v tomto prípade. Položené otázky nie sú relevantné pre rozhodnutie v tejto veci

a uplatnenie práva spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom nijaké rozumné

pochybnosti (rozsudok Súdneho dvora C-283/81). Pokiaľ ide o prvú otázku, predostretú

odvolateľom, či je možné za neprijateľnú podmienku považovať jednostranný právny úkon

spotrebiteľa, ktorý má možnosť ho kedykoľvek odvolať a ktorým splnomocnil fyzickú osobu

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci

zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe

zamietnuť exekúciu pohľadávky z tejto zmluvy, túto súd riešil v tom smere, že právny vzťah

zastúpenia, na základe ktorého splnomocnenec vystupoval, bol neplatný, a preto nebolo treba

nastolenú otázku riešiť.

Druhá otázka, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také

rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne

ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS, zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi, je taktiež irelevantná, keďže súd nevykonal exekúciu

pre neexistenciu exekučného titulu, ktorý je podmienkou pre postup exekučného súdu.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania

a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a doplnenie

dovolania, ktoré odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité

dokazovanie (ust. ),

5

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru EÚ na základe Zmluvy o fungovaní EÚ

predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Prešove z 29. apríla 2013, sp. zn. ,

a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že napadnuté

rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho

štátu je vylúčený.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania. Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho

ústavné právo, vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s ods.

1 veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

7

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 1. februára 2012 a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

8

zastúpeného ( ) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu" druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas" s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej

vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica - z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Námietka oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie,

aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako správne poznamenal

oprávnený, , účinným od 9. augusta 2012, bol novelizovaný

Exekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého

súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal,

že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju

zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie

9

je dôvodné. Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože

v danom prípade exekúciu zastavil uznesením z 28. mája 2012 a uvedené ustanovenie

nadobudlo účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ust. § 214 ods. 2 a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej

veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/ a c/

), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie.

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako

dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už

pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto

štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ), postačujúce je, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie sa obsahom listín za účelom

posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní

za prítomnosti oprávneného a povinného.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania, tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady, uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s písm.

c/

10

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151

).

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnený podal proti napadnutému uzneseniu

odvolacieho súdu, vo výroku, ktorým odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých

môže konať ( ) a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania,

vyplývajúci zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej

časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva

a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je

nepochybne aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať

a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie

určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, ktorým

odvolací súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávneného na prerušenie konania.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov. Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských

súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

11

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávneného na prerušenie konania,

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

v ustanovení výslovne predpokladá rozhodovanie

odvolacieho súdu, napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1, vrátane tých, o ktorých nerozhodol

súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva súdom prvého stupňa,

ale zostáva odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu ako odvolacieho súdu

teda neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto

rozhodnutiu.

Oprávnený napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1

, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávneným proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným

ustanovením Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o tomto opravnom prostriedku

zastavil bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa prvá veta v spojení s Oprávnený zavinil, že

12

konanie muselo byť zastavené. Povinnému však náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo

v tomto konaní mu žiadne nevznikli a ani nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová