Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/245/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ M. K., bývajúceho

v D., 2/ MVDr. G. I., bývajúcej v K., zastúpených JUDr. Jarmilou Hajachovou, advokátkou

v Bratislave, Pri Habánskom mlyne 24, proti odporkyni GCX-byty, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Geologická 21, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SCHWEIZER

LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palisády 32, v mene a na účet ktorej koná advokát

a konateľ Mgr. Igor Schweizer, o 9 865,06 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 18. marca 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho

konania 261,75 € k rukám JUDr. Jarmily Hajachovej do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. júna 2012, č. k. 17 C 123/2010–163 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne 9 865,06 € spolu

s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18. októbra 2009 až do zaplatenia ako aj náhradu trov

konania 591,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia advokátky JUDr. Jarmily Hajachovej

na účet č. X., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že

navrhovatelia 1/, 2/ - budúci kupujúci, uzavreli 20. decembra 2007 s obchodnou spoločnosťou

GX-byty, s.r.o. - budúcou predávajúcou, zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len

„zmluva“), v ktorej sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu (čl. 1 bod 1.1.),

predmetom ktorej bude odplatný prevod nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 4.1. zmluvy (byt

č. X. vo výmere X. m2, nachádzajúci sa na X.. nadzemnom podlaží bytového domu v B.,

katastrálne územie P.), v čase a spôsobom uvedeným v bode 3.1. zmluvy (po splnení

2

podmienok zmluvných strán). Zmluvné strany sa v čl. 9 dohodli na podmienkach odstúpenia

od zmluvy (bod 9.4., bod 9.8.) a jeho účinkoch (bod 9.5.). Dodatkom č. 1 k zmluve z 8.

októbra 2008 došlo k prevodu práv a povinností zo zmluvy z obchodnej spoločnosti GX-

byty, s.r.o. na odporkyňu. Navrhovatelia 1/, 2/ listom z 11. septembra 2009, doručeným

odporkyni 17. septembra 2009, odstúpili od zmluvy v znení jej dodatku č. 1 podľa čl.

9 bod 9.8. písm. a/ z dôvodu ich platobnej neschopnosti uhrádzať dohodnuté preddavky na

kúpnu cenu. Preto žiadali od odporkyne vrátenie už zaplatených preddavkov kúpnej ceny vo

výške 13 184,45 € a po odpočítaní ušlého zisku v sume 3 319,39 € (v tejto časti zobrali návrh

späť) vo výške 9 865, 06 € (ktorá suma je predmetom daného konania). Súd mal za nesporné,

že odstúpenie od zmluvy je platné, v súlade s čl. 9 bod 9.8. písm. a/, ktorý jednoznačne

navrhovateľom 1/, 2/ umožňoval odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu - aj z iného

dôvodu než uvedeného v čl. 9 bod 9.4. zmluvy. Preto výklad tohto článku odporkyňou,

podľa ktorého mohli navrhovatelia 1/, 2/ od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že išlo o iný

dôvod - odlišný od dôvodu uvedeného v bode 9.4., považoval za extenzívny, nemajúci oporu

v zmluve, a tým za nesprávny. Ustanovenie čl. 9 bod 9.8. písm. a/ zmluvy podľa názoru súdu

jednoznačne pripúšťa, aby navrhovatelia 1/, 2/ odstúpili od zmluvy aj z iných dôvodov

ustanovených v čl. 9 bod 9.4., tieto dôvody sa v zmluve bližšie nešpecifikujú (môže ísť preto

o akékoľvek dôvody s následkom splnenia povinnosti zaplatiť sankciu vo finančnej forme).

Pokiaľ bola v zmluve dohodnutá náhrada škody – ušlý zisk pre prípad odstúpenia od zmluvy,

súd dospel k záveru, že v tejto časti je zmluva (pre rozpor so zákonom) neplatná. Za neplatné

považoval aj ustanovenie čl. 9 bod 9.5. zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty pre prípad

odstúpenia od zmluvy. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nárok

uplatnený navrhovateľmi 1/, 2/ na zaplatenie preddavku kúpnej ceny vo výške 9 865,06 €

titulom bezdôvodného obohatenia - získaného odporkyňou z právneho dôvodu, ktorý odpadol

- je dôvodný. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa a o trovách konania

a právneho zastúpenia podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 18. marca 2013, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1

) a navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, že

súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vec správne právne posúdil.

V celom rozsahu sa stotožnil aj odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré

v podrobnostiach poukázal ( ). Na zdôraznenie správnosti dôvodov uviedol,

že prvostupňový súd správne postupoval, keď v prvom rade zisťoval, či predmetná zmluva,

3

v znení jej dodatku, bola platná ( ) a na základe

vykonaného dokazovania mal za to, že obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti.

Až následne prvostupňový súd pristúpil k posudzovaniu, či navrhovateľom 1/, 2/ vznikol

nárok na vrátenie zaplateného preddavku kúpnej ceny a dospel k záveru o jeho dôvodnosti

podľa , . Podľa odvolacieho súdu správne súd prvého

stupňa vyložil čl. 9 bod 9.8. písm. a/ zmluvy, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli

odstúpenie od zmluvy i v inom prípade - z akéhokoľvek dôvodu, bližšie nešpecifikovaného.

Námietku odporkyne týkajúcu sa považoval z uvedených dôvodov

za neopodstatnenú. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1 a ,

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho

zmeniť tak, že návrh navrhovateľov zamietne a prizná jej náhradu trov konania. Namietala

odňatie jej možnosti konať pred súdom ( ) postupom odvolacieho súdu

tým, že sa nevysporiadal s odvolacím dôvodom uvedeným v bode III jej odvolania – neúplné

zistenie skutkového stavu a porušenie ustanovenia (nevypočutie svedka

Ing. J. K.) a nesprávne právne posúdenie veci ( ) z hľadiska

posúdenia odstúpenia navrhovateľov od zmluvy. Navrhla tiež odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozsudku.

Navrhovatelia 1/, 2/ považovali argumentáciu odporkyne v dovolaní ohľadom

neplatnosti odstúpenia od zmluvy za účelovú, bez opory v zákone a v zmluve. Námietky

týkajúce sa uvádzaného dôkazu sú podľa nich bezpredmetné. Navrhli, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa potvrdil a priznal im trovy

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne nie je

prípustné. Nezistil ani splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia v súlade s

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4

Dovolaním odporkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je

prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti

zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporkyne nie je podľa ustanovenia § 238

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

až e/ a odporkyňa nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola

odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Odporkyňa namietala nepresvedčivú argumentáciu v odôvodnení rozsudku

odvolacieho súdu ohľadom rozsahu a postupu pri preskúmaní odvolaním napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

6

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“, a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003, sp. zn.

).

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa z hľadiska posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu a súhlasil

s podstatnou argumentáciou ním použitou („súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil“). Vysporiadal sa aj s odvolacími

námietkami odporkyne, ktoré vyhodnotil za nedôvodné a to vrátane námietky porušenia

ustanovenia (týkajúcej sa zmeny právnej kvalifikácie veci navrhovateľmi,

ktorí zotrvávali na tvrdení o neplatnosti predmetnej zmluvy). Vzhľadom na to sa v dôvodoch

svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa

a jeho odôvodnenia, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Na zdôraznenie správnosti a

presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietkam odporkyne

doplnil aj ďalšie dôvody, čo mu ustanovenie tiež umožňuje.

Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný

a presvedčivý právny záver o platnosti odstúpenia navrhovateľov od zmluvy. Teda

odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 157

ods. 2 ) skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom

rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý

súdny proces (pozri ).

Dovolací súd nezistil ani existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať

v nedodržaní procesného postupu súdmi vyplývajúceho z ustanovenia

(účinného od 15. októbra 2008), podľa ktorého predseda senátu alebo samosudca podľa

doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov

je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné,

a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich

účastníci navrhli. Aj prípadné porušenie tohto ustanovenia nespôsobuje existenciu vady

podľa , pretože nedodržanie postupu podľa tohto ustanovenia nemá

žiadny priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka z jeho procesných práv, ktoré mu

priznáva.

Striktné nedodržanie postupu podľa zo strany súdu (spočívajúce

v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov sú zhodné, a ktoré zostali

sporné, ktoré dôkazy ne/budú vykonané) možno totiž hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania

( ), ktorú možno namietať len v procesne prípustnom dovolaní,

sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je teda procesnou vadou podľa § 237

písm. f/ (obdobne pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , ).

Vo vzťahu k námietke o nevykonaní navrhnutého dôkazu (výsluchu svedka Ing. J. K.)

dovolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na

vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie súdu, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (pozri ) a nie účastníkov konania. Najvyšší

súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993,

v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za

následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle

Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania (vo vzťahu k existencii

nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania) dovolací súd uvádza, že podľa

dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne

vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď

je dovolanie procesne prípustné – pozri ). Aj nesprávnosť

skutkových zistení by mohla prípadne zakladať (len) tzv. inú vadu konania majúcu

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú

vadu konania podľa , pretože ním nie je znemožnená realizácia

procesných oprávnení účastníka konania). Vadu tejto povahy, ako už bolo konštatované,

možno namietať len v procesne prípustnom dovolaní (čo nebol daný prípad).

Odporkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil

správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle / ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam odporkyne

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania odporkyne

nemožno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporkyne podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im priznal ich

náhradu za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu zo 14. augusta 2013, čl. 212)

v sume 261,75 €, t. j. 253,94 € - tarifná odmena za spísanie vyjadrenia a 7,81 € - režijný

paušál (, vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková