Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
120/390715.60ff46.pdf
PDF · 177.08 KB
No categories available
7Cdo/245/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 245/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ M. K., bývajúceho
v D., 2/ MVDr. G. I., bývajúcej v K., zastúpených JUDr. Jarmilou Hajachovou, advokátkou
v Bratislave, Pri Habánskom mlyne 24, proti odporkyni GCX-byty, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Geologická 21, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SCHWEIZER
LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palisády 32, v mene a na účet ktorej koná advokát
a konateľ Mgr. Igor Schweizer, o 9 865,06 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 17 C 123/2010, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 18. marca 2013, sp. zn. 6 Co 386/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho
konania 261,75 € k rukám JUDr. Jarmily Hajachovej do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. júna 2012, č. k. 17 C 123/2010–163 uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne 9 865,06 € spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18. októbra 2009 až do zaplatenia ako aj náhradu trov
konania 591,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia advokátky JUDr. Jarmily Hajachovej
na účet č. X., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že
navrhovatelia 1/, 2/ - budúci kupujúci, uzavreli 20. decembra 2007 s obchodnou spoločnosťou
GX-byty, s.r.o. - budúcou predávajúcou, zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len
„zmluva“), v ktorej sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu (čl. 1 bod 1.1.),
predmetom ktorej bude odplatný prevod nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 4.1. zmluvy (byt
č. X. vo výmere X. m2, nachádzajúci sa na X.. nadzemnom podlaží bytového domu v B.,
katastrálne územie P.), v čase a spôsobom uvedeným v bode 3.1. zmluvy (po splnení
podmienok zmluvných strán). Zmluvné strany sa v čl. 9 dohodli na podmienkach odstúpenia
od zmluvy (bod 9.4., bod 9.8.) a jeho účinkoch (bod 9.5.). Dodatkom č. 1 k zmluve z 8.
októbra 2008 došlo k prevodu práv a povinností zo zmluvy z obchodnej spoločnosti GX-
byty, s.r.o. na odporkyňu. Navrhovatelia 1/, 2/ listom z 11. septembra 2009, doručeným
odporkyni 17. septembra 2009, odstúpili od zmluvy v znení jej dodatku č. 1 podľa čl.
9 bod 9.8. písm. a/ z dôvodu ich platobnej neschopnosti uhrádzať dohodnuté preddavky na
kúpnu cenu. Preto žiadali od odporkyne vrátenie už zaplatených preddavkov kúpnej ceny vo
výške 13 184,45 € a po odpočítaní ušlého zisku v sume 3 319,39 € (v tejto časti zobrali návrh
späť) vo výške 9 865, 06 € (ktorá suma je predmetom daného konania). Súd mal za nesporné,
že odstúpenie od zmluvy je platné, v súlade s čl. 9 bod 9.8. písm. a/, ktorý jednoznačne
navrhovateľom 1/, 2/ umožňoval odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu - aj z iného
dôvodu než uvedeného v čl. 9 bod 9.4. zmluvy. Preto výklad tohto článku odporkyňou,
podľa ktorého mohli navrhovatelia 1/, 2/ od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že išlo o iný
dôvod - odlišný od dôvodu uvedeného v bode 9.4., považoval za extenzívny, nemajúci oporu
v zmluve, a tým za nesprávny. Ustanovenie čl. 9 bod 9.8. písm. a/ zmluvy podľa názoru súdu
jednoznačne pripúšťa, aby navrhovatelia 1/, 2/ odstúpili od zmluvy aj z iných dôvodov
ustanovených v čl. 9 bod 9.4., tieto dôvody sa v zmluve bližšie nešpecifikujú (môže ísť preto
o akékoľvek dôvody s následkom splnenia povinnosti zaplatiť sankciu vo finančnej forme).
Pokiaľ bola v zmluve dohodnutá náhrada škody – ušlý zisk pre prípad odstúpenia od zmluvy,
súd dospel k záveru, že v tejto časti je zmluva (pre rozpor so zákonom) neplatná. Za neplatné
považoval aj ustanovenie čl. 9 bod 9.5. zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty pre prípad
odstúpenia od zmluvy. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nárok
uplatnený navrhovateľmi 1/, 2/ na zaplatenie preddavku kúpnej ceny vo výške 9 865,06 €
titulom bezdôvodného obohatenia - získaného odporkyňou z právneho dôvodu, ktorý odpadol
- je dôvodný. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 O.s.p. a o trovách konania
a právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 18. marca 2013, sp. zn.
6 Co 386/2012 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.) a navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, že
súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vec správne právne posúdil.
V celom rozsahu sa stotožnil aj odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
v podrobnostiach poukázal (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti dôvodov uviedol,
že prvostupňový súd správne postupoval, keď v prvom rade zisťoval, či predmetná zmluva,
v znení jej dodatku, bola platná (§ 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka) a na základe
vykonaného dokazovania mal za to, že obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti.
Až následne prvostupňový súd pristúpil k posudzovaniu, či navrhovateľom 1/, 2/ vznikol
nárok na vrátenie zaplateného preddavku kúpnej ceny a dospel k záveru o jeho dôvodnosti
podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu správne súd prvého
stupňa vyložil čl. 9 bod 9.8. písm. a/ zmluvy, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli
odstúpenie od zmluvy i v inom prípade - z akéhokoľvek dôvodu, bližšie nešpecifikovaného.
Námietku odporkyne týkajúcu sa § 118 ods. 2 O.s.p. považoval z uvedených dôvodov
za neopodstatnenú. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho
zmeniť tak, že návrh navrhovateľov zamietne a prizná jej náhradu trov konania. Namietala
odňatie jej možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) postupom odvolacieho súdu
tým, že sa nevysporiadal s odvolacím dôvodom uvedeným v bode III jej odvolania – neúplné
zistenie skutkového stavu a porušenie ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. (nevypočutie svedka
Ing. J. K.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) z hľadiska
posúdenia odstúpenia navrhovateľov od zmluvy. Navrhla tiež odložiť vykonateľnosť
napadnutého rozsudku.
Navrhovatelia 1/, 2/ považovali argumentáciu odporkyne v dovolaní ohľadom
neplatnosti odstúpenia od zmluvy za účelovú, bez opory v zákone a v zmluve. Námietky
týkajúce sa uvádzaného dôkazu sú podľa nich bezpredmetné. Navrhli, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa potvrdil a priznal im trovy
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) za splnenia podmienky
vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne nie je
prípustné. Nezistil ani splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia v súlade s § 243 O.s.p.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4
Dovolaním odporkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci
rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je
prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor,
od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporkyne nie je podľa ustanovenia § 238
O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných
v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia
§ 237 písm. a/až e/ a g/ O.s.p. odporkyňa nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu
nezistil ani dovolací súd.
Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa
osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola
odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu
konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“).
Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako
dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej
veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,
že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,
že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti v dôsledku ktorých
vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.
Odporkyňa namietala nepresvedčivú argumentáciu v odôvodnení rozsudku
odvolacieho súdu ohľadom rozsahu a postupu pri preskúmaní odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné
ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci
Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova
a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu“, a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj
rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003, sp. zn.
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je
podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.
V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa z hľadiska posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy.
Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu a súhlasil
s podstatnou argumentáciou ním použitou („súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil“). Vysporiadal sa aj s odvolacími
námietkami odporkyne, ktoré vyhodnotil za nedôvodné a to vrátane námietky porušenia
ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. (týkajúcej sa zmeny právnej kvalifikácie veci navrhovateľmi,
ktorí zotrvávali na tvrdení o neplatnosti predmetnej zmluvy). Vzhľadom na to sa v dôvodoch
svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
a jeho odôvodnenia, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Na zdôraznenie správnosti a
presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietkam odporkyne
doplnil aj ďalšie dôvody, čo mu ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. tiež umožňuje.
Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný
a presvedčivý právny záver o platnosti odstúpenia navrhovateľov od zmluvy. Teda
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 157
ods. 2 O.s.p.) skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom
rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý
súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003).
Dovolací súd nezistil ani existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať
v nedodržaní procesného postupu súdmi vyplývajúceho z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.
(účinného od 15. októbra 2008), podľa ktorého predseda senátu alebo samosudca podľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné,
a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich
účastníci navrhli. Aj prípadné porušenie tohto ustanovenia nespôsobuje existenciu vady
podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože nedodržanie postupu podľa tohto ustanovenia nemá
žiadny priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka z jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva.
Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce
v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov sú zhodné, a ktoré zostali
sporné, ktoré dôkazy ne/budú vykonané) možno totiž hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorú možno namietať len v procesne prípustnom dovolaní,
sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je teda procesnou vadou podľa § 237
písm. f/ O.s.p. (obdobne pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 189/2011, 4 Cdo 167/2012, 6 Cdo 53/2012).
Vo vzťahu k námietke o nevykonaní navrhnutého dôkazu (výsluchu svedka Ing. J. K.)
dovolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie súdu, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (pozri § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Najvyšší
súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993,
v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za
následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),
nie však procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania (vo vzťahu k existencii
nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania) dovolací súd uvádza, že podľa § 132 O.s.p.
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle
§ 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho
rozhodnutie vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď
je dovolanie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Aj nesprávnosť
skutkových zistení by mohla prípadne zakladať (len) tzv. inú vadu konania majúcu
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú
vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože ním nie je znemožnená realizácia
procesných oprávnení účastníka konania). Vadu tejto povahy, ako už bolo konštatované,
možno namietať len v procesne prípustnom dovolaní (čo nebol daný prípad).
Odporkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,
(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by
mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil
správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f / O.s.p.,
lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania
neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,
3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010). Preto
dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol
preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam odporkyne
z hľadiska správnosti ich právnych záverov.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania odporkyne
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody
prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.
V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im priznal ich
náhradu za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu zo 14. augusta 2013, čl. 212)
v sume 261,75 €, t. j. 253,94 € - tarifná odmena za spísanie vyjadrenia a 7,81 € - režijný
paušál (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková