Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/53/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B. H., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. Gabrielou Škodáčkovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Ţupná 14,

proti ţalovanému Ľ. S., bývajúcemu v K., zastúpenému Advokátskou kanceláriou

JUDr. Roman Blaţek, s.r.o., so sídlom v Komárne, Pohraničná 4, v mene ktorej vykonáva

advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Roman Blaţek, o zaplatenie 5 427,14 Eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. októbra 2011 sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom na odvolanie ţalovaného potvrdil ako

vecne správny rozsudok Okresného súdu Komárno z 2. mája 2011 č. k. -220,

ktorým bola ţalovanému z titulu náhrady škody za znehodnotenie zvereného vozidla uloţená

povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 5 427, 14 Eur so 4,25% úrokmi z omeškania ročne

od 6.12.2008 do zaplatenia, náhradu trov konania, trov štátu a súdny poplatok. Úspešnému

ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodal návrh na ich

priznanie. Odvolací súd dospel k záveru, ţe prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav

veci a vyvodil z neho správny právny názor o zodpovednosti ţalovaného za škodu, ktorá

vznikla ţalobcovi tým, ţe bez jeho súhlasu ţalovaný predal ţalobcove osobné motorové

vozidlo zn. I., zverené mu za účelom vykonania opravy, nie predaja. Tým na neho prešla

zodpovednosť aj za znehodnotenie vozidla počas jeho uţívania treťou osobou. Stotoţnil sa

tieţ s určením výšky spôsobenej škody na predmetnom vozidle prvostupňovým súdom,

vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku znalca Ing. G. B. z trestného konania po

odpočítaní sumy, za ktorú ţalobca znehodnotené vozidlo predal na súčiastky. Vzhľadom na

uvedené, v zmysle odkázal odvolací súd na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, ktoré si osvojil a zdôraznil správnosť jeho

dôvodov. Záverom odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky ţalovaného ohľadne času

moţného znehodnotenia vozidla ţalobcom aţ po jeho vrátení políciou uviedol, ţe tieto

povaţuje za neopodstatnené, nakoľko v konaní bolo preukázané vydanie automobilu políciou

uţ v nepojazdnom stave.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie

ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd predmetné druhostupňové rozhodnutie, a tieţ rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie

práva na predvídateľnosť rozhodnutia prvostupňovým súdom, keď podľa jeho názoru sa tento

súd neriadil publikovanou judikatúrou a nezisťoval skutočnú výšku škody, ktorá mu mala byť

spôsobená. V tomto smere nevykonal ţiadne dokazovanie, vychádzal iba z dôkazov

vykonaných v trestnom konaní, ktoré povaţoval za dostatočné. Ďalej vytýkal

prvostupňovému súdu porušenie ustanovenia , keď súd počas celého konania

nevyslovil svoj právny názor na vec. Namietal tieţ odopretie práva ţalovanému vyjadriť sa

na záver pojednávania k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci. Vo vzťahu

k rozsudku odvolacieho súdu namietal odňatie moţnosti konať pred súdom nedostatočným

odôvodnením tohto rozsudku.

Ţalobca sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného stotoţnil s rozhodnutiami

súdov oboch niţších stupňov, dovolacie námietky povaţoval za neopodstatnené, a preto ţiadal

mimoriadny opravný prostriedok protistrany ako neprípustný zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd danú vec doposiaľ nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súdy v konaní prekvapivo nezisťovali skutočnú

výšku škody, ktorá bola ţalobcovi spôsobená. Z obsahu spisu vyplýva, ţe súdy pri určení

výšky škody vozidla vychádzali zo znaleckého posudku č. X. súdneho znalca Ing. G. B.,

vypracovanom v trestnom konaní, ku ktorému bol znalec vyslúchnutý aj osobne na

pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 2.5.2011. Od tejto sumy bola odpočítaná suma,

za ktorú ţalobca speňaţil znehodnotené vozidlo. Takto vykonané dokazovanie ohľadne výšky

spôsobenej škody povaţoval prvostupňový súd za dostačujúce a s jeho záverom sa stotoţnil aj

odvolací súd.

Podstatou uvedenej dovolacej námietky bol nesúhlas dovolateľa so skutkovým

zistením súdov v základnom konaní vyvodeným z hodnotenia vykonaných dôkazov. K tejto

námietke dovolateľa treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom

dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je

„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu hodnotenia nimi

vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za

tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou

treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá

moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“). Predmetná

námietka preto z hľadiska prípustnosti a zároveň dôvodnosti podaného dovolania nebola

právne významná.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ďalšieho dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal

spočívať v nedodrţaní procesného postupu prvostupňovým súdom, vyplývajúceho

z ustanovenia , účinného od 15. októbra 2008, podľa ktorého predseda

senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia účastníkov je moţné povaţovať za zhodné, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré

dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje existenciu vady

v zmysle Ak totiţ predseda senátu (samosudca) toto zákonné

ustanovenie nedodrţí, nemá to ţiaden priamy dosah na moţnosť vylúčenia účastníka konania

z jeho procesných práv, ktoré mu priznáva. Porušenie citovaného

zákonného ustanovenia teda ţiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve

zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným

dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny

procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod. Uvedené pochybenie samo

osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ Mohlo by zakladať iba tzv. inú vadu konania, ktorou by sa dovolací súd mohol

zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, ţe

nedodrţaním procesného postupu v zmysle mu prvostupňový súd odňal

moţnosť pred súdom konať.

Na záver pojednávania pred prvostupňovým súdom mali účastníci moţnosť zhrnúť

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ako to vyplýva zo zápisnice

o pojednávaní zo dňa 2. mája 2011 (č. l. 218 spisu). Námietka ţalovaného ohľadne odopretia

mu tohto práva zakotveného v ustanovení bola preto nedôvodná.

Z obsahu dovolania ţalovaného vyplynula aj námietka nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V posudzovanej veci však rozsudok odvolacieho súdu nie je takouto vadou postihnutý.

Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám

vyplývajúcim z ustanovenia na riadne a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia. V danej veci krajský súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru

o zodpovednosti ţalovaného za škodu, ktorú spôsobil ţalobcovi tým, ţe bez jeho súhlasu

predal osobné motorové vozidlo zn. I., ktoré mu ţalobca ako vlastník zveril za účelom

vykonania opravy, nie predaja, čím na neho prešla zodpovednosť aj za znehodnotenie vozidla

počas jeho uţívania treťou osobou. Stotoţnil sa aj s určením výšky škody prvostupňovým

súdom a reagoval aj na námietky odvolateľa, ktoré povaţoval za neopodstatnené. Postup

odvolacieho súdu bol v súlade s ustanovením umoţňujúcim

druhostupňovému súdu vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia a odkázať v ňom

na dôvody obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne stotoţňuje.

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa

predstáv ţalovaného.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného odmietol podľa ods. l písm. c/

v spojení s bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalobcu, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením

jeho zástupkyne k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za

potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. marca 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová