Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/138/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: LEVY, s.r.o., so sídlom Dolný Val 16/171, 010 01 Žilina, IČO: 45 946 213, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko, č. obchodného registra 01-10-041071, konajúca prostredníctvom zriadenej organizačnej zložky: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka č.: 2019/B, zastúpenému zástupcom: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 582,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -110 zo dňa 16. februára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -110 zo dňa 16. februára 2018 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -110 zo dňa 16. februára 2018 vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 167,22 Eur s príslušenstvom o d m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 167,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 18.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 42,56%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vzhľadom na medzinárodný prvok v konaní, kedy žalovaný je právnickou osobou so sídlom na území Maďarska, sa osobitne zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva. Právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie a rozhodnutie prejednávanej veci bola daná na základe čl. 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov a občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu alebo poistenie

nehnuteľného majetku, možno poistiteľa okrem toho žalovať na súdoch podľa miesta, kde došlo k poistnej udalosti, nakoľko poistná udalosť v zmysle Správy o nehode č.l. 9 spisu nastala na území Slovenskej republiky. Ako rozhodné právo určil okresný súd právo slovenské, a to v súlade s čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), podľa ktorého pokiaľ nie je v tomto Nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu v a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „“), , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , okresný súd žalobe čiastočne vyhovel. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 582,22 Eur titulom nároku na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upraveného Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, a teda pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z V konaní nebola sporná povinnosť žalovaného v súlade so uhradiť za podmienok vyplývajúcich z tohto Zákona náhradu škody žalobcovi ako poškodenému, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla Toyota Aygo, EČV: ZA053CI dňa 18.08.2015 v dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody) spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného.

4. Žalobcom uplatnený nárok pozostával z dvoch častí. Prvou časťou bol uplatnený nárok na náhradu škody v sume 167,22 Eur, ktorá suma predstavuje časť nákladov vynaložených žalobcom na opravu poškodeného motorového vozidla v autoservise AT a.s., so sídlom Dlhá 84, 010 01 Žilina na základe faktúry č. 15011199 (č.l. 7 spisu), ktorú sumu ako odpočet zhodnotenia v zmysle oznámenia o poistnom plnení žalovaný odpočítal od uplatneného nároku na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla celkom v sume 2.401,30 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na opravu poškodeného motorového vozidla žalobca vynaložil sumu 2.401,30 Eur účtovanú faktúrou č. 15011199 (č.l. 7 spisu), ktorá obsahuje detailný popis vykonaných pracovných operácií a vydaného materiálu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vo fakturovanej sume 2.401,30 Eur boli žalobcom preukázateľne vynaložené, ktorá skutočnosť podľa okresného súdu vyplývala zo žalobcom predložených listín na č.l. 88 a 89 spisu, a to výpisu z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva úhrada sumy 567,44 Eur dňa 27.10.2015 pod variabilným symbolom 15011199 totožným s variabilným symbolom faktúry vystavenej za opravu poškodeného motorového vozidla a z výdavkového pokladničného dokladu na sumu 1.833,86 Eur z 02.01.2016, v ktorom ako účel je uvedená úhrada faktúry 15011199. Označené číslo faktúry, resp. variabilného symbolu pri platbe jednoznačne identifikuje účel uvedených platieb vo vzťahu k faktúre č. 15011199 vystavenej spoločnosť AT a.s. za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný v priebehu konania nenamietal účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v sume 2.401,30 Eur v zmysle faktúry vystavenej autoservisom v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla žalobcu pri dopravnej nehode dňa 18.08.2015. Žalovaný len v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.10.2015 bez uvedenia konkrétnych dôvodov a východísk, ktoré ho k uvedenému postupu viedli, odpočítal od uplatneného nároku na náhradu škody sumu 167,22 Eur označenú ako odpočet zhodnotenia, a to bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností v priebehu konania, na základe ktorých by bolo možné postup žalovaného považovať za opodstatnený. Účelom , v zmysle ktorého poškodenému sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a obdobne aj , v zmysle ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, je dosiahnuť kompenzáciu majetkovej ujmy, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku škodovej udalosti, v tomto prípade dopravnej nehody a teda dosiahnuť úhradu nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla. Oprava motorového vozidla, ktorú žalobca musel vykonať po dopravnej nehode, bola spôsobená dopravnou nehodou, žalobca nemal záujem na jej vykonávaní a táto bola vykonaná výlučne v dôsledku poškodenia motorového vozidla žalobcu pri

dopravnej nehode, za ktorú zodpovedá poistený žalovaného. Škoda na strane žalobcu tak predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a vo vzťahu ku ktorej je potrebné zohľadňovať výšku všetkých nevyhnutných nákladov, ktoré bol žalobca v pozícii poškodeného nútený vynaložiť k obnoveniu jeho pôvodného majetkového stavu, teda nákladov, ktoré bol nútený vynaložiť na opravu poškodeného motorového vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. V konaní nebolo žalovaným tvrdené a ani preukázané, že by oprava motorového vozidla v rozsahu, v akom vyplýva z faktúry spoločnosti AT a.s. č. 15011199, presahovala rozsah príčinnej súvislosti poškodeného motorového vozidla s dopravnou nehodou zo dňa 18.08.2015. V konaní nebolo žalovaným tvrdené ani preukázané, že by v rámci vykonanej opravy, za ktorú žalobca preukázateľne uhradil sumu 2.401,30 Eur, boli vykonávané úkony na poškodenom motorovom vozidle, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, resp. rovnako nebolo tvrdené ani preukázané, že by na opravu poškodeného motorového vozidla boli použité nadštandardné náhradné diely. V konaní nebolo žalovaným tvrdené ani preukázané, že by rozsah opravy poškodeného motorového vozidla, tak ako vyplýva z faktúry č. 15011199 (č.l. 7 spisu), nesmeroval v nejakej časti k obnoveniu stavu a prevádzkyschopnosti poškodeného motorového vozidla, resp. že by použitý materiál (nové náhradné diely) vôbec s poškodeniami, ktoré vznikli na motorovom vozidle žalobcu pri dotknutej dopravnej nehode, nesúviseli. Nebolo tak v konaní preukázané, že by v dôsledku vykonanej opravy motorového vozidla žalobcu došlo k zhodnoteniu poškodeného motorového vozidla v žalovaným tvrdenom rozsahu 167,22 Eur, nakoľko poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následná nevyhnutná oprava vozidla s použitím nových náhradných dielov, kedy od poškodeného nemožno požadovať, aby pri oprave vozidla použil iné ako nové náhradné diely za predpokladu, že ich použitie smeruje len k uvedeniu poškodeného vozidla do pôvodného stavu, vozidlo nezhodnocuje, pretože v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho všeobecná hodnota znižuje. Okresný súd stotožnil s Nálezom Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. z 19.03.2008, na ktorý v priebehu konania poukazoval žalobca a nad rámec uvedeného, len podporne, poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 28.03.2013 sp.zn. , zo záverov ktorého vyplýva, že účelom zákonných ustanovení o náhrade škody je, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, teda aby sa poškodenému nahradila škoda vzniknutá v súvislosti s uvedením motorového vozidla do stavu pred poškodením, čím bol prekonaný aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí z 26.04.2012 sp. zn. . Za skutkovo a právne dôvodný bol okresným súdom vyhodnotený žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 167,22 Eur titulom nároku na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku vynaloženia nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Za skutkovo a právne dôvodný považoval okresný súd aj žalobcom uplatnený nárok na príslušenstvo pohľadávky v tejto časti titulom zákonného úroku z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne z tejto sumy vo väzbe na , a , kedy podľa oznámenia o poistnom plnení z 02.10.2015 uvedený deň možno považovať za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Výška úrokov z omeškania bola žalobcom uplatnená v súlade s v spojení s Nariadenia vlády č.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že druhú časť nároku žalobcu predstavoval uplatnený nárok na náhradu škody titulom vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré boli žalobcom tvrdené v sume 540,- Eur na základe faktúry č. 15011196 vystavenej spoločnosťou AT a.s. (č.l. 10 spisu), pričom v rámci oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 02.10.2015 bol nárok žalobcu na náhradu škody v tejto časti uznaný len v rozsahu 125,- Eur za obdobie 5 dní. Vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku okresný súd považoval procesnú obranu žalovaného za dôvodnú, resp. nárok žalobcu za nepreukázaný.

6. Podľa okresného súdu nebolo sporné a uvedené vyplýva aj z judikatúry súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, že súčasťou nároku poškodeného na náhradu škody, ktorý si v súlade so uplatňuje priamo proti poisťovateľovi škodcu, môžu byť aj uplatnené preukázané nároky na náhradu nákladov, ktoré poškodený vynaložil na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti nemohol využívať svoje poškodené motorové vozidlo. Škoda v tomto prípade sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať havarované vozidlo počas doby opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na vypožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať po určitú dobu v dôsledku poškodenia. Majetkový stav poškodeného sa znižuje tým, že poškodený náklady na prenájom náhradného vozidla vynaloží a škoda tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo.

7. Zo skutkových okolností uplatneného nároku, podľa okresného súdu, zo strany žalobcu možno dovodiť, že náhradné motorové vozidlo bolo zapožičané žalobcom na 19 dní, a to od 24.08.2015 do 11.09.2015. Okresný súd mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal potrebu a účelnosť zapožičania náhradného motorového vozidla v tvrdenom rozsahu. Zároveň, v zmysle predloženej Knihy jázd vozidla ZA 442 DF (č.l. 20 spisu) aj pri zohľadnení dňa zapožičania náhradného motorového vozidla a dňa jeho vrátenia vyplýva reálne využívanie zapožičaného motorového vozidla maximálne v trvaní 9 dní. V konaní úplne absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré podľa okresného súdu nepochybne musí byť schopný uviesť, aké poškodenie malo jeho motorové vozidlo pri dopravnej nehode, či toto motorové vozidlo bolo alebo nebolo po dopravnej nehode pojazdné, kedy bola žalobcom objednaná oprava motorového vozidla, kedy dodal motorové vozidlo na opravu do servisu a kedy servis opravu motorového vozidla vykonal, na základe ktorých skutkových tvrdení by bolo možné posúdiť dôvodnosť, účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla v trvaní 19 dní. Okresný súd bol pritom na rozdiel od žalobcu toho názoru, že nejde o odbornú otázku, ale o relevantné skutkové okolnosti, o ktorých žalobca musí mať vedomosť. Zo skutkových tvrdení žalobcu možno výlučne vydedukovať, že oprava poškodeného motorového vozidla by sa mala kryť s dobou zapožičania náhradného motorového vozidla od 24.08.2015 do 11.09.2015, čo je 19 dní. Takáto dlhá doba opravy poškodeného motorového vozidla žalobcu nebola v konaní reálne preukázaná a zo strany žalobcu odôvodnená, a to aj vo väzbe na tvrdenia žalovaného, ku ktorým sa žalobca nijakým spôsobom nevyjadroval, že jednak podľa internej kalkulácie žalovaného obvyklá doba opravy motorového vozidla pri takýchto poškodeniach je cca 3 pracovné dni a rovnaká doba trvania pracovných operácii vyplýva aj z faktúry spoločnosti AT a.s. č. 15011199 z 11.09.2015, ktorou boli vyúčtované náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu. V konaní tak nebolo preukázané, že by bolo opodstatnené zo strany žalobcu využívať v príčinnej súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla náhradné motorové vozidlo po dobu 19 dní a zároveň z týchto 19 dní reálne využívanie motorového vozidla z knihy jázd, ktorú predložil samotný žalobca, vyplýva len v rozsahu 9 dní.

8. Zároveň, vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody titulom vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla žalobca, a to aj vo väzbe na námietky žalovaného, okresný súd uviedol, že žalobca vôbec nepreukázal vznik škody na jeho strane, t.j. zníženie majetkových hodnôt v súvislosti s používaním náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla, nakoľko nepreukázal skutočné vynaloženie nákladov na prenájom motorového vozidla. V nadväznosti na námietky žalovaného, že žalobca skutočný vznik škody v konaní nepreukázal, žalobca v prílohe písomného vyjadrenia z 22.06.2017 predložil výpis z účtu z 31.10.2015, v ktorom označil úhradu sumy 567,44 Eur dňa 27.10.2015, ktorá suma bola uhradená pod variabilným symbolom 15011199, čo zodpovedá číslu faktúry, ktorou bola vyúčtovaná servisom AT a.s. cena za opravu motorového vozidla, nie suma za prenájom motorového vozidla, čo je faktúra s iným číslom (15011196 č.l. 10 spisu). Rovnako z výdavkového pokladničného dokladu z 02.01.2016 vyplýva úhrada sumy 1.833,86 Eur s uvedeným účelom úhrada faktúry 15011199. Zároveň súčet súm, ktoré uhradil žalobca podľa predloženého výpisu z účtu č.l. 88 spisu v spojení s výdavkovým pokladničným dokladom z 02.01.2016 (č.l. 89 spisu) predstavuje práve sumu 2.401,30 Eur vyúčtovanú faktúrou č. 15011199 za opravu poškodeného motorového vozidla. Reálne vynaloženie nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla vo výške vyplývajúcej z faktúry spoločnosti AT a.s. č. 15011196 z 11.09.2015 č.l. 10 spisu žalobca v konaní nepreukázal, ktorá skutočnosť bráni priznaniu uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na užívaniu náhradného motorového vozidla. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie sumy 415 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.10.2015 do zaplatenia.

9. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s .

10. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom zdôraznil, že je nepochybné, že vozidlo bolo odovzdané do autorizovaného servisu a nebolo v moci žalobcu túto dĺžku opravy ovplyvniť. Z ničoho nevyplývalo, že by autorizovaný servis účelovo predlžoval čas opravy a dodanie náhradných dielov. Žalobca si dal vozidlo riadne opraviť a dĺžka vykonania opravy nie je závislá od žalobcu. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že išlo o autorizovaný servis pre vozidla Toyota a je v okrese Žilina ako jediný. Z ničoho nevyplýva, že

doba opravy je neobjektívna. Žalovaný ju iba namietal bez relevantného základu a nenavrhoval ani žiadny dôkaz na preukázanie dôvodnosti jeho námietky, hoci konanie je kontradiktórne. Nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mal žalobca ako poškodený po vykonaní opravy skúmať dĺžku opravy a to či bola objektívna. Pokiaľ žalovaný niečo spochybňuje, či namieta má uniesť dôkazné bremeno, pričom k tomuto nedošlo a okresný súd sa aj napriek tomu stotožnil s jeho nepodloženými tvrdeniami. Ak by aj bola oprava neopodstatnene dlhšia, nemôže táto skutočnosť ísť na úkor žalobcu ako poškodeného. Mal za to, že žalobca riadne preukázal vykonanie opravy. Zdôraznil, že vzhľadom na predmet podnikania žalobcu tento vopred ani nevie, či motorové vozidlo bude alebo nebude potrebovať a vzhľadom na skutočnosť, že je poškodeným nemôže toto ísť na jeho vrub. Nárok žalobcu na náhradu škody sa vzťahuje aj na škodu z dôvodu užívania požičaného náhradného vozidla po dobu, kým je poškodený v neistote ohľadne vybavenia jeho poistnej udalosti. Žalobca bol nútený v súvislosti s poškodením svojho motorového vozidla poistencom žalovaného prenajať náhradné motorové vozidlo a za jeho užívanie preukázateľne zaplatil. Za škodu je považovaná každá ujma v majetkovej sfére poškodeného za splnenia zákonných predpokladov vzniku škody: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu a zavinenie škodcu. Žalobcovi patria uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Medzi tieto nároky je potrebné považovať aj náhradu nákladov, ktoré poškodenému v súvislosti s poškodením jeho veci vznikli. Pokiaľ ide o účelnosť využitia motorového vozidla, nemožno hovoriť o neúčelnosti, ak poškodený podľa vlastného vyhlásenia náhradné motorové vozidlo využíva na také účely, na aké využíval aj vlastné poškodené motorové vozidlo. Poškodený nevyužíval náhradné vozidlo vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania inej osoby. Nie je od neho možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života. Práve počet najazdených kilometrov nasvedčuje tomu, že žalobca automobil využíval bežným spôsobom.

11. V odvolaní žalobca uviedol k dĺžke doby opravy, že neprináleží žalovanému tvrdiť, že ide o neodôvodnenú dĺžku doby opravy, nakoľko nie je v jeho kompetencii toto hodnotiť, keďže žalobca dal motorové vozidlo opraviť do autorizovaného servisu.

12. Žalobca uviedol, že podľa okresného súdu v konaní absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré podľa okresného súdu nepochybne musí byť schopný uviesť, aké poškodenie malo jeho motorové vozidlo pri dopravnej nehode, či toto motorové vozidlo bolo alebo nebolo po dopravnej nehode pojazdné a pod. Okresný súd však opomenul , ktoré ustanovenie v odvolaní i citoval a tiež citoval z rozhodnutia „Najvyšší súd ČR sp.zn. NS Obsahuje-li žaloba určitá, byť z hlediska své projednatelnosti nedostatečná skutková tvrzení, pak výzva formulovaná jen tak, aby žalobce doplnil žalobu tím, že uvedene skutková tvrzení, o ktoré opíra svuj nárok, není fádnou výzvou ve smyslu , neboť neobsahuje řádné poučení žalobce o tom, v čem spočíva vadnost stávajícich ( v žalobe obsažených) tvrzení“ Okresný súd nepostupoval v zmysle príslušných civilných predpisov, pretože pokiaľ mal za to, že žaloba neobsahuje dostatočné skutkové tvrdenia, mal žalobcovi adresovať výzvu na odstránenie vád podania.

13. V odvolaní žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Žilina sa javí ako arbitrárne, nakoľko v sume vo výške 167,22 Eur uznal okresný súd nárok žalobcu za dôvodný a vyhovel mu, pričom práve táto suma predstavuje časť nákladov vynaložených žalobcom na opravu poškodeného motorového vozidla t.j. tu mal okresný súd poškodenie vozidla za preukázané. Suma vo výške 540,- Eur predstavuje náklady, ktoré musel žalobca uhradiť za požičané vozidlo, nakoľko svoje nemohol využívať z dôvodu jeho poškodenia. Tu však okresný súd na strane 10 predmetného rozsudku uviedol, že „v konaní úplne absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré podľa názoru súdu nepochybne musí byť schopný uviesť, aké poškodenie malo jeho motorové vozidlo pri dopravne nehode, či toto motorové vozidlo bolo alebo nebolo po dopravnej nehode pojazdné, kedy bola žalobcom objednaná oprava motorového vozidla, kedy dodal motorové vozidlo na opravu do servisu a kedy servis opravu motorového vozidla vykonal.“ „Takýto postup súdu je možné považovať za svojvoľný.“ Ak okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal potrebu a účelnosť zapožičania náhradného motorového vozidla v tvrdenom rozsahu, tak podľa žalobcu takéto tvrdenie okresného súdu je nesprávne a odporuje skutkovému stavu, ktorý vyplýva z predmetného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že za odôvodnených je možné považovať len 9 dní, pričom sa však s touto skutočnosťou nijakým spôsobom nevysporiadal a jeho rozhodnutie porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces. „Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial)je rozmeniac ho na drobné, pomerne široký (medzi jeho

zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote , právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia." (C. H. BECK, Števček a spol, , Veľké komentáre, 2016, s. 1239)

14. V odvolaní žalobca zdôraznil, že tým, že okresný súd nevyzval žalobcu na opravu vád žaloby, „porušil jeho právo na spravodlivý proces, ako aj nedodržal procesný postup a z tohto dôvodu žalobca do odvolacieho konania predkladá výpis z účtu zo dňa 30.11.2015, kedy došlo k úhrade sumy vo výške 415 € a výdavkový doklad na sumu 125 €, čo predstavuje spolu sumu za prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Žilina neuviedol predbežné právne posúdenie veci žalobca nemal možnosť sa k tomu vyjadriť a vyššie uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na postup v zmysle ustanovenia . Poukazujeme aj na tú skutočnosť, že žalovaný nakoľko čiastočne žalobcovi plnil mal všetky z jej strany namietané skutočnosti za preukázané a preto jeho obrana, založená len na slovných tvrdeniach bez akýchkoľvek dôkazov v nijakom smere neobstojí.“ Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje napadnutý rozsudok okresného súdu za správny a nestotožňuje sa s argumentáciou žalobcu vyjadrenou v odvolaní zo dňa 23.04.2018. Žalobca vo svojom odvolaní síce nešpecifikoval, voči ktorým výrokom podáva odvolanie, ale vzhľadom na všeobecnosť svojho odvolania sa odvolanie podľa žalovaného týka všetkých výrokov predmetného rozsudku. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalovaný za správne, a preto žalobcovi v zmysle rozsudku uhradil podľa prvého výroku rozsudku sumu 167,22 Eur s príslušenstvom, ktorá suma v zmysle rozsudku okresného súdu predstavuje žiadanú časť nároku žalobcu za odpočítané zhodnotenie vozidla, o ktoré zhodnotenie bolo žalobcovi krátené poskytnuté plnenie podľa predloženej faktúry za opravu č. 15011199 od spoločnosti AT, a.s. Na základe uvedenej skutočnosti, že žalovaný po doručení rozsudku uhradil žalobcovi sumu za zhodnotenie vozidla podľa rozsudku súdu prvej inštancie, sa žalovaný ďalej nebude vyjadrovať k časti nároku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia vozidla.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v druhom výroku rozsudku súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu týkajúci sa prenájmu náhradného motorového vozidla. Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že „z ničoho nevyplýva, že by autorizovaný servis účelovo predlžoval čas opravy a dodanie náhradných dielov. ...Z ničoho nevyplýva doby opravy neobjektívna. Žalovaný ju iba namietal bez relevantného základu a nenavrhoval ani žiadny dôkaz na preukázanie dôvodnosti jeho námietky, hoci konanie je kontradiktórne." Žalovaný počas celého konania zdôrazňoval, že v prípade prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným z dopravnej nehody je v zmysle ustálenej judikatúry potrebné, aby poškodený preukázal nutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla počas nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla. Z predloženej faktúry č. 15011199 od spoločnosti AT, a.s. vyplýva, že pracovné operácie na vozidle žalobcu trvali 23,9 hodín, čo predstavuje 3 pracovné dni vykonávania opravných prác. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný predložil okresnému súdu aj svoju kalkuláciu opravy č. 150597. Takúto kalkuláciu vypracováva žalovaný pri každej poistnej udalosti a predložená kalkulácia nebola žalobcom spochybňovaná. Napriek skutočnosti, že podľa žalovaného boli zo strany žalobcu oprávnené 3 dni prenájmu náhradného motorového vozidla, priznal žalovaný žalobcovi náhradu za 5 dní prenájmu náhradného vozidla, nakoľko nemal preukázanú opodstatnenosť dlhšieho prenájmu náhradného vozidla počas ostatných dní prenájmu vozidla žalobcom. Na posúdenie dôvodnosti dlhšieho prenájmu náhradného vozidla žalobcom, žalovaný počas celého konania zdôrazňoval, že je zo strany žalobcu potrebné predloženie dokladov týkajúcich sa opravy jeho poškodeného vozidla. Podľa žalovaného bolo nevyhnutné na posúdenie rozsahu škody žalobcu vychádzať z objektívnych skutočností, a preto poukazoval na skutočnosť, že zo žiadnych listín žalobcu priložených k žalobe, či k jeho vyjadreniu, nevyplýva, ako dlho trvala oprava poškodeného vozidla, kedy boli dodané náhradné diely na opravu poškodeného vozidla do opravovne a iné skutočnosti, ktoré sú podľa žalovaného rozhodujúce na posúdenie oprávnenosti prenájmu náhradného vozidla.

17. Vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že ak žalobca vo svojom odvolaní uvádzal, že „pokiaľ žalovaný niečo spochybňuje či namieta, má uniesť dôkazné bremeno", tak žalovaný je názoru, že v konaní dostatočne uniesol dôkazné bremeno a ako dôkaz preukazujúci, že doba opravy poškodeného vozidla opravovňou mohla trvať 23,9 hodín predložila kalkuláciu opravy č. 150112199. Pokiaľ žalobca s tvrdením žalovaného nesúhlasil, mal v zmysle kontradiktórnosti konania zabezpečiť také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Napriek tomu, že žalovaný v každom svojom vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že pri posudzovaní dĺžky prenájmu náhradného vozidla je pre žalovaného potrebné predložiť doklady týkajúce sa opravy poškodeného vozidla žalobcu, žalobca na podloženie jeho tvrdení nepredložil žiadne dôkazy týkajúce sa dĺžky doby opravy vozidla okrem faktúry č. 15011199 od spoločnosti AT, a.s. Z predloženej faktúry vyplývalo, že opravné práce na poškodenom vozidle trvali v rozsahu cca 3 dni, ale žalobca mal náhradné vozidlo prenajaté na 19 dní. Podľa žalovaného, preto súd prvej inštancie správne vo svojom rozsudku uviedol, že „v konaní úplne absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré podľa názoru súdu žalobca musí byť schopný uviesť, aké poškodenie malo jeho motorové vozidlo pri dopravnej nehode, či toto motorové vozidlo bolo alebo nebolo po dopravnej nehode pojazdné, kedy bola žalobcom objednaná oprava motorového vozidla, kedy dodal motorové vozidlo na opravu do servisu a kedy servis opravu motorového vozidla vykonal, na základe ktorých skutkových tvrdení by bolo možné posúdiť dôvodnosť, účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania náhradného vozidla v trvaní 19 dní." Okresný súd ďalej správne uviedol, že sa nejedná o odbornú otázku, ale o relevantné skutkové okolnosti, o ktorých žalobca musí mať vedomosť. Žalovaný dodal, že pokiaľ žalobca túto vedomosť nemal, nič mu počas konania nebránilo vyžiadať si potrebné doklady od opravovne, ktorá opravovala jeho poškodené vozidlo a predložiť ich ako dôkaz pred súdom. Je povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a predkladať súdu relevantné dôkazy.

18. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní uvádzal, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval absenciu skutkových tvrdení žalobcu, tak podľa žalovaného opomenul okresný súd , keď nevyzval žalobcu, aby doplnil svoje nezrozumiteľné podanie. Žalovaný nevie, čo chcel žalobca uvedeným povedať, nakoľko žalobca je ten, ktorý podal žalobu a okresný súd jeho žalobu prijal a o žalobe sa aj následne pojednávalo a bolo aj rozhodnuté. Žalobca úplne neodôvodnene argumentuje svojím neúplným podaním vo veci, keď sa domnieval, že okresný súd počas kontradiktórneho konania mu bude radiť, aké dôkazy má predložiť na podloženie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v časti veci samej v jej neprospech. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojich tvrdení je v zmysle žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V zmysle je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslila strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. zo dňa 19.04.2018). Žalovaný citoval , a odmietol tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie si nesplnil povinnosť v zmysle . Účelom nie je povinnosť súdu nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania. Neoznačenie riadnych dôkazov totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky. Žalobca si musel byť vedomý toho, že svoje tvrdené skutočnosti musí vedieť dokázať. Ak však žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil dôkazy, musí znášať procesné dôsledky v podobe neunesenia dôkazného bremena.

19. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že počas konania vždy uvádzal, že v prípade náhrady škody sa uhrádza skutočná škoda, pričom táto škoda musí byť preukázaná v zmenšení majetku žalobcu a poukazoval na to, že žalobca nepredložil žiaden doklad preukazujúci vzniknutú škodu za prenájom náhradného vozidla. Na pojednávaní dňa 16.02.2018 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Predvolaním na uvedené pojednávanie súd prvej inštancie zároveň poučil strany sporu o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Žalovaný citoval a . Súd prvej inštancie podľa žalovaného správne uviedol vo svojom rozsudku zo dňa 16.02.2018, že žalobca vôbec nepreukázal vznik škody na jeho strane, t.j. zníženie majetkových hodnôt v súvislosti s používaním náhradného motorového vozidla, nakoľko nepreukázal skutočné vynaloženie nákladov za prenájom motorového vozidla. Uvedenú skutočnosť počas celého konania namietal aj

žalovaný. „Na základe tejto skutočnosti žalobca až k svojmu odvolaniu predložil doklad preukazujúci úhradu za prenájom požičaného náhradného vozidla k faktúre č. 15011196. Žalovaná k predloženému dokladu o úhrade sumy v zmysle faktúry č. 15011196 za prenájom náhradného vozidla dodáva, že tento doklad mohol žalobca bez pochýb predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná na chýbajúci doklad viackrát upozorňovala. Žalobca ako dôkaz úhrady spomínanej faktúry č. 15011196 predložil svoj výpis z podnikateľského účtu. Nakoľko strany sporu boli súdom poučené o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, súd na pojednávaní dňa 16.02.2018 vyhlásil dokazovanie za skončené, nie je možné prihliadať na predložený výpis z účtu ako na dôkaz, nakoľko sa nejedná zo strany žalobcu o taký dôkaz, ktorý by žalobca nemohol predložiť pred súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného nie je podľa žalovanej možné odvolacím súdom prihliadať na tento výpis z účtu žalobcu ako na dôkaz, žalobca podľa žalovanej v konaní neuniesol dôkazné bremeno vzhľadom na ustanovenia , a “. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zmysle potvrdil ako vecne správny.

20. Postupom krajského súdu (č.l. 177 spisu, doručenka č.l. 178 spisu) bolo žalobcovi na adresu jeho právneho zástupcu doručené na vedomie vyjadrenie žalovaného v podaní právneho zástupcu zo dňa 23.7.2018 (č.l. 168 spisu). K momentu rozhodovania odvolacieho súdu sa žalobca nevyjadril.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , , bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne rozhodnutie podľa , a odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 167,22 Eur s príslušenstvom odmietol podľa . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , 380 ods. 1 ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, k tomuto výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, ) a tým je postačujúce len odkázať cez úpravu v na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa môže odvolací súd len obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -180 zo dňa 22.5.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením podľa vyššie uvedeného uznesenia na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

26. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

27. Z obsahu podaného odvolania (č.l. 126 spisu) je zrejmé, že žalobca podal odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, teda voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku, čo výslovne vyplýva z odvolania na č.l. 126 spisu, ako i z petitu odvolania, ktorým navrhol odvolateľ celý rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z napadnutého rozsudku okresného súdu nepochybne vyplýva, že prvým výrokom bolo žalobe žalobcu vyhovené, preto žalobca v tejto časti nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a odvolací súd v tejto časti musel odvolanie podľa vo väzbe na , podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, odmietnuť. V tomto smere odvolací súd podporne a primerane poukazuje na judikát R č. 40/1993, podľa ktorého: „Právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Tiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 9. novembra 2010, ktoré je primerane aplikovateľné aj po nadobudnutí účinnosti od 1. júla 2016) „oprávnenie na podanie odvolania nemá účastník konania bez ďalšieho. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia“. Uvedené kritériá zjavne nespĺňal prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a to vo vzťahu k žalobcovi ako odvolateľovi.

28. Odvolací súd sa ďalej zaoberal len tou časťou odvolania, ktorá smerovala voči výroku napadnutého rozsudku (poznámka odvolacieho súdu - pokiaľ sa ďalej v dôvodoch uvádza „rozsudok“, má sa na mysli tá časť prvoinštančného rozhodnutia, ktorá sa týka výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a výroku o trovách konania). Odvolacie dôvody žalobca vymedzil v rovine procesnej, skutkovej a právneho posúdenia veci. V odvolaní výslovne uvádzal poukaz na , , , .

29. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

32. Podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

34. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

35. V procesnej rovine žalobca namietal, že ak okresný súd v napadnutom rozsudku uvádzal, že absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré nepochybne podľa okresného súdu mal byť schopný uviesť, a to „aké poškodenie malo jeho motorové vozidlo pri dopravnej nehode, či toto motorové vozidlo bolo alebo nebolo po dopravnej nehode pojazdné a pod.“ (č.l. 128 spisu), tak opomenul , ktorý stanovuje, že pokiaľ z podania vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné, nezrozumiteľné, tak súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo ho opravil v určenej lehote. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. NS , z ktorej argumentácie vyvodil nesprávny postup okresného súdu, keď nevyzval okresný súd žalobcu na opravu vád podania, čím mal porušiť žalobcovo právo na spravodlivý proces. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že po vykonaní

odvolacieho prieskumu nemohol konštatovať dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu žalobcu. Poukazuje odvolací súd na to, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník konania (napr. ). V zhode so závermi okresného súdu mal odvolací súd za to, že žaloba obsahuje dostatok dôvodov, dostatočný základ na rozhodnutie vo veci samej, v zmysle ktorého záveru následne i postupoval okresný súd, keď vo veci rozhodol, a to v dôsledku vyvodených záverov z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu sa žiada zvýrazniť, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( , ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania v žalobe vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania pri odročení pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe ako i vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení, než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú dôkaznú situáciu konania. V priebehu konania sa môže meniť, teda môže dochádzať k prerozdeľovaniu.

36. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť, pričom sa uplatňuje systém tzv. neúplný apelačný systém, kedy je súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania.

37. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom zaručené v znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v , podľa ktorého súd poskytne stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovených . Osobitné prípady poučovacích povinností formuluje v jednotlivých ustanoveniach, s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia, podľa , pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie materiálnu podstatu. Odvolací súd vo vzťahu k vykonanému odvolaciemu prieskumu v prejednávanej veci konštatuje, že žaloba doručená na okresný súd spĺňala formálne náležitosti žaloby. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol skutočnosti, ktoré sa týkali posúdenia veci v samej v skutkovej rovine, pri nesplnení dôkaznej povinnosti v rovine tvrdenia a preukázania riešiť procesným poučením, tak ako navrhoval žalobca v odvolaní. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc žalobcovi, potom by fakticky odoprel spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.

38. Vo vzťahu k žalobcom namietanému postupu okresného súdu, ktorý ho nevyzval na doplnenie žaloby odvolací súd konštatuje, že na postup v zmysle , v danom prípade, neboli splnené zákonné podmienky. V procese vedenia sporových konaní je totiž potrebné rozlišovať medzi situáciou, keď súd považuje žalobu za neurčitú pre niektorý z dôvodov uvedených v a situáciou, keď je žaloba z procesného hľadiska v poriadku, avšak žalobca k nej neuviedol všetky relevantné skutkové tvrdenia vo vzťahu k uplatňovanému nároku, a tieto ani počas konania nedoplnil, čo malo za následok jeho neúspech v konaní z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Podstatou problému posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne neunesenie dôkazného bremena žalobcom a pokiaľ by okresný súd v danom prípade vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení k ním uplatnenému nároku, tak takýto postup by bol považovaný za neprimeraný zásah do rovností zbraní, sporových strán a zároveň by sa jednalo o rozpor so zásadou kontradiktórnosti uplatňovanou v civilných sporových konaniach.

39. V danom prípade, podľa odvolacieho súdu, k žalobcom namietanej vade procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie nedošlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolateľ teda v podstate vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu, právnym názorom a že okresný súd v konečnom dôsledku vychádzal zo záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k ním uplatňovanému nároku, pričom vytýkal okresnému súdu, že okresný súd neuviedol predbežné právne posúdenie veci (odvolanie č.l. 129 spisu), a teda žalobca nemal možnosť sa k tomuto vyjadriť a vyššie uvedené skutočnosti podľa žalobcu zakladajú postup v zmysle , pričom k odvolaniu predložil výpis z účtu a výdavkový doklad. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu odvolací súd považuje za podstatné poukázať na rozhodnú zákonnú úpravu vo väzbe na predmetné odvolacie dôvody.

40. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

41. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalobca ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo o jeho argumentáciu, spojenú s doložením listinných dôkazov, a to výpisom z účtu zo dňa 30.11.2015, v zmysle ktorého malo dôjsť k úhrade sumy vo výške 415,- Eur a výdavkovým dokladom na sumu 125,- Eur, čo predstavuje spolu sumu za prenájom náhradného motorového vozidla. Uvedené dôkazy neboli žalobcom produkované v relevantnom štádiu konania pred súdom prvého stupňa, a preto i vo vyvolanom odvolacom konaní, zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní, ovládanom systémom neúplnej apelácie. V tomto smere sa poukazuje na splnenú procesnú poučovaciu povinnosť súdu prvého stupňa (č.l. 94, 95 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 96 spisu), pričom žalobca netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, tieto nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zdôrazňuje odvolací súd, že predmetná argumentácia, vo väzbe na predložené dôkazy, až v odvolacom konaní, sa dátumovo viazala na čas pred rozhodnutím okresného súdu a netýkala sa len roviny právneho posúdenia veci ale aj roviny skutkovej. Ak vyvodzoval žalobca možnosť predloženia týchto listinných dôkazov s poukazom na tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces okresným súdom, a to tým, že podľa žalobcu, okresný súd nedodržal procesný postup, lebo nevyzval žalobcu na opravu vád žaloby, a že okresný súd neuviedol predbežné posúdenie veci, preto nemal možnosť sa k stavu sporového konania vyjadriť, tak odvolací súd, tento odvolací dôvod, nemohol vzhľadom na výsledky odvolacieho prieskumu, vyhodnotiť ako relevantný. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd konštatuje, a to zo zápisnice o pojednávaní, spísanej Okresným súdom v Žiline dňa 16.2.2018 podľa znenia zápisnice (č.l. 98 a nasl. spisu), že okresný súd postupoval v zmysle , čo vyplýva z č.l. 100 spisu. Zároveň sa poukazuje odvolacím súdom na to, že strany sporu po oboznámení sa s listinami (listinnými dôkazmi), ktoré sú súčasťou spisového materiálu, zostali bez pripomienok. Z obsahu spisu a ani z tvrdení žalobcu z odvolania nevyplývajú námietky voči zneniu predmetnej zápisnice o pojednávaní. Odvolací súd teda opätovne konštatuje, že z obsahu zápisnice spísanej dňa 16.2.2018 vyplýva spoľahlivý základ pre konštatovanie, že okresný súd si splnil povinnosť stanovenú v . Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že právnej úprave v zodpovedala predchádzajúca právna úprava v , v rovine ktorej sa vyjadril i Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. -13 v uznesení z 21. júna 2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že „...k tejto námietke ústavný súd dodáva, že ani prípadné porušenie uvedeného ustanovenia nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu priznáva. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom najvyššieho súdu uvedeným v napadnutom uznesení najvyššieho súdu, podľa ktorého „Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod.“. K absencii aplikácie v postupe súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky

vo svojom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 21. marca 2012 prijal záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorého „aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje existenciu vady v zmysle . Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod. Uvedené pochybenie samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, nie je procesnou vadou v zmysle “. Odvolací súd preto nemohol konštatovať dôvodnosť tejto odvolacej námietky žalobcu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, potom nebol priestor, pre odvolací súd, na odklon o záverov súdu prvého stupňa v zmysle ktorých „...V nadväznosti na námietky žalovaného, že žalobca skutočný vznik škody v konaní nepreukázal, žalobca v prílohe písomného vyjadrenia z 22.06.2017 predložil výpis z účtu z 31.10.2015, v ktorom označil úhradu sumy 567,44 € dňa 27.10.2015, ktorá suma bola uhradená pod variabilným symbolom 15011199, čo zodpovedá číslu faktúry, ktorou bola vyúčtovaná servisom AT a.s. cena za opravu motorového vozidla, nie suma za prenájom motorového vozidla, čo je faktúra s iným číslom (15011196 č.l. 10 spisu). Rovnako z výdavkového pokladničného dokladu z 02.01.2016 vyplýva úhrada sumy 1.833,86 € s uvedeným účelom úhrada faktúry 15011199. Zároveň súčet súm, ktoré uhradil žalobca podľa predloženého výpisu z účtu č.l. 88 spisu v spojení s výdavkovým pokladničným dokladom z 02.01.2016 č.l. 89 spisu predstavuje práve sumu 2.401,30 € vyúčtovanú faktúrou č. 15011199 za opravu poškodeného motorového vozidla. Reálne vynaloženie nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla vo výške vyplývajúcej z faktúry spoločnosti AT a.s. č. 15011196 z 11.09.2015 č.l. 10 spisu žalobca v konaní nepreukázal, ktorá skutočnosť bráni priznaniu uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na užívaniu náhradného motorového vozidla. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie sumy 415 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.10.2015 do zaplatenia“.

42. Ak žalobca v rámci podaného odvolania namietal, že napadnutý rozsudok okresného súdu je arbitrárne rozhodnutie, tak odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s týmto záverom žalobcu, pričom uvádza, že vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, je v zásade možné súhlasiť s tým a že je podstatné zdôrazniť, že z hľadiska ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces, je jednou zo základných požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé, či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu sa už v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa neho, „o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch, ako súd prvej inštancie za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21. marca 2018). „Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom, bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti, významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011 sp.zn. ).

43. Zo žalobcom namietaného postupu okresného súdu, po jeho preskúmaní, odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by prišlo k prijatiu prekvapivého (nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci samej. Pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania, mal žalobca od momentu doručenia žaloby s prílohami okresnému súdu, až do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov v rovine svojho nároku uplatneného voči žalovanému. Z postupu okresného súdu, tak ako vyplýva z obsahu spisu o priebehu prvoinštančného konania sa nepotvrdilo tvrdenie odvolateľa o absencii predbežne vysloveného právneho posúdenia veci na pojednávaní, pričom sa opäť poukazuje na zápisnicu z pojednávania spísanú okresným súdom zo dňa 16.2.2018. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ani súdom predbežne vyjadrené právne posúdenie veci samé osebe nie je pre konečné rozhodnutie vo veci záväzné.

44. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené, je potrebné opätovne na tomto mieste uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jeho neprospech. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa k zamietavej časti, nesúhlasil s tým, že nepreukázal potrebu účelnosti zapožičania náhradného motorového vozidla v tvrdenom rozsahu, ktorý záver považoval za nesprávny, pričom poukázal na to, že okresný súd uviedol, že za odôvodnených je možné považovať len 9 dní, avšak s takouto skutočnosťou sa nijakým spôsobom nevysporiadal a jeho rozhodnutie porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že „...Zo skutkových okolností uplatneného nároku zo strany žalobcu možno dovodiť, že náhradné motorové vozidlo bolo zapožičané žalobcom na 19 dní, a to od 24.08.2015 do 11.09.2015. Súd má za to, že žalobca v konaní nepreukázal potrebu a účelnosť zapožičania náhradného motorového vozidla v tvrdenom rozsahu. Zároveň, v zmysle predloženej Knihy jázd vozidla ZA 442 DF (č.l. 20 spisu) aj pri zohľadnení dňa zapožičania náhradného motorového vozidla a dňa jeho vrátenia vyplýva reálne využívanie zapožičaného motorového vozidla maximálne v trvaní 9 dní. V konaní úplne absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré podľa názoru súdu nepochybne musí byť schopný uviesť, aké poškodenie malo jeho motorové vozidlo pri dopravnej nehode, či toto motorové vozidlo bolo alebo nebolo po dopravnej nehode pojazdné, kedy bola žalobcom objednaná oprava motorového vozidla, kedy dodal motorové vozidlo na opravu do servisu a kedy servis opravu motorového vozidla vykonal, na základe ktorých skutkových tvrdení by bolo možné posúdiť dôvodnosť, účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla v trvaní 19 dní. Súd je pritom na rozdiel od žalobcu toho názoru, že nejde o odbornú otázku, ale o relevantné skutkové okolnosti, o ktorých žalobca musí mať vedomosť. Zo skutkových tvrdení žalobcu možno výlučne vydedukovať, že oprava poškodeného motorového vozidla by sa mala kryť s dobou zapožičania náhradného motorového vozidla od 24.08.2015 do 11.09.2015, čo je 19 dní. Takáto dlhá doba opravy poškodeného motorového vozidla žalobcu nebola v konaní reálne preukázaná a zo strany žalobcu odôvodnená, a to aj vo väzbe na tvrdenia žalovaného, ku ktorým sa žalobca nijakým spôsobom nevyjadroval, že jednak podľa internej kalkulácie žalovaného obvyklá doba opravy motorového vozidla pri takýchto poškodeniach je cca 3 pracovné dni a rovnaká doba trvania pracovných operácii vyplýva aj z faktúry spoločnosti AT a.s. č. 15011199 z 11.09.2015, ktorou boli vyúčtované náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu. V konaní tak nebolo preukázané, že by bolo opodstatnené zo strany žalobcu využívať v príčinnej súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla náhradné motorové vozidlo po dobu 19 dní a zároveň z týchto 19 dní reálne využívanie motorového vozidla z knihy jázd, ktorú predložil samotný žalobca, vyplýva len v rozsahu 9 dní“, ktoré závery okresného súdu nenašli premietnutie v odvolacej argumentácii žalovaného. Vzhľadom na výsledky odvolacieho prieskumu v tejto rovine, odvolací súd poukazuje cez úpravu , na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

45. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisela tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom, k námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktoré v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia okresného súdu v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

46. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil dôvodnosť odvolania podaného odvolateľom a ani namietané vady procesného postupu v prvoinštančnom konaní, či nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu v napadnutom výroku rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Z vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá potvrdený

ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v , . Ako vecne správny bol potvrdený i závislý výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania.

47. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.

49. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.