Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 85 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (103)6b0/388028.4834c5.pdf
PDF · 153.32 KB
No categories available
4Cdo/167/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 167/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. D. P., bývajúcej
v K., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou v Ž., proti odporcovi Bc. P. P., bývajúcemu v B.,
zastúpeného JUDr. Z. B., advokátkou v B., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletej T. P., narodenej X., zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, vedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25 C 38/2006, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 1. decembra 2011 sp. zn. 9 Co 316/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 3. mája 2011 č.k. 25 C 38/2006-847:
1/ rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 21. februára 2004 pred matričným
úradom v R., zapísané v knihe manželstiev tohto úradu vo zväzku x. ročník 2004, na strane
X. pod poradovým číslom x,
2/ maloletú T. P. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu (otca)
s oprávnením maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
3/ navrhovateľke (matke) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej T. sumou
80 Eur mesačne, ktoré je navrhovateľka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva,
4/ styk matky s maloletou upravil tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletou každú nedeľu
od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti otca,
5/ účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 1. decembra 2011 sp. zn.
9 Co 316/2011 potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výrokoch, v ktorých zveril maloletú T. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
otca, matke uložil platiť výživné, upravil styk matky s maloletou a rozhodol o trovách
konania. V odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie § 219 O.s.p. a uviedol, že súd
prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z jeho výsledkov vyvodil správny
právny záver, rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a už len
na zdôraznenie jeho správnosti doplnil i ďalšie dôvody.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila
tým, že ustanovenie § 238 ods. 4 O.s.p. v prejednávanej veci nemožno uplatniť, pretože
úpravou styku s maloletou v rozsahu 4-krát do mesiaca za prítomnosti otca došlo
k obmedzeniu jej rodičovských práv a tiež postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) spočívajúcom
v nedodržaní postupu súdu v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. Zároveň namietala aj inú
vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tvrdila nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Odporca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie odmietnuť. K namietanému
nedodržaniu postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. uviedol, že medzi rodičmi nebola v priebehu
konania vyprodukovaná ani jedna právne významná skutočnosť ktorá by bola zhodná a všetky
okolnosti potrebné pre rozhodnutie veci musel súd dokazovať. K námietke týkajúcej
sa existencie inej vady konania nemôže zaujať stanovisko z dôvodu nedostatku konkretizácie
takejto vady dovolateľkou a pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci
považuje dovolanie za bezpredmetné, pretože v predmetnej veci dovolanie nie je v zmysle
ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. prípustné.
Kolízny opatrovník „odporučil“ prehodnotiť rozhodnutie prvostupňového
a odvolacieho súdu a dovolaniu navrhovateľky vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie navrhovateľky smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že dovolanie má v systéme opravných
prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný
prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho
súdu, aj to však nie v každom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne pripúšťa zákon.
Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú
možnosť, aby v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne umožňuje, spochybnil opodstatneným
uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu
a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie
ale nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním – ani pokiaľ je procesne prípustné – úspešne
domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného
dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti
s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zvýrazniť)
prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa
a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať dokazovanie (porovnaj § 243a ods. 2 veta
druhá O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol súd rozsudkom. Občiansky súdny poriadok pripúšťa
dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238
ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.)
a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací
súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 4 O.s.p., dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení.
V citovanom ustanovení § 238 ods. 4 Občiansky súdny poriadok zakotvuje zásadu,
podľa ktorej dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine (zák.
č. 36/2005 Z.z.), keď výnimku z tejto zásady predstavujú iba rozsudky o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských
práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva
a o osvojení. V preskúmavanej veci ide o určenie vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému
dieťaťu a úpravu styku podľa Zákona o rodine (nie pozbavenie, či obmedzenie rodičovských
práv ako tvrdí dovolateľka), teda o takú vec, na ktorú sa nevzťahuje výnimka prípustnosti
dovolania, ako je vymedzená v § 238 ods. 4 O.s.p. Zároveň treba poznamenať, že takáto
výnimka by sa, pravdaže, mohla uplatniť iba za splnenia východiskového predpokladu, že
dovolanie by prichádzalo do úvahy podľa predošlých odsekov (o takýto prípad v danej veci
ale nejde). Vychádzajúc z týchto zistení je opodstatnený záver, že prípustnosť dovolania
navrhovateľky nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.
Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 druhej vety O.s.p., ukladajúceho dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal prípustnosť
dovolania smerujúceho proti rozsudku nielen vo vzťahu k § 238 O.s.p., ale sa zaoberal
aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Je potrebné uviesť, že ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný
prostriedok neprípustný, teda aj rozsudok odvolacieho súdu vo veci, v ktorej je dovolanie
podľa ustanovenia § 238 Občianskeho súdneho poriadku vylúčené [porovnaj napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 11/98, ktoré bolo uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania (zväzku) 4 ročník 1998 na strane 76 pod č. 38].
Vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ dovolateľka nenamietala a v konaní ani nevyšli
najavo.
Vzhľadom na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral
na otázku opodstatnenosti tvrdenia navrhovateľky, že v prejednávanej veci jej bola postupom
nižších súdov odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Dovolateľka namieta, že súd prvého stupňa ani odvolací súd nedodržal zákonom
stanovený postup v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra
2008, keď napriek tomu, že vo veci boli vykonané viaceré pojednávania, ani na jednom
z pojednávaní samosudca, resp. predseda senátu neuviedol, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne
účastníci konania mohli upraviť ďalší procesný postup v konaní a zo zápisníc nevyplýva, že
by tento postup bol dodržaný. Toto pochybenie prispelo k nepredvídateľnosti postupu
a rozhodnutiu prvostupňového a druhostupňového súdu. Súd je povinný na základe výsledkov
dokazovania vymedziť, ktoré podstatné skutkové tvrdenia účastníkov možno považovať
za zhodné a ktoré za sporné.
Dovolací súd nezistil existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať
v nedodržaní procesného postupu súdmi vyplývajúceho z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.,
účinného od 15. októbra 2008.
Podľa dovolacieho súdu, totiž aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia
nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ak totiž predseda senátu
(samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť
vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje
účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy
a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred
súdom prvého stupňa, keď súd vykonával dokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov,
ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať, rozhodoval uznesením aj o návrhoch
na vykonávanie ďalších dokazovaní a v závere pojednávania účastníkov vyzval, aby zhrnuli
svoje návrhy (por. napr. zápisnicu z pojednávania z 3. mája 2011 č.l. 808 – 846, kedy
pojednávanie začalo o 8,30 hod. a skočilo o 17,30 hod.). Striktné nedodržanie postupu podľa
§ 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť
len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie
je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Dovolateľka preto neopodstatnene
namietala, že nedodržaním procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. účinného
od 15. októbra 2008, jej súd odňal možnosť pred súdom konať.
Pokiaľ dovolateľka namietala, že súdy obidvoch stupňov vychádzali pri rozhodovaní
z nesprávne zisteného skutkového stavu veci (por. ... „nesúhlasí so skutkovými zisteniami
prvostupňového a druhostupňového súdu“...), z obsahového hľadiska sa jedná o námietku, že
v konaní došlo k tzv. inej (než v § 237 O.s.p. vymenovanej) vade majúcej za následok
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto dovolateľkou tvrdená vada (keby k nej
v konaní došlo, čo dovolací sud neposudzoval) by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.;
takáto vada predstavuje totiž relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), sama
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Pre úplnosť treba dodať, že ani námietka dovolateľky spočívajúca v tom, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym
právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho
procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať. I keby tvrdenia
dovolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich ani
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania navrhovateľky podľa § 237 O.s.p. Keďže dovolanie nie je prípustné ani
podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok
navrhovateľky odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková