Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/167/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. D. P., bývajúcej

v K., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou v Ž., proti odporcovi Bc. P. P., bývajúcemu v B.,

zastúpeného JUDr. Z. B., advokátkou v B., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode k maloletej T. P., narodenej X., zastúpenej kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 1. decembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 3. mája 2011 č.k. -847:

1/ rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 21. februára 2004 pred matričným

úradom v R., zapísané v knihe manželstiev tohto úradu vo zväzku x. ročník 2004, na strane

X. pod poradovým číslom x,

2/ maloletú T. P. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu (otca)

s oprávnením maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,

3/ navrhovateľke (matke) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej T. sumou

80 Eur mesačne, ktoré je navrhovateľka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva,

4/ styk matky s maloletou upravil tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletou každú nedeľu

od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti otca,

5/ účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2

Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 1. decembra 2011 sp. zn.

potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej

časti, t.j. vo výrokoch, v ktorých zveril maloletú T. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti

otca, matke uložil platiť výživné, upravil styk matky s maloletou a rozhodol o trovách

konania. V odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie a uviedol, že súd

prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z jeho výsledkov vyvodil správny

právny záver, rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a už len

na zdôraznenie jeho správnosti doplnil i ďalšie dôvody.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Navrhla

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila

tým, že ustanovenie v prejednávanej veci nemožno uplatniť, pretože

úpravou styku s maloletou v rozsahu 4-krát do mesiaca za prítomnosti otca došlo

k obmedzeniu jej rodičovských práv a tiež postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle ( ) spočívajúcom

v nedodržaní postupu súdu v zmysle ustanovenia Zároveň namietala aj inú

vadu konania ( ) a tvrdila nesprávne právne posúdenie veci (

ods. 2 písm. c/ ).

Odporca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie odmietnuť. K namietanému

nedodržaniu postupu podľa uviedol, že medzi rodičmi nebola v priebehu

konania vyprodukovaná ani jedna právne významná skutočnosť ktorá by bola zhodná a všetky

okolnosti potrebné pre rozhodnutie veci musel súd dokazovať. K námietke týkajúcej

sa existencie inej vady konania nemôže zaujať stanovisko z dôvodu nedostatku konkretizácie

takejto vady dovolateľkou a pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci

považuje dovolanie za bezpredmetné, pretože v predmetnej veci dovolanie nie je v zmysle

ustanovenia prípustné.

Kolízny opatrovník „odporučil“ prehodnotiť rozhodnutie prvostupňového

a odvolacieho súdu a dovolaniu navrhovateľky vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

3

to, či dovolanie navrhovateľky smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že dovolanie má v systéme opravných

prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, aj to však nie v každom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne pripúšťa zákon.

Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú

možnosť, aby v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne umožňuje, spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie

ale nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním – ani pokiaľ je procesne prípustné – úspešne

domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného

dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zvýrazniť)

prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať dokazovanie (porovnaj § 243a ods. 2 veta

druhá ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol súd rozsudkom. pripúšťa

dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238

ods. 1 ), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( )

a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Podľa , dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

V citovanom ustanovení zakotvuje zásadu,

podľa ktorej dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine (zák.

č. ), keď výnimku z tejto zásady predstavujú iba rozsudky o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva

a o osvojení. V preskúmavanej veci ide o určenie vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému

dieťaťu a úpravu styku podľa Zákona o rodine (nie pozbavenie, či obmedzenie rodičovských

práv ako tvrdí dovolateľka), teda o takú vec, na ktorú sa nevzťahuje výnimka prípustnosti

dovolania, ako je vymedzená v Zároveň treba poznamenať, že takáto

výnimka by sa, pravdaže, mohla uplatniť iba za splnenia východiskového predpokladu, že

dovolanie by prichádzalo do úvahy podľa predošlých odsekov (o takýto prípad v danej veci

ale nejde). Vychádzajúc z týchto zistení je opodstatnený záver, že prípustnosť dovolania

navrhovateľky nemožno vyvodiť z ustanovenia

Podľa ustanovenia druhej vety , ukladajúceho dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal prípustnosť

dovolania smerujúceho proti rozsudku nielen vo vzťahu k , ale sa zaoberal

aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Je potrebné uviesť, že ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný

prostriedok neprípustný, teda aj rozsudok odvolacieho súdu vo veci, v ktorej je dovolanie

podľa ustanovenia vylúčené [porovnaj napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré bolo uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania (zväzku) 4 ročník 1998 na strane 76 pod č. 38].

Vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ dovolateľka nenamietala a v konaní ani nevyšli

najavo.

Vzhľadom na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral

na otázku opodstatnenosti tvrdenia navrhovateľky, že v prejednávanej veci jej bola postupom

nižších súdov odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Dovolateľka namieta, že súd prvého stupňa ani odvolací súd nedodržal zákonom

stanovený postup v zmysle ustanovenia v znení účinnom od 15. októbra

2008, keď napriek tomu, že vo veci boli vykonané viaceré pojednávania, ani na jednom

z pojednávaní samosudca, resp. predseda senátu neuviedol, ktoré právne významné skutkové

tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne

účastníci konania mohli upraviť ďalší procesný postup v konaní a zo zápisníc nevyplýva, že

by tento postup bol dodržaný. Toto pochybenie prispelo k nepredvídateľnosti postupu

a rozhodnutiu prvostupňového a druhostupňového súdu. Súd je povinný na základe výsledkov

dokazovania vymedziť, ktoré podstatné skutkové tvrdenia účastníkov možno považovať

za zhodné a ktoré za sporné.

Dovolací súd nezistil existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať

v nedodržaní procesného postupu súdmi vyplývajúceho z ustanovenia ,

účinného od 15. októbra 2008.

Podľa dovolacieho súdu, totiž aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia

nespôsobuje existenciu vady v zmysle Ak totiž predseda senátu

(samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť

6

vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu

priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje

účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy

a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred

súdom prvého stupňa, keď súd vykonával dokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov,

ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať, rozhodoval uznesením aj o návrhoch

na vykonávanie ďalších dokazovaní a v závere pojednávania účastníkov vyzval, aby zhrnuli

svoje návrhy (por. napr. zápisnicu z pojednávania z 3. mája 2011 č.l. 808 – 846, kedy

pojednávanie začalo o 8,30 hod. a skočilo o 17,30 hod.). Striktné nedodržanie postupu podľa

zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové

tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť

len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle

odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie

je procesnou vadou konania v zmysle . Dovolateľka preto neopodstatnene

namietala, že nedodržaním procesného postupu v zmysle účinného

od 15. októbra 2008, jej súd odňal možnosť pred súdom konať.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že súdy obidvoch stupňov vychádzali pri rozhodovaní

z nesprávne zisteného skutkového stavu veci (por. ... „nesúhlasí so skutkovými zisteniami

prvostupňového a druhostupňového súdu“...), z obsahového hľadiska sa jedná o námietku, že

v konaní došlo k tzv. inej (než v vymenovanej) vade majúcej za následok

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto dovolateľkou tvrdená vada (keby k nej

v konaní došlo, čo dovolací sud neposudzoval) by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ;

takáto vada predstavuje totiž relevantný dovolací dôvod ( ), sama

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Pre úplnosť treba dodať, že ani námietka dovolateľky spočívajúca v tom, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym

právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho

procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať. I keby tvrdenia

dovolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich ani

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania navrhovateľky podľa Keďže dovolanie nie je prípustné ani

podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok

navrhovateľky odmietol podľa v spojení s

bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková