Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/139/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. M., bývajúceho v K.,

2/ M. M., bývajúceho v X.K., 3/ A. M., bývajúcej v X.K., 4/ MUDr. R. P., bývajúceho v N.,

5/ M. Š., bývajúceho v K., 6/ E. H., bývajúcej v X.K., 7/ I. B., bývajúcej v X.K., zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom v Ţiline, Vojtecha

Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, proti ţalovaným 1/ M. T., bývajúcemu v K., 2/ A. S.,

bývajúcej v K., zastúpeným JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom v Ţiline,

M. R. Štefánika 71, o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe bytu a o určenie neplatnosti

darovacích zmlúv, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , o

dovolaní ţalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 27. septembra

2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom 1/ aţ 7/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia 1/ aţ 7/ sa ţalobou pôvodne domáhali voči ţalovaným 1/ a 2/ určenia

neplatnosti Zmluvy o vstavbe bytu z 5. júna 2008, ku ktorej bol vklad vykonaný rozhodnutím

Správy katastra K. pod č. j. V. zo dňa 8.7.2008 a zároveň určenia podielov vlastníkov na

spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve k bytovému domu č. s. X. na K..

Okresný súd Ţilina uznesením zo 4. mája 2011, č. k. -22 konanie v časti

o určenie podielov vlastníkov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve

k bytovému domu č. s. X. na K. zastavil v zmysle aţ 3 , skôr, neţ sa začalo

pojednávanie.

2

Okresný súd Ţilina uznesením zo 14. decembra 2011, č. k. -41 konanie

o ţalobe ţalobkyne 7/ (I. B.) zastavil v zmysle aţ 3 Rozhodol tak na základe

podania z 5. septembra 2011 (č. l. 31 spisu), ktorým sa táto rozhodla netrvať na podanej

ţalobe, pretoţe vec nechcela riešiť súdnou cestou.

Na základe návrhu ţalobcov 1/ aţ 6/ Okresný súd Ţilina uznesením zo 7. februára

2012, č. k. -59 nepripustil I. B. do konania na strane ţalobcov. Vychádzal

z toho, ţe pokiaľ I. B. (ako ţalobkyňa 7/) vzala svoj ţalobný návrh späť (vyuţijúc svoje

dispozičné právo) a takémuto návrhu bolo vyhovené (rozhodnutie o späťvzatí ţaloby

ţalobkyňou 7/ nadobudlo právoplatnosť), nemoţno pripustiť jej opätovný vstup do konania

(pre nenarušenie nerozlučného spoločenstva ţalobcov), pretoţe späťvzatie ţaloby nemoţno

odvolať (R 95/1998).

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ uznesením z 27. septembra 2012,

sp. zn. (m.i.) v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa vo výroku o nepripustení jej vstupu do konania na strane ţalobcov a vec

tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa, ţe I. B. svojim späťvzatím návrhu na začatie konania uţ prejavila vôľu, aby sa

nekonalo o jej ţalobe, tieţ súhlasil s tým, ţe späťvzatie návrhu nie je moţné odvolať. Za

nesprávny označil názor súdu prvého stupňa, ţe z uvedených dôvodov uţ nemoţno menovanú

pripustiť do toho istého konania. Takýto záver nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia .

Proti uzneseniu odvolacieho súdu (ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa

o nepripustení vstupu I. B. do konania na strane ţalobcu) podali ţalovaní 1/ a 2/ dovolanie.

Jeho prípustnosť odôvodnili tvrdením, ţe im postupom odvolacieho súdu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p, a ţe jeho rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle Dovolatelia

zastávajú právny názor, podľa ktorého neumoţňuje, aby účastník, vystupujúci na strane

ţalobcu, ţalobu vzal späť a po právoplatnom zastavení konania, ten istý subjekt ako ţalobca

znovu vstúpil do konania. Takýmto spôsobom (ľubovoľným vystupovaním a vstupovaním) sa

porušujú princípy spravodlivého procesu (okrem hospodárnosti konania), lebo ţalovaný

nevie kto je alebo kto bude ţalobcom a aká má byť jeho obrana; na ktoré procesné úkony

ţalobcu by mal súd prihliadať. Ţalobkyni nebráni, aby si svoje práva uplatnila v inom

3

samostatnom konaní. Z týchto dôvodov dovolatelia navrhli, aby dovolací súd uznesenie

odvolacieho súdu (v napadnutom) zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobcovia 1/ aţ 7/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe sa plne stotoţňujú

s rozhodnutím odvolacieho súdu, navrhli preto dovolanie zamietnuť. Dodali, ţe toto konanie

sa vyznačuje nerozlučným spoločenstvom účastníkov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/

odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadli ţalovaní dovolaním, nemá znaky ţiadneho

z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením zrušil rozhodnutie súdu

prvého stupňa o nepripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane ţalobcov,

dovolanie tak nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ aţ

c/ Dovolanie ţalovaných preto podľa ustanovení a prípustné

nie je.

K systému dovolacích dôvodov sa ţiada dovolateľom vysvetliť, ţe existencia

procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie

písm. a/ , zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade

tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a tieţ nesprávneho právneho posúdenia veci (

) moţno rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde

o prípady, kedy zákon prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených

v ) a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených

v a ), čo však nie je tento prípad (viď predchádzajúci odsek).

Z uvedeného (i pre toto dovolacie konanie) plynie, ţe v prípade procesne neprípustného

dovolania dovolací súd nemá oprávnenie preskúmavať dovolateľmi uplatnené dovolacie

dôvody zaloţené v zmysle a Dovolateľmi uplatnený dovolací

dôvod ohľadne správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

) dovolací súd nemohol podrobiť dovolaciemu prieskumu, za tohto stavu nie je

umoţnené zaoberať sa tým, či odvolací súd na vec aplikoval (ne)správne normy a či ich aj

(ne)správne vykladal.

Dovolanie ţalovaných by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bolo vydané napadnuté uznesenie, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v (tzv. vady zmätočnosti, viď napríklad R 117/1999, R 34/1995).

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd

z ustanovenia Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (i uzneseniu) vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ aţ e/ a g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

ich dovolania preto ani z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

V dovolaní ţalovaní namietajú, ţe odvolací súd svojím zrušujúcim rozhodnutím im

odňal moţnosť konať pred súdom a dotkol sa ich práva na spravodlivý proces, pokiaľ

vyslovil názor, ţe vstúpiť do prebiehajúceho konania na strane ţalobcu môţe i ten, kto sa uţ

skôr účinne vzdal tohto procesného postavenia tým, ţe ako ďalší zo ţalobcov vzal svoju

ţalobu späť.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

moţnosť uplatňovať procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolatelia argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ nezakladajú na tvrdení, ţe súdy porušili ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo ţe nezachovali

zákonom stanovenú procedúru prejednania veci, znemoţnili im urobiť niektorý procesný

úkon a podobne. Podstatou ich dovolacích námietok je, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nespočíva na správnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona - - či

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu moţno I. B. znovu pripustiť do konania

na strane ţalobcov. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď ) teda z ich

strany nejde o námietku odňatia moţnosti konať pred súdom, ale o námietku inú, ktorú

dovolatelia uvádzajú vo väzbe na otázku správneho právneho posúdenia veci, na ktorej v

danom prípade zaloţil svoje zrušujúce rozhodnutie odvolací súd. Takto formulovaná výhrada

dovolateľov voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti súdu, v rámci ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Uvedená činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. Ustanovenie

dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba

s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno

úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ); nesprávne

právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď tieţ R 54/2012 a

niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , ,

, , , , ). I keby

tvrdenia dovolateľov ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

K námietke dovolateľov o porušení ich práva na spravodlivý proces dovolací súd

poznamenáva:

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe

nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým

princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z a nasl. a

dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces

( , dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj

povinnosť súdu svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť ( a , m. m.

).

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vţdy so zreteľom

na konkrétny prípad a aj so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (obdobne ).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe uznesenie odvolacieho súdu spĺňa poţadované

kritéria pre odôvodňovanie ( ) zrušujúceho rozhodnutia opierajúce sa

o zákonný dôvod § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p tak z formálneho ako aj z obsahového hľadiska.

Preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne

(svojvoľné). Interpretácií ustanovenia vety prvej („Na návrh účastníka môţe

súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.“) prima facie neodporuje názor

odvolacieho súdu, podľa ktorého vstúpiť do prebiehajúceho konania na strane ţalobcu môţe

i ten, kto sa uţ skôr účinne vzdal tohto procesného postavenia tým, ţe ako ďalší zo ţalobcov

vzal svoju ţalobu späť. Dovolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by potvrdili tvrdenia

dovolateľov v dovolaní, najmä ţe ide o rozhodnutie nezlučiteľné s poţiadavkami

vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom 1/ aţ 7/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovaným 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (

v spojení s a ). Ţalobcom 1/ aţ 7/ dovolací súd

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania za uplatnený jeden úkon právnej sluţby, lebo ho

vzhľadom na neprípustnosť dovolania nepovaţoval po obsahovej stránke za právne účinný

prostriedok na bránenie práva ( v spojení s a

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. júna 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková