Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/91/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,

IČO: 36 864 421, proti povinnej Z. P., bývajúcej v S., o vymoženie 388,37 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. ,

o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2013,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2013, sp. zn.

z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2013, sp. zn.

o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku z 30. júna 2006, sp. zn. SR 2423/06 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len „označený

2

rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Stará Ľubovňa uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho

exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 23. novembra 2012, č. k. -48

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania, súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške

96,74 eur, ktorú uložil oprávnenej. Rozhodol s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku a rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu exekúcie poslala oprávnená

návrh na zmenu exekútora. Exekútor vo vyjadrení dal súdu podnet na čiastočné zastavenie

exekúcie v časti úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov v rozhodcovskom rozsudku,

nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala údaj o RPMN, a preto ju

treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň nechal na súde zvážiť zastavenie

exekúcie kvôli nemajetnosti povinnej. Súd vlastným šetrením zistil, že povinná je nemajetná,

poberá dávky v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok. Nakoľko majetok povinnej nestačil

ani na úhradu trov exekúcie, súd z tohto dôvodu exekúciu zastavil.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 31. mája 2013, sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil,

uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy

exekúcie vo výške 114,89 eur a oprávnenej uložil povinnosť ich náhrady, náhradu trov

odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Odvolací súd vyzval účastníkov na iné právne

posúdenie veci, vrátane rozhodcovskej doložky v súlade s Odvolací súd

nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodného kolégia

Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, ktoré je oprávnenej známe už z viacerých rozhodnutí.

Podľa tohto je ustálené, že rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej podmienke-

rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve. Tá je preto neplatná a nevyvoláva účinky.

Rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola vopred pripravená a nebolo

možné meniť obsah tejto podmienky (Smernica Rady č. 93/13/EHS). Záver o neprijateľnosti

zmluvnej podmienky súd vidí aj v neprimeranej vzdialenosti spotrebiteľa od miesta

rozhodcovského konania (rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-240/98, C-244/98, C-40/08).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

3

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podala oprávnená odvolanie (č. l. 107 spisu), ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Podľa jej názoru napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ) a je nepreskúmateľné. Nakoľko zamietajúci výrok uznesenie

odvolacieho súdu neobsahuje, najvyšší súd sa takýmto odvolaním nemohol zaoberať.

Oprávnená zároveň uviedla, že odvolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu podáva v celosti.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená dovolania

(č. l. 77 a 84 spisu), v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

( ), . konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (

), 3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ), . oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom

( ), a to tým, že s ňou „nekomunikovali o jej právnych a skutkových

návrhoch“, nezohľadnili jej námietky, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ

v konaní o prejudiciálnej otázke ()“; súdy nevytýčili pojednávanie, hoci tak

boli povinné urobiť (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku); v súdnom konaní nerešpektovali

procesný návrh oprávnenej na to, aby sa konanie prerušilo podľa

a Zmluvy o fungovaní EÚ, 5. porušili ustanovenie , súd bol

nesprávne obsadený, dovolateľka poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

, v zmysle ktorého zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym

súdom nie je len sudca určený rozvrhom práce, ale komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť

rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením; ak sa

v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva

komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom

vnútroštátny súd bol v tejto časti konania pred ním nesprávne obsadený, 6. sa v konaní

dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie,

7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie

prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1

písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

, , , , s tým, že

odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd

na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne

príslušný ( a a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1

veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania

podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. , , ,

, , , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,

ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo

úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa

navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii

vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku a ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh

na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. , , , ,

6

, , a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012, sp. zn. ,

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný

titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a

za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto

tvrdení dovolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , v ktorom konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný

„vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávnenej na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

6. nedôvodnou sa javí preto i námietka oprávnenej, že jej súdy svojím postupom odňali

možnosť konať pred súdom, keďže nebolo nariadené v zmysle § 57 ods. 5

Exekučného poriadku ústne pojednávanie. Toto ustanovenie však bolo účinné až

novelou od 8.8.2012 do 31.12.2012. Dovolateľka namietala, že

pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a

následne ju zastavil, mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie

dovolateľky je však mylné. Pokiaľ dovolateľka namieta, že exekučný súd jej osobitne

neumožnil viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohla uplatňovať svoje

stanoviská k skutkovým a právnym otázkam nastoleným súdom v súvislosti

s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky ani táto námietka nie je dôvodná. Oprávnená

mala možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k nastoleným otázkam, a to

v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa čo aj využila a odvolací súd sa s jej

námietkami vyporiadal. Oprávnená mala možnosť svoje argumenty predniesť aj

v rámci ďalšieho a to mimoriadneho opravného prostriedku teda dovolania a dovolací

súd na ne reagoval. Dovolací súd v tomto smere poukazuje na závery európskych

súdov, ktoré aj vo vzťahu ku kontradiktórnemu vyjadreniu účastníkov konania

stanovujú, že sa to má uskutočňovať spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú

vnútroštátne procesnoprávne predpisy. V právnom poriadku súd Slovenskej republiky

v prípade exekučného konania, sa to uskutočňuje práve cestou dvojinštančného

konania, teda možnosti namietať skutkové a právne skutočnosti pokiaľ boli súdom

v exekučnom konaní zistené cestou opravných prostriedkov,

7. súd neodňal oprávnenej možnosť konať pred súdom podľa , keď

nerozhodol o jej návrhu podľa Podľa rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR (uznesením z 26. júla 2012, sp. zn. ), ak súd

v priebehu konania nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, a

preto konanie v zmysle nepreruší, prejednanie a

rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá procesnú vadu konania

v zmysle ani g/ Okrem toho takýto návrh oprávnená v priebehu

odvolacieho konania nepodala,

8. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

9. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( , v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(),

10. námietka dovolateľky, že rozhodol nesprávne obsadený súd v zmysle § 237 písm. g/

nie je dôvodná, dovolací súd k tejto námietke oprávnenej poukazuje

na svoje odôvodnenie (vo veci ) týkajúce sa (okrem iného) aj

zamietnutia návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania v zmysle § 109

ods. 1 písm. c/ Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu

komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd

pri priebežnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu

komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu

nezakladá v takom prípade uvedenú procesnú vadu .

Tieto právne závery (viď 1. až 10.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok –

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

9

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

V dovolaní sa napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne

odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď R 54/2012, a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

napríklad sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej

právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala

( v spojení s a ). Najvyšší súd

10

Slovenskej republiky nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo nepodala návrh

na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júla 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková