Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/302/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinnému Š. G., bývajúcemu v P., o vymoženie 248,95 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o odvolaní

a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky:

1. konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2013 sp. zn.

z a s t a v u j e,

2. návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a,

3. dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2013 sp. zn.

o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie [§ 44

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)] na základe

rozhodcovského rozsudku zo 7. februára 2008 sp. zn. SR 00164/08 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S. a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením z 21. novembra 2012 č.k. -16 Okresný súd Spišská Nová

Ves exekúciu zastavil. Vychádzal z toho, že oprávnená a povinný uzavreli zmluvu o úvere,

2

ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a preto v danom prípade treba aplikovať

právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach a nasl.

o spotrebiteľských zmluvách. Ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že povinný

do rozhodnutia rozhodcovským súdom zaplatil celý poskytnutý úver, ako i že v zmluve

o úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v prípade čoho platí, že úver

bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Keďže rozhodcovský súd tieto skutočnosti pri

rozhodovaní nezohľadnil, je ním vydaný rozsudok v rozpore so zákonom, pričom účastníkmi

v zmluve o úvere dohodnutý úrok z omeškania považoval za dohodnutý v rozpore s § 517

ods. 2 . Z uvedených dôvodov exekúciu s poukazom na

písm. c/ o rozhodcovskom konaní ako i na Smernicu Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zastavil.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. augusta 2013

sp. zn. návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol, napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. V odôvodnení zdôraznil, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul,

na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd

môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu bola v danom prípade uzavretá spotrebiteľská zmluva, ako i že

oprávnenou vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom - § 58 ods. 1 Exekučného poriadku

a o rozhodcovskom konaní, a preto súd prvého stupňa bol

oprávnený exekúciu zastaviť.

Proti výroku uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2013 sp. zn.

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie.

Proti tomu istému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2013 sp. zn.

podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad

rámec zverenej právomoci“ ( ), . konali vo veci, v ktorej

sa už právoplatne rozhodlo ( ), . rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ),

4. oprávnenej odňali možnosť konať ( ) tým, že nevzali na zreteľ jej

námietky a nekomunikovali s ňou o jej právnych a skutkových návrhoch, nevytýčili vo veci

ústne pojednávanie, aj keď tak boli podľa zákona povinní učiniť, 5. sa v konaní dopustili inej

vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie, 6. napadnuté

rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo

prerušené podľa

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2013 sp. zn. .

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn.

a sp. zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými. Uzatvára, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. augusta 2013 sp. zn.

podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , skúmal,

či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla

2013 sp. zn. a 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného

poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , zo 14. mája 2013 sp. zn. ,

, z 3. júla 2013 sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. ,

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

6

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

K námietke oprávnenej, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie bez nariadenia

pojednávania, pričom § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania

súdu prvého stupňa ukladal exekučnému súdu, aby pri postupe podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/

nariadil pojednávanie, treba uviesť, že uvedené ustanovenie bolo účinné od 9. augusta 2012

do 31. decembra 2012 a zrušením dovolaním napadnutého uznesenia dovolacím súdom pre

uvedené pochybenie súdu prvého stupňa, by sa nedosiahol všeobecný účel dovolania –

zrušením napadnutého rozhodnutia dosiahnuť nápravu nesprávnosti, lebo exekučný súd

by už v ďalšom konaní nemusel nariadiť pojednávanie (súčasné znenie Exekučného poriadku

mu to neukladá). Odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie z dôvodu, že

mu to umožňoval a

K námietke dovolateľky, že preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín (dokazovanie)

v exekučnom konaní bolo vykonané bez jej účasti, napriek tomu, že v konaní malo byť

nariadené pojednávanie a že jej bolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom,

najvyšší súd uvádza, že exekučný súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový

stav na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom

nedochádza k porušeniu práv dodávateľa na verejné prejednanie veci a vyjadrenie

sa k vykonaným dôkazom (viď bližšie ).

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo nepodal

návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková