Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/299/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : M. T., bývajúci

v T., zastúpený JUDr. A. S., advokátkou v T., proti ţalovanému : W., o zaplatenie

9 487,73 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 1. augusta 2012 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

245,15 €, do troch dní na účet JUDr. A. S., advokátky v T..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 18. októbra 2010 č. k. -152

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 7 791 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,5 % ročne odo dňa 3.8.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania 3 620,46 €, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 %

ročne zo sumy 7 791 € odo dňa 8.7.2006 do 2.8.2006 návrh zamietol. V časti zaplatenia

1 696,73 € konanie zastavil.

Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd preukázané, ţe dňa 8. apríla 2006

o 16.00 hod došlo na T. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového

vozidla ţalobcu. Vinníkom tejto dopravnej nehody bol vodič V. P., jazdiaci na motorovom

vozidle M., EČV: M.. Škoda na motorovom vozidle ţalobcu teda bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol poisteným ţalovaného. Na základe uvedenej

poistnej udalosti tak ţalovanému ako aj poisťovateľovi vznikla povinnosť uhradiť vzniknutú

škodu a ţalobcovi vzniklo právo uplatniť si nárok na náhradu škody priamo voči ţalovanému.

Ţalovaný nárok ţalobcu na náhradu škody neuznal a škodu odmietol uhradiť. Podľa

2

ţalovaného škody vzniknuté na motorovom vozidle ţalobcu nevznikli v príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou, rovnako tak spochybnil samotný vznik dopravnej nehody. Skutočnosť,

ţe ku škodovej udalosti – dopravnej nehode skutočne došlo povaţuje za dostatočne

preukázanú, najmä záznamom polície o tejto dopravnej nehode. Z tohto záznamu zároveň

vyplýva, ţe nehoda bola zavinená vodičom V. P.. Existencia príčinnej súvislosti medzi

škodou vzniknutou na vozidle spochybňoval ţalovaný najmä na základe výsledkov expertízy

vykonanej spoločnosťou S., v ktorej je uvedené, ţe charakter a rozsah poškodení vozidiel M.,

EČV: T. a M., EČV: M. nezodpovedá priebehu nehody tak, ako je to uvedené v predloţenom

spisovom materiály. Ţalobca naopak na preukázanie existencie uvedenej príčinnej súvislosti

predloţil súdu odborné vyjadrenie, ktoré bolo vypracované súdnym znalcom I.I. B., ktorý

v závere svojho odborného vyjadrenia označil poškodenie vozidiel za prijateľné vzhľadom na

popísaný priebeh dopravnej nehody. V expertíze vypracovanej spoločnosťou S. I. O., ktorý

túto expertízu vypracoval ako dôvod pre záver, ţe vzájomné poškodenie vozidiel

nezodpovedá deklarovanému priebehu nehody uviedol iba skutočnosť, ţe „vzhľadom na

rozsah a charakter trecích stôp na vozidle M. nie sú na vozidle M. zodpovedajúce stopy

trenia“. I. O. v expertíze taktieţ uviedol, ţe samotný charakter poškodenia vozidla M.

nezodpovedá charakteru zráţky vozidiel s prihliadnutím na deklarované smery vozidiel

pred a po zráţke, pričom poukázal na skutočnosť, ţe na vozidle M. sa nenachádzajú

stopy po laku z vozidla M.. K uvedeným záverom dospel I. O. iba na základe preštudovania

písomných záznamov o dopravnej nehode, fotodokumentácie dopravnej nehody

a fotodokumentácie z miesta nehody, avšak vôbec neuviedol, akým spôsobom tieto podklady

vyhodnotil a ani na základe akých zistení k svojim záverom dospel, resp. tieto

nekonkretizoval. V uvedenej expertíze napr. vôbec neuviedol, ako dospel k záveru, ţe

poškodenia motorových vozidiel M. a M. spolu vzájomne nekorešpondujú (nevedel napr.

v akej výške sa stopy na jednotlivých vozidlách nachádzali, aké poškodenia by sa na vozidle

mali vyskytovať). Z obsahu uvedenej expertízy je zrejmé, ţe I. O. pri jej vypracovaní

nevykonal analýzu priebehu dopravnej nehody a k svojim záverom dospel iba na základe

štúdia predloţenej dokumentácie. Znalec I. B. naproti tomu vo svojom odbornom vyjadrení

uviedol, ţe k svojmu záveru dospel na základe analýzy priebehu nehody vykonanej pomocou

počítačového programu Virtual Crach 2.2. Výsledok tejto analýzy ako aj vstupné hodnoty

zadané pri jej vypracovaní pripojil k svojmu odbornému vyjadreniu. Znalec I. B. tak

postupoval štandardným spôsobom, ktorý je pri vykonávaní znaleckého dokazovania beţný a

je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známy. Ţalovaný navyše v konaní vôbec

nekonkretizoval svoje výhrady voči záverom znaleckého posudku a odborného

3

vyjadrenia. Výšku nákladov na opravu motorového vozidla značky M. preukázal ţalobca

znaleckým posudkom č. X., ktorý bol vypracovaný súdnym znalcom I. D.. Súdny znalec

v tomto posudku ustanovil výšku škody, ktorá v dôsledku dopravnej nehody na motorovom

vozidle ţalobcu vznikla v sume 7 791 €.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 1. augusta 2012

č. k. -201 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa

v odôvodení jeho rozsudku, ktorý pri posudzovaní nároku uplatneného ţalobcom vychádzal

z listinných dôkazov a to predovšetkým znaleckého posudku vypracovaného na základe

objednávky ţalobcu, súdnym znalcom I. D. (číslo posudku X.), ktorý určil rozsah a výšku

škody spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle ţalobcu a zároveň

z odborného vyjadrenia súdneho znalca I. a B. č. X., ktorého úlohou bolo vykonať analýzu

priebehu dopravnej nehody so zameraním na skutočnosť, či k dopravnej nehode došlo

spôsobom uvádzaným účastníkmi dopravnej nehody a či poškodenie vozidiel deklarovanému

priebehu dopravnej nehody aj zodpovedá. Nestotoţnil sa s námietkami ţalovaného, ţe

bolo povinnosťou prvostupňového súdu za účelom riadneho objasnenia skutkového stavu

veci nariadiť znalecké dokazovanie, keďţe ţalovaný svojím podaním zo dňa 30.10.2009

oznámil súdu otázky, ktoré súdny znalec v odbornom vyjadrení aj zodpovedal, a preto

správne súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní aj z daného odborného vyjadrenia

vychádzal.

Uviedol, ţe súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie v napadnutej časti zistil

skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, ţalovaný

v odvolaní neuviedol ţiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého

stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne

zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, teda správne aplikoval zodpovedajúce

ustanovenia a rozhodol vecne správne. Preto sa v celom rozsahu

stotoţnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení

napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky poţiadavky ustanovenia § 157

ods. 2 aj v celom rozsahu poukazuje, s týmto sa plne stotoţňuje a tento rozsudok, ktorý

je v napadnutej časti vecne správny, potvrdil ( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého

prípustnosť odôvodnil ustanovením tým, ţe účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Má za to, ţe pochybením súdu, ktorý pri

rozhodovaní neprihliadal na ním navrhované dôkazy (ustanovenie znalca) a to aj napriek

tomu, ţe vykonanie takéhoto dôkazu mu zákon aj bez jeho navrhnutia účastníkom konania

výslovne v ustanovení ukladá, sa mu odňala moţnosť konať pred súdom

a došlo tak k porušeniu jeho práv. Navrhol, aby dovolací súd uznesením zrušil rozhodnutie

odvolacieho súdu ako i rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia.

Ţalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť a priznať mu

trovy dovolacieho konania v sume 261,75 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený v súlade

s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a V preskúmavanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý podľa

týchto ustanovení nemoţno napadnúť dovolaním; prípustnosť dovolania podaného ţalovaným

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

V danom prípade by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy iba ak v konaní došlo

k procesnej vade v zmysle . Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ

dovolací súd skúmal, či došlo k vade takej povahy. Podľa ustanovenia § 237 je dovolanie

prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ak v konaní došlo k niektorej z týchto vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný; prípustnosť dovolania

v zmysle ale nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej

z uvedených procesných vád; určujúcim je záver dovolacieho súdu (do výlučnej právomoci

ktorého patrí otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho

konania – viď tieţ napr. , , ), ţe k vade tejto

povahy skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľ namieta, ţe v konaní mu bola postupom súdov odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký

nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Dovolateľ za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje nevykonanie ním

navrhnutých dôkazov súdom prvého stupňa a nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, čo

podľa jeho názoru viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

6

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou

súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993), výlučne ktorá

by v danom prípade mohla zaloţiť prípustnosť dovolania podaného ţalovaným. Zo samej

skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky ním navrhované dôkazy alebo

nevykoná iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999).

Nevykonaním ţalovaným navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu jeho

moţnosti konať pred súdom.

Ţalovaný v dovolaní ďalej namieta, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky

vykonaného dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to

kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241

ods. 2 písm.a/ aţ c/ ).

Dovolateľ poukázal na súvislosť ním namietanej vady podľa

s nesprávnym právnym posúdením veci. Ustanovenie ale dáva moţnosť

konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením nemôţe byť

účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom, lebo právnym posúdením sa mu neznemoţní

realizácia jeho procesných práv. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania

nezakladá (R 54/2012).

Dovolací súd poznamenáva, ţe rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré spočíva

na názore, ţe nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, nie

sú vady konania v zmysle , je Ústavným súdom Slovenskej republiky

povaţované za rozhodnutie, ktoré spĺňa podmienky ústavne konformného výkladu ustanovení

vymedzujúcich podmienky prípustnosti dovolania

(viď , , , ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov odmietol dovolanie ţalovaného

ako procesne neprípustné ( v spojení ).

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s ). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval uţ v konaní na súde niţšieho stupňa),

za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytol ţalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

ţalovaného [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške

237,34 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t. j. 7,81 €)] predstavuje spolu

245,15 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová