Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
675/393336.10c807.pdf
PDF · 155.46 KB
No categories available
2Cdo/299/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 299/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : M. T., bývajúci
v T., zastúpený JUDr. A. S., advokátkou v T., proti ţalovanému : W., o zaplatenie
9 487,73 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
45 C 288/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 1. augusta 2012 sp. zn. 2 Co 159/2011
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
245,15 €, do troch dní na účet JUDr. A. S., advokátky v T..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 18. októbra 2010 č. k. 45 C 288/2009-152
zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 7 791 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne odo dňa 3.8.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania 3 620,46 €, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 7 791 € odo dňa 8.7.2006 do 2.8.2006 návrh zamietol. V časti zaplatenia
1 696,73 € konanie zastavil.
Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd preukázané, ţe dňa 8. apríla 2006
o 16.00 hod došlo na T. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového
vozidla ţalobcu. Vinníkom tejto dopravnej nehody bol vodič V. P., jazdiaci na motorovom
vozidle M., EČV: M.. Škoda na motorovom vozidle ţalobcu teda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol poisteným ţalovaného. Na základe uvedenej
poistnej udalosti tak ţalovanému ako aj poisťovateľovi vznikla povinnosť uhradiť vzniknutú
škodu a ţalobcovi vzniklo právo uplatniť si nárok na náhradu škody priamo voči ţalovanému.
Ţalovaný nárok ţalobcu na náhradu škody neuznal a škodu odmietol uhradiť. Podľa
ţalovaného škody vzniknuté na motorovom vozidle ţalobcu nevznikli v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou, rovnako tak spochybnil samotný vznik dopravnej nehody. Skutočnosť,
ţe ku škodovej udalosti – dopravnej nehode skutočne došlo povaţuje za dostatočne
preukázanú, najmä záznamom polície o tejto dopravnej nehode. Z tohto záznamu zároveň
vyplýva, ţe nehoda bola zavinená vodičom V. P.. Existencia príčinnej súvislosti medzi
škodou vzniknutou na vozidle spochybňoval ţalovaný najmä na základe výsledkov expertízy
vykonanej spoločnosťou S., v ktorej je uvedené, ţe charakter a rozsah poškodení vozidiel M.,
EČV: T. a M., EČV: M. nezodpovedá priebehu nehody tak, ako je to uvedené v predloţenom
spisovom materiály. Ţalobca naopak na preukázanie existencie uvedenej príčinnej súvislosti
predloţil súdu odborné vyjadrenie, ktoré bolo vypracované súdnym znalcom I.I. B., ktorý
v závere svojho odborného vyjadrenia označil poškodenie vozidiel za prijateľné vzhľadom na
popísaný priebeh dopravnej nehody. V expertíze vypracovanej spoločnosťou S. I. O., ktorý
túto expertízu vypracoval ako dôvod pre záver, ţe vzájomné poškodenie vozidiel
nezodpovedá deklarovanému priebehu nehody uviedol iba skutočnosť, ţe „vzhľadom na
rozsah a charakter trecích stôp na vozidle M. nie sú na vozidle M. zodpovedajúce stopy
trenia“. I. O. v expertíze taktieţ uviedol, ţe samotný charakter poškodenia vozidla M.
nezodpovedá charakteru zráţky vozidiel s prihliadnutím na deklarované smery vozidiel
pred a po zráţke, pričom poukázal na skutočnosť, ţe na vozidle M. sa nenachádzajú
stopy po laku z vozidla M.. K uvedeným záverom dospel I. O. iba na základe preštudovania
písomných záznamov o dopravnej nehode, fotodokumentácie dopravnej nehody
a fotodokumentácie z miesta nehody, avšak vôbec neuviedol, akým spôsobom tieto podklady
vyhodnotil a ani na základe akých zistení k svojim záverom dospel, resp. tieto
nekonkretizoval. V uvedenej expertíze napr. vôbec neuviedol, ako dospel k záveru, ţe
poškodenia motorových vozidiel M. a M. spolu vzájomne nekorešpondujú (nevedel napr.
v akej výške sa stopy na jednotlivých vozidlách nachádzali, aké poškodenia by sa na vozidle
mali vyskytovať). Z obsahu uvedenej expertízy je zrejmé, ţe I. O. pri jej vypracovaní
nevykonal analýzu priebehu dopravnej nehody a k svojim záverom dospel iba na základe
štúdia predloţenej dokumentácie. Znalec I. B. naproti tomu vo svojom odbornom vyjadrení
uviedol, ţe k svojmu záveru dospel na základe analýzy priebehu nehody vykonanej pomocou
počítačového programu Virtual Crach 2.2. Výsledok tejto analýzy ako aj vstupné hodnoty
zadané pri jej vypracovaní pripojil k svojmu odbornému vyjadreniu. Znalec I. B. tak
postupoval štandardným spôsobom, ktorý je pri vykonávaní znaleckého dokazovania beţný a
je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známy. Ţalovaný navyše v konaní vôbec
nekonkretizoval svoje výhrady voči záverom znaleckého posudku a odborného
vyjadrenia. Výšku nákladov na opravu motorového vozidla značky M. preukázal ţalobca
znaleckým posudkom č. X., ktorý bol vypracovaný súdnym znalcom I. D.. Súdny znalec
v tomto posudku ustanovil výšku škody, ktorá v dôsledku dopravnej nehody na motorovom
vozidle ţalobcu vznikla v sume 7 791 €.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 1. augusta 2012
č. k. 2 Co 159/2011-201 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Ţalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa
v odôvodení jeho rozsudku, ktorý pri posudzovaní nároku uplatneného ţalobcom vychádzal
z listinných dôkazov a to predovšetkým znaleckého posudku vypracovaného na základe
objednávky ţalobcu, súdnym znalcom I. D. (číslo posudku X.), ktorý určil rozsah a výšku
škody spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle ţalobcu a zároveň
z odborného vyjadrenia súdneho znalca I. a B. č. X., ktorého úlohou bolo vykonať analýzu
priebehu dopravnej nehody so zameraním na skutočnosť, či k dopravnej nehode došlo
spôsobom uvádzaným účastníkmi dopravnej nehody a či poškodenie vozidiel deklarovanému
priebehu dopravnej nehody aj zodpovedá. Nestotoţnil sa s námietkami ţalovaného, ţe
bolo povinnosťou prvostupňového súdu za účelom riadneho objasnenia skutkového stavu
veci nariadiť znalecké dokazovanie, keďţe ţalovaný svojím podaním zo dňa 30.10.2009
oznámil súdu otázky, ktoré súdny znalec v odbornom vyjadrení aj zodpovedal, a preto
správne súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní aj z daného odborného vyjadrenia
vychádzal.
Uviedol, ţe súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie v napadnutej časti zistil
skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, ţalovaný
v odvolaní neuviedol ţiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne
zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, teda správne aplikoval zodpovedajúce
ustanovenia Občianskeho zákonníka a rozhodol vecne správne. Preto sa v celom rozsahu
stotoţnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky poţiadavky ustanovenia § 157
ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje, s týmto sa plne stotoţňuje a tento rozsudok, ktorý
je v napadnutej časti vecne správny, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého
prípustnosť odôvodnil ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. tým, ţe účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Má za to, ţe pochybením súdu, ktorý pri
rozhodovaní neprihliadal na ním navrhované dôkazy (ustanovenie znalca) a to aj napriek
tomu, ţe vykonanie takéhoto dôkazu mu zákon aj bez jeho navrhnutia účastníkom konania
výslovne v ustanovení § 127 ods. 1 O.s.p. ukladá, sa mu odňala moţnosť konať pred súdom
a došlo tak k porušeniu jeho práv. Navrhol, aby dovolací súd uznesením zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu ako i rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia.
Ţalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť a priznať mu
trovy dovolacieho konania v sume 261,75 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený v súlade
s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V preskúmavanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý podľa
týchto ustanovení nemoţno napadnúť dovolaním; prípustnosť dovolania podaného ţalovaným
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
V danom prípade by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy iba ak v konaní došlo
k procesnej vade v zmysle § 237. Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ § 242 ods. 1 O.s.p.
dovolací súd skúmal, či došlo k vade takej povahy. Podľa ustanovenia § 237 je dovolanie
prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ak v konaní došlo k niektorej z týchto vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia
vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný; prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. ale nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej
z uvedených procesných vád; určujúcim je záver dovolacieho súdu (do výlučnej právomoci
ktorého patrí otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho
konania – viď tieţ napr. II. ÚS 418/2012, IV. ÚS 238/07, I. ÚS 159/2013), ţe k vade tejto
povahy skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolateľ namieta, ţe v konaní mu bola postupom súdov odňatá moţnosť pred súdom
konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký
nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Dovolateľ za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov súdom prvého stupňa a nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, čo
podľa jeho názoru viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára
poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka,
v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd
v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou
súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe
mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993), výlučne ktorá
by v danom prípade mohla zaloţiť prípustnosť dovolania podaného ţalovaným. Zo samej
skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky ním navrhované dôkazy alebo
nevykoná iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm.f/ O.s.p. prípustné (viď R 125/1999).
Nevykonaním ţalovaným navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu jeho
moţnosti konať pred súdom.
Ţalovaný v dovolaní ďalej namieta, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky
vykonaného dokazovania. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne
vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne
nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. (pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je
samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241
ods. 2 písm.a/ aţ c/ O.s.p.).
Dovolateľ poukázal na súvislosť ním namietanej vady podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
s nesprávnym právnym posúdením veci. Ustanovenie § 237 písm.f/ O.s.p. ale dáva moţnosť
konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym
hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením nemôţe byť
účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom, lebo právnym posúdením sa mu neznemoţní
realizácia jeho procesných práv. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania
nezakladá (R 54/2012).
Dovolací súd poznamenáva, ţe rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré spočíva
na názore, ţe nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, nie
sú vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., je Ústavným súdom Slovenskej republiky
povaţované za rozhodnutie, ktoré spĺňa podmienky ústavne konformného výkladu ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku vymedzujúcich podmienky prípustnosti dovolania
(viď IV. ÚS 90/2013, I. ÚS 141/2011, II. ÚS 418/2012, IV. ÚS 481/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov odmietol dovolanie ţalovaného
ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania
spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval uţ v konaní na súde niţšieho stupňa),
za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytol ţalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu
ţalovaného [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu
tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške
237,34 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t. j. 7,81 €)] predstavuje spolu
245,15 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová