Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/372/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., X.

B., IČO: X., zastúpený: F. P.,

s. r. o., G., X. B., IČO: X., proti povinnej: K. K., nar. X., bytom F., X. P., o vymoženie

272,06 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.:

, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 29. júla 2013, č. k.: -45, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. júla

2013, č. k.: -45, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie

konania z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

IV. Povinnej sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

272,06 eur (8.196,-Sk) s príslušenstvom v zmysle ust.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") na základe notárskej zápisnice spísanej

13. augusta 2004 notárom JUDr. J. K. pod č. N 2106/2004, NZ 64773/2004 (ďalej len

„notárska zápisnica"). Okresný súd Prievidza uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora

poveril vykonaním exekúcie.

2

Okresný súd Trenčín uznesením z 28. marca 2012, č. k.: -32 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril zmluvu

o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver. Zmluva o úvere obsahuje aj

splnomocnenie, ktorým povinná ako splnomocniteľka splnomocnila advokáta Mgr. T. K. na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v j ej mene uznal záväzok z

úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom podľa § 41 ods. 2

Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. zostatku

v prípade čiastočného splnenia dlhu a jeho príslušenstva. Súd ďalej uviedol, že tak uznanie

dlhu ako aj vyhlásenie o exekučnom titule vo forme notárskej zápisnice je jednostranný

právny úkon, ktorým z hľadiska hmotno-právneho povinná osoba uznáva svoj dlh voči

veriteľovi, čo do dôvodu a výšky a z hľadiska procesného vyhlasuje za splnenia ďalších

podmienok, že súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Podľa názoru

súdu, takýto prejav vôle je v rozpore so záujmami povinnej, keďže Mgr. T. K. dlhodobo a

opakovane poskytoval oprávnenému právne služby vo veciach súvisiacich

s vecou povinného. Ide o nespôsobilé zastúpenie a právne úkony urobené takýmto zástupcom

sú v rozpore s (ďalej len "") a následne podľa OZ

neplatné. Podľa názoru súdu je preto, notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom,

pretože za povinnú vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy vzhľadom na to, že zastupovala

v relatívne krátkom čase pred týmto úkonom dlhodobo v obdobných veciach aj osobu

oprávneného, sú v rozpore so záujmami zastúpenej, t.j. povinnej.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je

potrebné podľa potvrdiť, v plnom rozsahu sa stotožnil správnymi

závermi prvostupňového súdu, na ktoré v celom rozsahu poukázal v zmysle § 219 ods. 2

.

Odvolací súd uviedol, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe

zmluvy. S poukazom na všeobecné ust. a nasl. upravujúce uzatváranie zmlúv,

dohoda o plnomocenstve predstavuje dvojstranný právny vzťah, v ktorom splnomocniteľ

3

udeľuje plnomocenstvo splnomocnencovi a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany

splnomocniteľa malo ísť v tomto prípade o jednostranný prejav vôle, ktorým navrhuje

splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Uvedené

splnomocnenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené,

nevyplýva z neho, že povinná ako splnomocniteľka je jeho iniciátorkou, že je prejavom jej

vlastnej vôle. Navyše osoba splnomocnenca bola navrhnutá oprávneným, t.j. zmluvnej strany,

ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Na základe uvedeného odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa a ako vecne správne.

K návrhu oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c)

poukázal na ustanovenie , kedy osobitné pravidlá týkajúce sa

exekučného konania stanovené v uvedenom zákonnom ustanovení sa uplatňujú pri výkone

rozhodnutia, resp. exekúcii so zreteľom na jej podstatu, pretože nasleduje až po tom, čo

existuje exekučný titul, pred vydaním ktorého sa účastníci konania mohli brániť

a presadzovať svoje oprávnenia procesné určeným spôsobom vrátane návrhov, ktoré sú týmto

ustanovením priamo vylúčené. Odvolací súd tak návrh oprávneného na prerušenie exekúcie

zamietol. Odvolací súd uviedol, že Súdny dvor EÚ v obdobných veciach judikoval, že je

úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať

za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej

odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto

podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod

60-63; rozsudok zo dňa 01. apríla 2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19).

Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad,

môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami Únie (rozsudok zo dňa

06. októbra 2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie

navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky a ktoré

posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený mal za to, že

rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd

zdôraznil, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom

konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie

ustanovení spotrebiteľského práva.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109

ods. 1 písm. c) a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

4

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a že v ňom bol nesprávne poučený

o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Za

týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 SR, ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , že

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne

interpretovali Exekučného poriadku a a ;

ustanovením , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že súd

mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy s oprávneným

nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho námietky

proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali

jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe

správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej

republiky do EÚ aj výklad práva EÚ", ustanovením , že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd

nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ust. § 241 ods. 2

písm. c) , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2, § 58 ods. 1

Exekučného poriadku, ,

Zb. o ochrane spotrebiteľa a tiež ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov

dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti

5

napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109

ods. 1 písm. c) a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe či. 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie v dovolaní

špecifikoval.

Povinná sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného proti

napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

najvyšším súdom, v ktorých - tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu

krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp. zn.

, ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nieje funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje stým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje správnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nieje daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a 104 ods. 1 ).

II. Najvyšší súd ako súd do volací ( ) po zistení, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 /veta druhá/ , skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie

do volacieho konania podľa .

6

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie do volacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný

zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a .

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v .

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil a

existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

7

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo

viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je

exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania ( a I. ÚS

155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného tituluje súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví za

povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu" druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

8

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná ( § 3 9 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas"

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti ( § 4 1 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu ( § 4 1 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

Nejde o vadu konania v zmysle ) , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za

prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne - teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Uvedené právne závery do volací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Námietka

oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj

samotný oprávnený, a to, že účinným od 9. augusta 2012, bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5,

v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g) a k ) .

V predmetnej veci súd prvého stupňa postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, a to uznesením zo dňa 28. januára

2013. Dovolací súd má za to, že súd prvého stupňa nenariadením pojednávania nepochybil,

pretože v ďalšom konaní súd už pojednávanie nariadiť nemusel (odsek 5 § 57 bol zákonom

č. , účinným od 01. januára 2013, z Exekučného poriadku vypustený).

Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust.

a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle a rovnako

9

nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov ( a ), pre

ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného

vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako dovolací súd

nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom

prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom.

V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd

skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ),

postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie

sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí

vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinnej.

Na podporu uvedených záverov dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej

republiky v uznesení sp. zn. považoval vyššie uvedenú argumentáciu za

primeranú odpoveď k námietke oprávneného, že preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín

(dokazovanie) v exekučnom konaní bolo vykonané bez jeho účasti, napriek tomu, že v konaní

malo byť nariadené pojednávanie a že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným

dôkazom. Ústavný súd porovnal na účely overenia slovenského prekladu rozsudku Súdneho

dvora EÚ vo veci C-137/08 viaceré jeho jazykové verzie a dospel k výkladu, že všetky

zhodne potvrdzujú záväzok súdu ex offo nariadiť „vyšetrovanie" (a nie „dokazovanie") za

účelom zistenia, či súdna doložka tvorí súčasť spotrebiteľskej zmluvy podliehajúcej smernici

Rady 93/13 EHS. V zmysle uvedeného výkladu ústavný súd konštatoval, že vnútroštátny súd

je povinný „vyšetrovaním" ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávneného na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica -

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov - nie je vykonateľný exekučný titul.

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

10

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným do

volacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c) v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

IV. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnej v zmysle 243b ods. 5

v spojení s a , nakoľko oprávnený zavinil, že

sa odvolacie konanie muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto

konania. V do volacom konaní vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania úspešnej

povinnej zmysle v spojení s a ,

t.j. podľa úspechu účastníkov v do volacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však

žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania povinnej nepriznal z dôvodu, že nepodala

návrh na ich priznanie.

11

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 20. októbra 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.