Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-81-2013.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/81/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO 36 864 421 proti povinnému: J. J., nar. XX. V. XXXX, bytom N., H. XXX/XX, o vymoženie 272,06 € (8.196,00 Sk) s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1177/2004 - 20 zo dňa 28. januára 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 13. augusta 2004 spísaná notárom S.. S. J. na Notárskom úrade v Bratislave. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke S. K. J. udelené dňa 20. apríla 2005. Podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s exekúciou súhlasia. Najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Na podklade notárskej zápisnice prítomný účastník K. T. J., advokát, vyhlásil za osobu povinnú na základe splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 07. novembra 2003, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 15.681 Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 12.030,- Sk a zvyšok príslušenstvo (úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, poplatok z úveru, trovy právneho zastúpenia a trovy za spísane notárskej zápisnice), ktorý v celosti splatí najneskôr do 23. augusta 2004. Povinný zo zmluvy o úvere ďalej prostredníctvom horeuvedeného splnomocneného zástupcu vyhlásil takýmto spôsobom aj súhlas s tým, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona Exekučného poriadku v prípade neuhradenia dlhu do lehoty splatnosti. K notárskej zápisnici je pripojená aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,--Sk s príslušným poplatkom, ktorý sa zaviazal povinný splácať v splátkach. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie povinného udelené advokátovi K.. T. J. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. zostatku v prípade čiastočného splnenia dlhu a jeho príslušenstva. Súd prvého stupňa posúdil zastúpenie povinného advokátom K. T. J. za nespôsobilé a právne úkony urobené takýmto zástupcom v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. V predmetnej veci má súd prvého stupňa za preukázané, že
návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 25. októbra 2004 podal na základe plnomocenstva zo dňa 02. januára 2004 S.. K. K., advokát. Súd má však z iných exekučných spisov vedených na súde v obdobných veciach oprávneného za preukázané, že v čase pred uzatvorením zmluvy o úvere a udelením splnomocnenia na uznanie dlhu osobou povinnou K. T. J. dňa 07. novembra 2003, bol K.. T. J. zároveň splnomocneným S.. K. K. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti, vrátane podávania návrhov na začatie konania pred súdmi a súdnymi exekútormi na základe plnej moci zo dňa 02. januára 2003. Podľa súdu došlo v tomto prípade k rozporu s ustanovením § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z.. Zmluva o úvere je uzavretá dňa 07. novembra 2003 a v ten istý deň udelil povinný aj splnomocnenie advokátovi K.. T. J.. K.. T. J. zastupoval oprávneného na základe splnomocnenia zo dňa 2. januára 2003 až do 31. októbra 2003, kedy nadobudla účinnosť výpoveď uvedeného plnomocenstva. Notárska zápisnica je spísaná 13. augusta 2004. Z časového hľadiska a v súlade s ust. § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. bolo preto povinnosťou K.. T. J. odmietnuť poskytnutie právnych služieb povinnému a neprijať splnomocnenie povinného na úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s jej vykonateľnosťou. Takáto plná moc a úkony uskutočnené na základe tohto splnomocnenia sú v rozpore aj s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Tak uznanie dlhu ako aj vyhlásenie o exekučnom titule vo forme notárskej zápisnice je jednostranný právny úkon, ktorým z hľadiska hmotno-právneho povinná osoba uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky a z hľadiska procesného vyhlasuje za splnenia ďalších podmienok, že súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Podľa názoru súdu, takýto prejav vôle je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), keďže K. T. J. dlhodobo a opakovane poskytoval oprávnenému právne služby vo veciach súvisiacich s vecou povinného. Ide o nespôsobilé zastúpenie a právne úkony urobené takýmto zástupcom sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa názoru súdu je preto notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom, pretože za povinného vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy vzhľadom na to, že zastupovala v relatívne krátkom čase pred týmto úkonom dlhodobo v obdobných veciach aj osobu oprávneného, sú v rozpore so záujmami zastúpeného, t.j. povinného. S poukazom na horeuvedené skutočnosti, súd notársku zápisnicu neuznal ako spôsobilý exekučný titul a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecný súd v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 zák.č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), podľa ktorého je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, ak je zjavné, že odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Teda, ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný. Preto je povinnosťou exekučného súdu nakladať s exekučným titulom - notárskou zápisnicou rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu; v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Namietal, že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Aj keď výkon a ochrana práva oprávneného na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho iným postavením - ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úver, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Takto súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že v exekučnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie, k záverom dospel súd len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Neprijateľnosť podmienky súd vidí v tom, že je ňou založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Uvedený záver súdu neobstojí a súd ho ani nijako nezdôvodnil. Týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Splnomocnená osoba nie je oprávneným, preto toto plnomocenstvo pre oprávneného nemohlo spôsobiť nepomernú výhodu oproti stavu pred udelením plnomocenstva. S tvrdením, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože
spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, sa súd nijakým spôsobom nevyporiadal, ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Navyše povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, ktorého práva sa zároveň nemohol ani platne vzdať. Preto udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Jednotlivé ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať vo vytrhnutom kontexte, izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán, resp. účastníkov sporového konania. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby konanie prerušil z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci. Prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul zmluvné podmienky, na základe ktorých dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta K.. T. J., so sídlom D. 3 na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dňa 13. augusta 2004 bola notárom S.. S. J., so sídlom v Bratislave spísaná notárska zápisnica pod č. N XXXX/ XXXX, NZ XXXXX/XXXX o vyhlásení účastníka K.. T. J., konajúceho na základe plnej moci udelenej v Zmluve o úvere o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, ide o nespôsobilé zastúpenie a právne úkony urobené takýmto zástupcom sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným titulom, pretože za povinného vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy vzhľadom na to, že zastupovala v relatívne krátkom čase pred týmto úkonom dlhodobo v obdobných veciach aj osobu oprávneného, sú v rozpore so záujmami zastúpeného, t.j. povinného. Krajský súd uvádza, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. OZ upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o plnomocenstve predstavuje dvojstranný právny vzťah, v ktorom splnomocniteľ udeľuje plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. § 31 ods. 1 veta druhá OZ) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (povinného) malo ísť v tomto prípade o jednostranný prejav vôľe, ktorým navrhuje splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). Uvedené splnomocnenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené, nevyplýva z neho, že povinný ako splnomocniteľ je jeho iniciátorom, že je prejavom jeho vlastnej vôle. Navyše osoba splnomocnenca bola navrhnutá oprávneným (veriteľom), t.j. zmluvnej strany, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 1 OZ).
Na základe uvedených skutočností krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak osobitný predpis neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
Osobitné pravidlá týkajúce sa exekučného konania, stanovené v citovanom zákonnom ustanovení sa uplatňujú pri výkone rozhodnutia, resp. exekúcii so zreteľom na jej podstatu, pretože nasleduje až po tom, čo existuje exekučný titul, pred vydaním ktorého sa účastníci konania mohli brániť a presadzovať svoje oprávnenia procesne určeným spôsobom vrátane návrhov, ktoré sú týmto ustanovením priamo vylúčené. Odvolací súd tak návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.
Taktiež návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ mal odvolací súd za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už totiž v obdobných veciach, v ktorých účastníkom vo vnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 ZFEÚ vykladať všeobecné kritéria používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie SD EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C -XX/XX, bod XX- XX; rozsudok zo dňa 1. apríla 2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 6. októbra 2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.