Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/83/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v L.,

zastúpenej JUDr. Z. K., advokátkou v L., proti ţalovanej Slovenskej republike, v zastúpení

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné

námestie 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 6. augusta 2013

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 25. januára 2013 č. k. -82

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu

(spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní súdu) podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“), zamietol a ţalovanej náhradu trov

konania nepriznal. Poukázal a rozviedol predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu

podľa Konštatoval, ţe pre daný spor bolo primárne a rozhodujúce

nenaplnenie predpokladu – príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody. Uviedol, ţe ţalobkyňa vymedzila nesprávny úradný postup nekonaním

Okresného súdu Liptovský Mikuláš – nevydaním uznesenia o námietkach veriteľov proti

rozvrhu výťaţku v exekučnom konaní v období od 23. júla 1999 (od zrušenia rozhodnutia

okresného súdu krajským súdom) do 9. júna 2003 (do opätovného rozhodnutia okresného

súdu). V uvedenom období však k úbytku majetkových hodnôt ţalobkyne nedošlo. Nekonanie

súdu môţe mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku

2

ţalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve iba týmto postupom. Len

z dôvodu dopustenia sa procesnej nesprávnosti bez ďalšieho zodpovedný subjekt nemôţe

zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej malo dôjsť

k nesprávnemu úradnému postupu. Rozhodujúcimi objektívnymi skutočnosťami, ktoré

súviseli s vydaním výťaţku draţby z exekučného konania do konkurznej podstaty bolo

uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 25. júna 2004 o neschválení rozvrhu výťaţku

a vyhlásenie konkurzu na majetok povinného 10. septembra 2004. Z postupného sledu

jednotlivých skutkových okolností predmetnej veci je zrejmé, ţe nevydanie uznesenia

o zamietnutí námietok veriteľov (9. júna 2003) v primeranej lehote predstavovalo nesprávny

úradný postup okresného súdu a bolo článkom reťazca príčin a následkov. Zo sledu

relevantných príčin a následkov však vyplýva, ţe tvrdené zmenšenie majetku ţalobkyne

nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom okresného súdu. K majetkovej

ujme by nedošlo, ak by bol uznesením súdu z 25. júna 2004 schválený rozvrh výťaţku

v prípade správneho postupu súdneho exekútora. Následne by nedošlo k vyplateniu výťaţku

ţalobkyni ako oprávnenej. Nejednalo sa preto o priame ale sprostredkované pôsobenie

nesprávneho úradného postupu. Aţ pridruţením ďalších uvedených objektívnych

skutočností, okresným súdom nezapríčinených, nastal predmetný následok. V komplexe

skutočností nevydanie predmetného uznesenia v primeranej lehote nebolo podstatnou

a rozhodujúcou príčinou, ţe sa pohľadávka oprávnenej (ţalobkyne) neuspokojila z majetku

povinného. Ak by bol rozvrh výťaţku súdnym exekútorom vykonaný správne, bol by súdom

schválený 25. júna 2004 a do vyhlásenia konkurzu mohla byť ţalobkyňa ako oprávnená

uspokojená v exekučnom konaní. Uvedený následok mohol nastať aj v prípade, ak by súdny

exekútor po neschválení rozvrhu výťaţku postupoval podľa pokynu okresného súdu

a realizoval rozvrh výťaţku v zmysle odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súdny exekútor

však podal odvolanie proti uzneseniu o neschválení rozvrhu výťaţku, o ktorom odvolací súd

rozhodol 30. novembra 2004, pričom následne podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky 24. júla 2006. Súd sa zaoberal aj mierou reálnej úspešnosti

ţalobkyne v exekučnom konaní, t. j. predpokladaným rozsahom moţností uspokojenia

ţalobkyne v exekúcii s prihliadnutím na výsledky exekučného konania, ktoré by bolo moţno

očakávať v prípade správneho úradného postupu súdu. Po podrobnom opísaní priebehu

exekučného konania dospel k záveru, ţe aj v prípade správneho postupu by bola miera

reálnej úspešnosti ţalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní porovnateľná (vzhľadom

na dátum vyhlásenia konkurzu). Teda vplyv samotného nesprávneho úradného postupu

na majetok ţalobkyne nebol priamy. Ak okresný súd nerozhodol v primeranej lehote, nemôţe

3

len z dôvodu dopustenia sa uvedenej nesprávnosti bez ďalšieho zodpovedať za všetko, čo

nastalo v čase po uplynutí obdobia označeného ţalobkyňou ako nesprávny úradný postup

(t. j. ďalšie objektívne skutočnosti a úkony jednotlivých subjektov). Súd bol viazaný

skutkovým stavom vymedzením ţaloby. Výšku majetkovej ujmy, ktorá vzniká nesprávnym

úradným postupom súdu, nemoţno bez ďalšieho stotoţňovať s výškou pohľadávky

vymáhanej v exekučnom konaní. Treba uviesť, ţe ţalobkyňou uvedená škoda spočívajúca

v zahrnutí peňaţnej sumy získanej vydraţením majetku povinného do konkurznej podstaty

nepredstavuje bez ďalšieho nevymoţiteľnosť pohľadávky. Výťaţok draţby v exekučnom

konaní sa nestal súčasťou konkurznej podstaty v dôsledku nesprávneho úradného postupu

súdu vymedzeného ţalobkyňou. Preto súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nepreukázala vznik

škody v príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu

a zníţením jej majetku. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení

s , keď dôvody hodné osobitného zreteľa vyvodil z okolností danej veci.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom zo 6. augusta 2013 sp. zn.

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ).

Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotoţnil aj s jeho

odôvodnením, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). Po preskúmaní

napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotením toho, čo uviedol

v rámci odvolacieho konania odvolateľ, odvolací súd konštatoval, ţe prvostupňový súd

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s a dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným poţiadavkám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozhodnutia

súdu prvého stupňa nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu. Odvolací súd dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery okresného súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a ţe odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Dodal, ţe na doplnenie odvolania nemohol

prihliadať, pretoţe uvedený dôkazný prostriedok mohla ţalobkyňa predloţiť uţ pred súdom

prvého stupňa. Opodstatnenosť argumentácií, na ktorých odvolateľka zaloţila svoje odvolacie

dôvody teda neuznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala,

ţe v konaní došlo k vade podľa , čím je zároveň daná aj prípustnosť

dovolania. Uviedla, ţe odvolací súd sa absolútne nevysporiadal s jej argumentáciou

týkajúcou sa uvedenej simulácie vo vzťahu k časovému hľadisku nečinnosti okresného súdu

v exekučnej veci a vychádzajúcej zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom.

Na rozdiel od prvostupňového súdu, ale tvrdila, ţe obdobie 21 mesiacov (t. j. od začiatku roka

2003 do 6. októbra 2004, kedy bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka ţalobkyne) je

objektívne dostatočne dlhá lehota na to, aby v nej súdny exekútor vykonal rozvrh výťaţku,

príslušný súd schválil rozvrh výťaţku a zároveň došlo aj k uspokojeniu jej pohľadávky

v exekučnom konaní. Poukázala pritom na príslušnú judikatúru rozoberajúcu, čo treba

rozumieť pod odňatím moţnosti konať pred súdom z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu

a na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 26. marca 2006 pripojený k doplneniu

odvolania. Podľa neho v súdnom konaní vzniká nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

za prieťahy v konaní uţ len tým, ţe k daným prieťahom došlo a nie je treba, aby v dôsledku

prieťahov boli porušené aj iné práva poškodeného. Tento rozsudok nemoţno povaţovať

za dôkaz, ale doplnenie právnej argumentácie, čo zákon nezakazuje. Napokon mal byť súdu

známy aj bez toho, aby naň poukazovala.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je

prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je

prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti

zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa ustanovenia

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie moţnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

aţ e/ a ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola

ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím moţnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

ţe v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

ţe konanie je skutočne takouto vadou zaťaţené, t. j. ţe nastali skutočnosti v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Ţalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska vysporiadania sa s jej odvolacími námietkami.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a

Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

).

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa z hľadiska posúdenia splnenia predpokladov

zodpovednosti ţalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu

podľa Odvolací súd sa stotoţnil aj s odôvodnením rozhodnutia

prvostupňového súdu a súhlasil s podstatnou argumentáciou ním pouţitou („prvostupňový súd

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil podľa a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil“). Vysporiadal sa aj s odvolacími námietkami

ţalobkyne, ktoré vyhodnotil za nedôvodné. Vzhľadom na to sa v dôvodoch svojho

rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho

odôvodnenia, na ktoré v podrobnostiach poukázal.

Zo spisu pritom vyplýva, ţe prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný

a presvedčivý právny záver o nesplnení predpokladov zodpovednosti ţalovanej za škodu

uplatnenú ţalobkyňou titulom nesprávneho úradného postupu okresného súdu (prieťahov

v exekučnom konaní) podľa Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce ( ) skutkový a právny základ

rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne

rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ).

Z koncipovania obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe aj keď prípustnosť dovolania

ţalobkyňa vyvodzovala z vady konania podľa v podstate namietala

nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle ,

9

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov niţších stupňov vo vzťahu k námietkam ţalobkyne

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani

dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe jej trovy tohto konania nevznikli (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. novembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová