Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-79-2012.pdf
PDF · 115.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: O.. C. X.. O.., so sídlom v T. B., P.. X. B. XXX, Y.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. 1. Mája 113, proti žalovanému: O. U.
- B. O. O. U., so sídlom v S., Ž. C. XX, Y.: XX XXX XXX, o náhradu škody vo výške 49.437 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 23. 3. 2012 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu škody vo výške 49.437 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 16. 5. 2011 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil vznikom škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánu verenej moci. Žalobca ako oprávnený dňa 11. 5. 1998 podal u súdneho exekútora Y.. I. B., so sídlom v I., W. D. XX, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Y.. W. C., miesto podnikania T. B., U. X, na vymoženie pohľadávky vo výške 2.305.414,-Sk s príslušenstvom. Súdny exekútor vydal exekučný príkaz 17. 9. 1998. Dňa 21. 12. 1998 súdny exekútor vykonal dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, pričom uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 1. 1999, č. k. K. XXX/XX bol schválený príklep. Pojednávanie o rozvrhu výťažku získaného predajom nehnuteľnosti na dražbe sa uskutočnilo 8. 3. 1999. Proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti vzniesli námietky veritelia, ktoré Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 21. 4. 1999, č. k. K. XXX/XX zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 23. 7. 1999, č. k. XCo XXXX/XX uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Liptovský Mikuláš konal až po písomnej urgencii žalobcu zo dňa 5. 5. 2003, uznesením zo dňa 9. 6. 2003, č. k. K. XXX/XX-XXX, ktorým námietky veriteľov opäť zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 23. 10. 2003, č. k. XCoE XX/ XX rozhodnutie Okresného súdu potvrdil. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš z dňa 25. 6. 2004, č. k. K. XXX/XX-XXX Okresný súd Liptovský Mikuláš neschválil rozvrh výťažku z dražby z dôvodu, že súdny exekútor si nesprávne vypočítal odmenu za vykonanú dražbu a uložil exekútorovi, aby vykonal nové rozvrhové pojednávanie. Nové rozvrhové pojednávanie sa neuskutočnilo. Dňa 6. 10. 2004 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a výťažok z dražby 49.516,92 eur súdny exekútor vydal správcovi konkurznej podstaty stal sa súčasťou konkurznej podstaty. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 5. 2010 bol schválený rozvrh konkurznej podstaty, podľa ktorého sa žalobca ako konkurzný veriteľ uspokojil len vo výške 79,92 eur, ktorá suma znížená o poplatok 0,50 eur za bankový prevod. Bola poukázaná na bankový účet žalobcu 31. 7. 2010. Rozdiel medzi sumou získanou z výťažku dražby v exekúcii a sumou, ktorá bola žalobcovi priznaná v rozvrhu konkurznej podstaty predstavuje žalovanú istinu 49.437 eur. Uvedená škoda vznikla žalobcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní v čase od 23. 7. 1999 do 9. 6. 2003, kedy Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci znova konal. Zdĺhavým nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v zahrnutí peňažnej sumy získanej vydražením majetku povinného do konkurznej podstaty. Keďže ku škode došlo pred účinnosťou zákona 514/2003 Z. z., žalobca opiera svoj nárok o ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. Žalobca sa listom zo dňa 15. 11. 2010 obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný listom zo dňa 13. 5. 2011 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti nevyhovuje. Márnym uplynutím šesťmesačnej zákonnej lehoty sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi preto prislúchajú aj úroky z omeškania.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Aj v prípade existencie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní, právo na náhradu škody nevzniká automaticky. Je nevyhnutné preukázať kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov, ktorými sú vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody. Rozvrh výťažku dražby v exekučnom konaní nebol nikdy schválený súdom a preto nie je možné konštatovať vznik škody v takej výške a takým spôsobom, ako to určil žalobca. Nie je preukázané v akej výške žalobcovi mala škoda vzniknúť. Žalobca na odstránenie prieťahov vyvinul aktivitu až v roku 2003, kedy urgoval zákonnú sudkyňu, aby vo veci rozhodla. Je možné konštatovať aj jeho pasivitu pri ochrane svojich práv. Vo veci absentuje vzťah príčinnej súvislosti medzi uplatňovanou škodou a nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pričom rozhodujúca je iba vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priame spôsobenie príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nie je možné určiť, kedy a s akým výsledkom by bolo predmetné exekučné konanie skončené v prípade, ak by nedošlo k prieťahom v konaní. Dĺžka exekučného konania bola ovplyvnená tým, že veriteľ a dlžník využívali svoje právo podať proti rozhodnutiam vydávaným v exekučnom konaní opravné prostriedky. Tieto podával aj súdny exekútor, ktorý neakceptoval názor súdu, v zmysle ktorého nebol schválený rozvrh výťažku, pričom proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie a následne aj dovolanie. Nie je preto dôvodné tvrdenie, že ku vzniku škody došlo v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s prieťahmi v exekučnom konaní. Prieťahy v exekučnom konaní neboli nikdy konštatované ani zo strany predsedu súdu, ako ani zo strany Ústavného súdu, keďže žalobca sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní nepodával. V civilnom konaní súd nemá právomoc konštatovať existenciu prieťahov, príp. riešiť ich vinníka ako predbežnú otázku.
Súd vykonal dokazovanie listinami: pripojeným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. K. XXX/XXXX, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 9. 2004 o vyhlásení konkurzu, rozvrhovým uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 5. 2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku, výpisom z účtu žalobcu, zistiac nasledovné:
Právna zástupkyňa žalobcu v prednese na súdnom pojednávaní uviedla, že o konkurznom konaní sa dozvedela tesne pred vyhlásením konkurzu. Zo súdnym exekútorom, vzhľadom na odstupovú vzdialenosť nekomunikovali. Jeden krát ročne diskutovali spolu, ako uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Výťažok z dražby predstavoval rozhodujúcu časť plnenia spôsobilú uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Žalobca po neschválení rozvrhu výťažku v exekučnom konaní už neurgoval vec. Žalobca prihlásil pohľadávku do konkurzného konania na základe výzvy veriteľov. Povinná osoba z exekučného konania zastupuje svojho syna pri rokovaniach. Okrem dôchodku nevlastní iný majetok. Výťažok z dražby bol vydaný do konkurznej podstaty aj v inom exekučnom konaní, vedenom na základe návrhu iného oprávneného.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. K. XXX/XX bolo zistené, že žalobca ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi Y.. I. B., so sídlom v I., návrh na vykonanie exekúcie dňa 15. 5. 1998, proti povinnému Y.. W. C., miesto podnikania T. B., P.. W.. U. X. Dňa 18. 6. 1998 Krajský súd v Žiline vydal poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti 2.300.414,-Sk, na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 4. 6. 1997, č. k. XXCb XX/XX. Dňa 18. 1. 1999 súdny exekútor podal návrh na schválenie príklepu vydražiteľovi. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 1. 1999 súd schválil udelenie príklepu vydražiteľovi Y.. Ľ. Č. označené nehnuteľnosti, v cene 1.853.790,-Sk, na dražbe vykonanej dňa 21. 12. 1998 súdny exekútorom. Uznesením zo dňa 21. 4. 1999 Okresný súd Liptovský Mikuláš námietky X. S., a. s. Banská Bystrica, Daňového úradu T. B. a Daňového úradu Q. I., proti rozvrhu výťažku z dražby, zamietol. Uznesením krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 7. 1999, č. k. XCo XXXX/XX odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 5. 1999. Dňa 16. 10. 2000 súdny exekútor zaslal súdu podanie označené ako žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predajom cenných papierov. Priložil stavový výpis z účtu povinného, z ktorého bola zistená hodnota cenných papierov Fondu národného majetku SR v menovitej hodnote 10.000,-Sk a K. X.. O.. v hodnote 1.000,-Sk, počet 30. Dňa 16. 10. 2000 žalobca ako oprávnený podal stanovisko k exekučnému konaniu, obsahujúce argumentáciu pre zamietnutie námietok veriteľov. Dňa 12. 11. 2002 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie spisového materiálu K. XXX/XX, za účelom rozhodnutia o námietkach. Súdny exekútor prevzal žiadosť súdu 28. 11. 2002. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 6. 2003 súd opätovne zamietol námietky veriteľov X. S., a. s. Banská Bystrica, Daňového úradu T. B. a Daňového úradu Q. I.. Proti uvedenému uzneseniu bolo podané odvolanie Daňovým úradom Q. I., Daňovým úradom T. B.. Dňa 22. 9. 2003 žalobca ako oprávnený požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odvolaniam o ďalších 7 dní, keďže bol vyzvaný na vyjadrenie do 10 dní doručenia. Dňa 29. 9. 2003 bolo podané vyjadrenie žalobcu ako oprávneného. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 10. 2003, č. k. XCoE XX/XX odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu. Uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť 28. 1. 2004. Žalobca ako oprávnený podaním doručeným súdu 20. 5. 2004 požiadal súd o prikázanie exekútorovi vyplatiť zadržanú sumu. Uznesením o dňa 25. 6. 2004 Okresný súd neschválil rozvrh výťažku vykonaný súdnym exekútorom Y.. I. B. dňa 8. 3. 1999 pod sp. zn. K. XXX/XX S.. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že súdny exekútor nesprávne v prvej skupine uspokojil súdne trovy 9.806,-Sk, keďže sa jedná o trovy odvolacieho konania priznané oprávnenému exekučným titulom. Ďalším dôvodom bol postup súdneho exekútora, ktorý exekúciou v skutočnosti vymohol sumu 1.890.566,90 Sk, v dôsledku čoho mala odmena predstavovať 20% zo základu. Súdny exekútor tak mohol z podstaty uspokojiť iba odmenu 378.120,- Sk a nie odmenu 460.060,-Sk, ktorú v skutočnosti vyčíslil v zápisnici o rozvrhu výťažku. Vzhľadom na uvedené pochybenie, keď už v prvom poradí boli nesprávne uspokojené pohľadávky, súd rozvrh výťažku neschválil. Z toho dôvodu súd uložil súdnemu exekútorovi uskutočniť nové rozvrhové pojednávanie, kde prirodzene upraví rozdeľovanú podstatu o úroky z najvyššieho podania do dňa rozvrhového pojednávania, pri uspokojovaní pohľadávky bude súdny exekútor postupovať v súlade s ustanovením § 157 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 1. 2002. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš podal súdny exekútor dňa 8. 7. 2004 odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2004, č. k. XCoE XXX/XX bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Odvolací súd konštatoval, že odvolanie súdneho exekútora nebolo dôvodné, pretože jeho názor nie je v súlade so zákonom. Dňa 8. 4. 2005 súdny exekútor podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 7. 2006, č. k. XCdO XXX/XXXX-XXX bolo dovolanie súdneho exekútora odmietnuté. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. 9. 2006.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 9. 2004 bolo zistené, že súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Y.. W. C. a vyzval veriteľov, aby v 60 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje nároky. Podľa odôvodnenia uznesenia súdu účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú okamihom vyvesenia uznesenia na úradnú tabuľu, t.j. dňom 10. 9. 2004. Z rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 5. 2010, č. k. XXK XXX/XXXX-XXX bolo zistené, že žalobca ako oprávnený v časti uplatnenej pohľadávky 77.011,55 eur (2.320.050,-Sk) sa uspokojuje vo výške 79,92 eur.
Z listinných dôkazov, a to exekučného príkazu súdneho exekútora Y.. I. B. zo dňa 20. 12. 2000 bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní bolo prikázané dlžníkovi povinného R. C. B. O., aby po doručení príkazu vyplatil pohľadávku Y.. W. C. oprávnenému cestou depozitného účtu exekútora. Písomnosťou zo dňa 5. 5. 2003 žalobca ako oprávnený zaslal súdu stanovisko obsahujúce urgenciu
rozhodnutia súdu o zamietnutí námietok veriteľov proti rozvrhu. Písomnosťou zo dňa 28. 12. 2004 Krajský súd v Banskej Bystrici oznámil žalobcovi, že na prieskumnom pojednávaní dňa 23. 11. 2004 bola popretá pohľadávka žalobcu vo výške 2.654.751,80 Sk z dôvodu pravosti - úrok neuznaný - nesúlad s § 517 OZ a uznala pohľadávku vo výške 2.320.050,-Sk ako pohľadávku na udelené uspokojenie. Žalobca bol súčasne vyzvaný na podanie žaloby proti správkyni konkurznej podstaty úpadcu v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Písomnosťou zo dňa 15. 11. 2010, adresovanou žalovanému B. O. O., žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Písomnosťou zo dňa 13. 11. 2011 žalovaný oznámil, že žiadosti, ktorá bola predbežne prerokovaná v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nebolo vyhovené.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom:
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom:
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: Nesprávny úradný postup, vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote (rozsudok NS SR sp. zn. XCdO XX/XXXX). S poukazom na uvedené nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených ale aj primeraných lehôt na jeho vydanie. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o zodpovednosti štátu je potrebné interpretovať ústavne konformne, keďže predmetný nárok je ústavou priamo garantovaný (čl. 46 ods. 3 Ústavy SR). Ústavný súd o judikatúre konštatoval, že nie je súčasťou všeobecnej sústavy súdov a neprislúcha mu právo dozoru nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Keďže citovaný zákon bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, podľa označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia primeranej lehoty na jeho vydanie. Pre naplnenie prvého atribútu zodpovednostného vzťahu sa teda
nevyžadovalo obligatórne konštatovanie prieťahov ústavným súdom, prípadne iným orgánom štátnej správy súdov, ako ani exaktné stanovenie lehoty na rozhodnutie súdu.
Pre daný spor však bolo primárne a rozhodujúce nenaplnenie ďalšieho atribútu zodpovednostného vzťahu a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca vymedzil nesprávny úradný postup nekonaním okresného súdu - nevydaním uznesenia o námietkach veriteľov proti rozvrhu výťažku v exekučnom konaní v období od 23. 7. 1999 (kedy Krajský súd v Žiline rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš) do 9. 6. 2003 (kedy okresný súd vo veci znova konal a rozhodol). V uvedenom období však nedošlo k úbytku majetkových hodnôt žalobcu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) predstavuje priamu väzbu javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Nekonanie súdu v primeranej lehote môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu. Tento postup však môže mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve - iba týmto postupom. Len z dôvodu dopustenia sa procesnej nesprávnosti bez ďalšieho, zodpovedný subjekt nemôže zodpovedať za všetko čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
Rozhodujúcimi objektívnym skutočnosťami, ktoré súviseli s vydaním výťažku dražby z exekučného konania do konkurznej podstaty, bolo Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 6. 2004 o neschválení rozvrhu výťažku a vyhlásenie konkurzu na majetok povinného dňa 10. 9. 2004. V obidvoch prípadoch sa nejednalo o nesprávny úradný postup, ako ani nešlo o nezákonné rozhodnutia. Okresný súd neschválil rozvrh výťažku pre nesprávny postup súdneho exekútora pri rozvrhu výťažku, a to nielen v súvislosti s výpočtom jeho odmeny ako súdneho exekútora, ale aj nesprávnym zaradením časti vymáhanej pohľadávky (trov predchádzajúceho súdneho konania priznaného exekučným titulom). Rozhodnutie o vyhlásení konkurzu predstavovalo taktiež legitímny postup štátneho orgánu v dôsledku naplnenia zákonom stanovených podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Za uvedené dve objektívne skutočnosti nemôže niesť zodpovednosť okresný súd a prostredníctvom neho žalovaný, t.j. štát. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností predmetnej veci (zobrazením na časovej osi) je zrejmé, že nevydanie uznesenia o zamietnutí námietok veriteľov (k čomu došlo 9. 6. 2003) v primeranej lehote predstavovalo nesprávny úradný postup okresného súdu a bolo článkom reťazca príčin a následkov. Zo sledu relevantných príčin a následkov však vyplýva, že tvrdené zmenšenie majetku žalobcu nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom okresného súdu. K majetkovej ujme by nedošlo ak by bol uznesením súdu zo dňa 25. 6. 2004 schválený rozvrh výťažku v prípade správneho postupu súdneho exekútora. Následne by došlo k vyplateniu výťažku žalobcovi ako oprávnenému. Nejednalo sa preto o priame ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu. Až pridružením ďalších uvedených objektívnych skutočností, okresným súdom nezapríčinených, nastal predmetný následok. V komplexe skutočností nevydanie predmetného uznesenia v primeranej lehote nebolo podstatnou a rozhodujúcou príčinou, že sa pohľadávka oprávneného (žalobcu) neuspokojila z majetku povinného. Ak by bol rozvrh výťažku súdnym exekútorom vykonaný správne, bol by súdom schválený dňa 25. 6. 2004 a do vyhlásenia konkurzu mohol byť žalobca ako oprávnený uspokojený v exekučnom konaní. Uvedený následok mohol nastať aj v prípade, ak by súdny exekútor po neschválení rozvrhu výťažku postupoval podľa pokynu okresného súdu a realizoval rozvrh výťažku v zmysle odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súdny exekútor však podal odvolanie proti uzneseniu o neschválení rozvrhu výťažku, o ktorom odvolací súd rozhodol dňa 30. 11. 2004, pričom následne podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd 24. 7. 2006.
Súd sa zaoberal aj mierou reálnej úspešnosti žalobcu v exekučnom konaní, t.j. predpokladaným rozsahom možností uspokojenia žalobcu v exekúcii s prihliadnutím na výsledky exekučného konania, ktoré by bolo možno očakávať v prípade správneho úradného postupu súdu. K tvrdenému obdobiu nesprávneho úradného postupu okresného súdu je potrebné uviesť, že uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 7. 1999 (ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu) nadobudlo právoplatnosť v máji 2000, pričom do konca žalobcom tvrdeného obdobia nesprávneho postupu, t.j. 9. 6. 2003, kedy bolo vydané nové rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí námietok veriteľov, uplynula doba tri a pol roka (keďže uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo doručené okresnému súdu 14. 12. 1999). V priebehu uvedeného obdobia žiadal súdny exekútor o poverenie na vykonanie exekúcie cennými papiermi v
októbri 2010, okresný súd požiadal súdneho exekútora o zapožičanie predmetného exekútorského spisového materiálu a žalobca v máji 2003 urgoval vydanie rozhodnutia súdu. Vychádzajúc z výsledkov vykonávacieho konania, ktoré by bolo možné očakávať v prípade správneho úradného postupu súdu v primeranej lehote, t.j. od roku 2000 do dňa 9. 6. 2003, uvedenému obdobiu zodpovedá nasledujúce obdobie do skončenia konania o neschválení rozvrhu výťažku, nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline a následne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dňa 10. 9. 2006, uplynula doba viac ako troch rokov. Následne by bol povinný súdny exekútor vykonať rozvrh výťažku, nasledovalo by rozhodnutie súdu o schválení výťažku (v prípade správneho postupu súdneho exekútora v intenciách odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu). Až následne by bolo mohlo dôjsť k uspokojeniu oprávneného (žalobcu) v exekučnom konaní. Celkové časové obdobie v trvaní približne minimálne štyroch rokov je zhodné práve s časovým obdobím do vyhlásenia konkurzu, v prípade správneho úradného postupu okresného súdu (ak by bolo o zamietnutí námietok veriteľov vydané v roku 2000). S poukazom na uvedené do vyhlásenia konkurzu aj v prípade správneho úradného postupu by bola miera reálnej úspešnosti žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní porovnateľná (vzhľadom na dátum vyhlásenia konkurzu). Uvedená skutočnosť svedčí o tom, že vplyv samotného nesprávneho úradného postupu na majetok žalobcu nebol priamy. Ak okresný súd nerozhodol v primeranej lehote, nemôže len z dôvodu dopustenia sa uvedenej nesprávnosti bez ďalšieho zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí obdobia označeného žalobcom ako nesprávny úradný postup (t.j. ďalšie objektívne skutočnosti a úkony jednotlivých subjektov). Súd bol však viazaný skutkovým vymedzením žaloby.
Výšku majetkovej ujmy, ktorá vzniká nesprávnym úradným postupom súdu, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní (po odpočítaní čiastočného plnenia). Majetkovú ujmu nezakladá samotný nesprávny úradný postup. Otázku vzniku majetkovej ujmy a jej výšku treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súd bol však viazaný skutkovým vymedzením žaloby aj v tvrdenej časti majetkovej ujmy, ktorá bola odôvodnená tým, že žalovaná suma by bola žalobcovi vyplatená z výťažku exekučnej dražby, ak by nenastal nesprávny úradný postup okresného súdu v žalobcom vymedzenom období. Je potrebné uviesť, že žalobcom uvedená škoda spočívajúca „v zahrnutí peňažnej sumy získanej vydražením majetku povinného do konkurznej podstaty“ nepredstavuje bez ďalšieho nevymožiteľnosť pohľadávky. Pri posudzovaní bezprostrednej príčinnej súvislosti je však dôvod konštatovať, že výťažok dražby v exekučnom konaní sa nestal súčasťou konkurznej podstaty v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vymedzeného žalobcom.
S poukazom na uvedené, žalobca nepreukázal v konaní vznik škody v príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná zodpovednosť, žaloba musela byť zamietnutá. Procesné strany nevzniesli ďalšie dôkazné návrhy. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu. Z dôvodu nepreukázania nároku na uplatnenú pohľadávku, nebolo možné žalobe vyhovieť v časti príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorých ustanovení súd žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tie boli vzhliadnuté v okolnostiach prípadu, a keďže nevydanie súdneho rozhodnutia v primeranej lehote bolo článkom reťazca príčin a následkov, ktoré vyústili do obdobia vyhlásenia konkurzu, v dôsledku čoho nedošlo k uspokojeniu žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní. Štát, ktorý stanovuje pravidlá správania sa subjektov mal by aspoň takýmto spôsobom mať podiel na nečinnosti štátneho orgánu, za ktorý zodpovedá. Je aj tvorcom legislatívnych pravidiel, umožňujúcich široký prieskum rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov, čím prirodzene dochádza ku kolíziám v konaní (napr. exekučného konania a konkurzného konania). Účastníkom konania je v danom prípade štát (Slovenská republika). V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ide o objektívnu zodpovednosť. Nebolo by spravodlivé, aby žalobcovi bola uložená povinnosť, vzhľadom na predmet konania, hradiť trovy konania žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.