Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/230/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: ST. NIKOLAUS a. s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. 1. Mája 113, IČO: 36 396 591, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou so sídlom v T. B., ul. X. B. XXX, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 173, o náhradu škody vo výške 49.437 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -82 zo dňa 25. januára 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudok prvostupňový súd žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: Nesprávny úradný postup, vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote (rozsudok NS SR sp. zn. ). S poukazom na uvedené nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených ale aj primeraných lehôt na jeho vydanie. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o zodpovednosti štátu je potrebné interpretovať ústavne konformne, keďže predmetný nárok je priamo garantovaný ( SR).

Ústavný súd o judikatúre konštatoval, že nie je súčasťou všeobecnej sústavy súdov a neprislúcha mu právo dozoru nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Keďže citovaný zákon bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, podľa označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia primeranej lehoty na jeho vydanie. Pre naplnenie prvého atribútu zodpovednostného vzťahu sa teda nevyžadovalo obligatórne konštatovanie prieťahov ústavným súdom, prípadne iným orgánom štátnej správy súdov, ako ani exaktné stanovenie lehoty na rozhodnutie súdu.

Pre daný spor však bolo primárne a rozhodujúce nenaplnenie ďalšieho atribútu zodpovednostného vzťahu a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca vymedzil nesprávny úradný postup nekonaním okresného súdu - nevydaním uznesenia o námietkach veriteľov proti rozvrhu výťažku v exekučnom konaní v období od 23. 7. 1999 (kedy Krajský súd v Žiline rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš) do 9. 6. 2003 (kedy okresný súd vo veci znova konal a rozhodol). V uvedenom období však nedošlo k úbytku majetkových hodnôt žalobcu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) predstavuje priamu väzbu javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Nekonanie súdu v primeranej lehote môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu. Tento postup však môže mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve - iba týmto postupom. Len z dôvodu dopustenia sa procesnej nesprávnosti bez ďalšieho, zodpovedný subjekt nemôže zodpovedať za všetko čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Rozhodujúcimi objektívnym skutočnosťami, ktoré súviseli s vydaním výťažku dražby z exekučného konania do konkurznej podstaty, bolo Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 6. 2004 o neschválení rozvrhu výťažku a vyhlásenie konkurzu na majetok povinného dňa 10. 9. 2004. V obidvoch prípadoch sa nejednalo o nesprávny úradný postup, ako ani nešlo o nezákonné rozhodnutia. Okresný súd neschválil rozvrh výťažku pre nesprávny postup súdneho exekútora pri rozvrhu výťažku, a to nielen v súvislosti s výpočtom jeho odmeny ako súdneho exekútora, ale aj nesprávnym zaradením časti vymáhanej pohľadávky (trov predchádzajúceho súdneho konania priznaného exekučným titulom). Rozhodnutie o vyhlásení konkurzu predstavovalo taktiež legitímny postup štátneho orgánu v dôsledku naplnenia zákonom stanovených podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Za uvedené dve objektívne skutočnosti nemôže niesť zodpovednosť okresný súd a prostredníctvom neho žalovaný, t.j. štát. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností predmetnej veci (zobrazením na časovej osi) je zrejmé, že nevydanie uznesenia o zamietnutí námietok veriteľov (k čomu došlo 9. 6. 2003) v primeranej lehote predstavovalo nesprávny úradný postup okresného súdu a bolo článkom reťazca príčin a následkov. Zo sledu relevantných príčin a následkov však vyplýva, že tvrdené zmenšenie majetku žalobcu nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom okresného súdu. K majetkovej ujme by nedošlo ak by bol uznesením súdu zo dňa 25. 6. 2004 schválený rozvrh výťažku v prípade správneho postupu súdneho exekútora. Následne by došlo k vyplateniu výťažku žalobcovi ako oprávnenému. Nejednalo sa preto o priame ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu. Až pridružením ďalších uvedených objektívnych skutočností, okresným súdom nezapríčinených, nastal predmetný následok. V komplexe skutočností nevydanie predmetného uznesenia v primeranej lehote nebolo podstatnou a rozhodujúcou príčinou, že sa pohľadávka oprávneného (žalobcu) neuspokojila z majetku povinného. Ak by bol rozvrh výťažku súdnym exekútorom vykonaný správne, bol by súdom schválený dňa 25. 6. 2004 a do vyhlásenia konkurzu mohol byť žalobca ako oprávnený uspokojený v exekučnom konaní. Uvedený následok mohol nastať aj v prípade, ak by súdny exekútor po neschválení rozvrhu výťažku postupoval podľa pokynu okresného súdu a realizoval rozvrh výťažku v zmysle odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súdny exekútor však podal odvolanie proti uzneseniu o neschválení rozvrhu výťažku, o ktorom odvolací súd rozhodol dňa 30. 11. 2004, pričom následne podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd 24. 7. 2006.

Súd sa zaoberal aj mierou reálnej úspešnosti žalobcu v exekučnom konaní, t.j. predpokladaným rozsahom možností uspokojenia žalobcu v exekúcii s prihliadnutím na výsledky exekučného konania, ktoré by bolo možno očakávať v prípade správneho úradného postupu súdu. K tvrdenému obdobiu nesprávneho úradného postupu okresného súdu je potrebné uviesť, že uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 7. 1999 (ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu) nadobudlo právoplatnosť v máji 2000, pričom do konca žalobcom tvrdeného obdobia nesprávneho postupu, t.j. 9. 6. 2003, kedy bolo

vydané nové rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí námietok veriteľov, uplynula doba tri a pol roka (keďže uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo doručené okresnému súdu 14. 12. 1999). V priebehu uvedeného obdobia žiadal súdny exekútor o poverenie na vykonanie exekúcie cennými papiermi v októbri 2010, okresný súd požiadal súdneho exekútora o zapožičanie predmetného exekútorského spisového materiálu a žalobca v máji 2003 urgoval vydanie rozhodnutia súdu. Vychádzajúc z výsledkov vykonávacieho konania, ktoré by bolo možné očakávať v prípade správneho úradného postupu súdu v primeranej lehote, t.j. od roku 2000 do dňa 9. 6. 2003, uvedenému obdobiu zodpovedá nasledujúce obdobie do skončenia konania o neschválení rozvrhu výťažku, nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline a následne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dňa 10. 9. 2006, uplynula doba viac ako troch rokov. Následne by bol povinný súdny exekútor vykonať rozvrh výťažku, nasledovalo by rozhodnutie súdu o schválení výťažku (v prípade správneho postupu súdneho exekútora v intenciách odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu). Až následne by bolo mohlo dôjsť k uspokojeniu oprávneného (žalobcu) v exekučnom konaní. Celkové časové obdobie v trvaní približne minimálne štyroch rokov je zhodné práve s časovým obdobím do vyhlásenia konkurzu, v prípade správneho úradného postupu okresného súdu (ak by bolo o zamietnutí námietok veriteľov vydané v roku 2000). S poukazom na uvedené do vyhlásenia konkurzu aj v prípade správneho úradného postupu by bola miera reálnej úspešnosti žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní porovnateľná (vzhľadom na dátum vyhlásenia konkurzu). Uvedená skutočnosť svedčí o tom, že vplyv samotného nesprávneho úradného postupu na majetok žalobcu nebol priamy. Ak okresný súd nerozhodol v primeranej lehote, nemôže len z dôvodu dopustenia sa uvedenej nesprávnosti bez ďalšieho zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí obdobia označeného žalobcom ako nesprávny úradný postup (t.j. ďalšie objektívne skutočnosti a úkony jednotlivých subjektov). Súd bol však viazaný skutkovým vymedzením žaloby.

Výšku majetkovej ujmy, ktorá vzniká nesprávnym úradným postupom súdu, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní (po odpočítaní čiastočného plnenia). Majetkovú ujmu nezakladá samotný nesprávny úradný postup. Otázku vzniku majetkovej ujmy a jej výšku treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súd bol však viazaný skutkovým vymedzením žaloby aj v tvrdenej časti majetkovej ujmy, ktorá bola odôvodnená tým, že žalovaná suma by bola žalobcovi vyplatená z výťažku exekučnej dražby, ak by nenastal nesprávny úradný postup okresného súdu v žalobcom vymedzenom období. Je potrebné uviesť, že žalobcom uvedená škoda spočívajúca „v zahrnutí peňažnej sumy získanej vydražením majetku povinného do konkurznej podstaty“ nepredstavuje bez ďalšieho nevymožiteľnosť pohľadávky. Pri posudzovaní bezprostrednej príčinnej súvislosti je však dôvod konštatovať, že výťažok dražby v exekučnom konaní sa nestal súčasťou konkurznej podstaty v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vymedzeného žalobcom.

S poukazom na uvedené, žalobca nepreukázal v konaní vznik škody v príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná zodpovednosť, žaloba musela byť zamietnutá. Procesné strany nevzniesli ďalšie dôkazné návrhy. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu. Z dôvodu nepreukázania nároku na uplatnenú pohľadávku, nebolo možné žalobe vyhovieť v časti príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , v zmysle ktorých ustanovení súd žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tie boli vzhliadnuté v okolnostiach prípadu, a keďže nevydanie súdneho rozhodnutia v primeranej lehote bolo článkom reťazca príčin a následkov, ktoré vyústili do obdobia vyhlásenia konkurzu, v dôsledku čoho nedošlo k uspokojeniu žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní. Štát, ktorý stanovuje pravidlá správania sa subjektov mal by aspoň takýmto spôsobom mať podiel na nečinnosti štátneho orgánu, za ktorý zodpovedá. Je aj tvorcom legislatívnych pravidiel, umožňujúcich široký prieskum rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov, čím prirodzene dochádza ku kolíziám v konaní (napr. exekučného konania a konkurzného konania). Účastníkom konania je v danom prípade štát (Slovenská republika). V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ide o objektívnu zodpovednosť. Nebolo by spravodlivé, aby žalobcovi bola uložená povinnosť, vzhľadom na predmet konania, hradiť trovy konania žalovanému.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu všetkých trov konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že zdĺhavým a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pred tamojším súdom pod sp.zn. Er 844/98 vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v zahrnutí peňažnej sumy získanej vydražením majetku povinného do konkurznej podstaty, rozvrhom ktorej bol žalobca uspokojený len vo výške 79,92 eur namiesto sumy 49.514,92 eur, ktorá by mu prináležala podľa rozvrhu výťažku z exekučnej dražby, čím žalobcovi vznikla majetková ujma, teda škoda vo výške 49.437,- eur. Uviedol, že pokiaľ by prvostupňový súd konal bez prieťahov, posledné rozhodnutie vo veci by bolo vydané začiatkom roka 2003. Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -32 dňa 6.10.2004. Okresný súd by mal dosť času rozhodnúť do tohto dátumu aj o rozvrhu, ktorý by bol súdny exekútor určite opravil. Teda zrejme, že ak okresný súd postupoval v konaní tak, ako mal postupovať, teda konal včas a bez prieťahov a exekútor by urobil všetky úkony v časovej postupnosti tak, ako ich urobil, všetko vrátane schválenia rozvrhu by sa udialo ešte do vyhlásenia konkurzu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že pohľadávka žalobcu by bola uspokojená. Ďalej uviedol, že má za to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, avšak rozhodol nesprávne. Podľa jeho názoru v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu spočívajúceho v jeho ničím neodôvodnenej nečinnosti, nedošlo k vyplateniu sumy nepochybne prináležiacej žalobcovi z výťažku v exekučnej dražbe a táto sa stala súčasťou konkurznej podstaty. Ak by Okresný súd Liptovský Mikuláš postupoval v predmetnej veci plynulo a bez zbytočných prieťahov, bola by žalovaná suma vyplatená žalobcovi exekučnej dražby a to pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Žalobca nemá inú možnosť, ako svoju pohľadávku, ktorá by bola bývalá v značnej časti uspokojená s výťažku dražby uspokojiť iným spôsobom. Trval na tom, že ak by súd konal bez zbytočných prieťahov, došlo by k rozvrhu ešte do vyhlásenia konkurzu a nevznikla by žalobcovi škoda. Žalobca teda v konaní preukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu a vznikom škody. Ďalej uviedol, že zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom, sa nemožno zbaviť.

Žalobca svojím prípisom zo dňa 29.5.2013 doplnil svoje odvolanie, v ktorom poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 26.3.2006 vo veci Apicella v. Taliansko s tým, že uvedený dôkaz nemohol uplatniť pred súdom prvého stupňa s poukazom na ust.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v spojení s ust. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. , s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s SR a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Na doplnenie odvolania zo strany žalobcu odvolací súd nemohol prihliadať vzhľadom k tomu, že uvedený dôkazný prostriedok žalobca mal možnosť použiť pred súdom prvého stupňa.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií, na ktorých založil odvolateľ svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. , v spojení s ust. s tým, že žalovaný ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.