Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)c33/395152.a374cb.pdf
PDF · 120 KB
No categories available
6Tost/40/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 40/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu
na neverejnom zasadnutí konanom 10. decembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci
obvineného A. S. a spol. pre zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3
Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-2T 46/2013, z 11. novembra 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom
rozsahu.
Podľa § 79 ods. 2, ods. 3 Tr. por. žiadosti obvinených Ing. S. S.,
nar. X. v K., trvale bytom B., ul. P. X./X., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
Leopoldov a A. S., nar. X. v K., trvale bytom B., ul. P. X./X., t.č. vo výkone väzby v Ústave
na výkon väzby Leopoldov o prepustenie z väzby na slobodu sa z a m i e t a j ú s tým,
že obaja obvinení sa naďalej p o n e c h á v a j ú vo väzbe z dôvodu uvedeného v 71 ods. 1
písm. a/ Tr. por.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzba obvinených sa dohľadom probačného
a mediačného úradníka n e n a h r á d z a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. PK-2T 46/2013,
z 11. novembra 2014 rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 1, ods. 3 Tr. por. žiadostiam
obvinených Ing. S. S. a A. S. o prepustenie z väzby na slobodu vyhovuje a prepúšťa
ich z väzby na slobodu, pretože dôvody väzby pominuli.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal včas a riadne sťažnosť
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí,
sp. zn. 3 Tost 23/2014, konštatuje, že pri rozhodovaní o kolúznej väzbe sa musia skúmať
aj ďalšie konkrétne skutočnosti či neodôvodňuje podozrenie z kolúzneho správania.
Pri posudzovaní dôvodov väzby samotný súd berie predovšetkým na zreteľ okrem
posudzovania všetkých okolností prípadu, aj zreteľ na dosiahnutí a zabezpečení účelu
trestného konania.
Súd sa nemá obmedziť iba na aktuálne štádium „hlavného pojednávania“, v čase
kedy bolo dokazovanie vyhlásené za skončené podľa § 274 ods. 1 Tr. por., ale takéto
okolnosti prípadu by mal posudzovať so zreteľom aj na celosť trestného konania.
Keďže podľa § 10 ods. 15 Tr. zák. sa trestné stíhanie, ako úsek trestného konania končí
v konaní pred súdom až právoplatnosťou rozsudku, súd by mal viazať svoju vlastnú
preskúmavaciu činnosť pri postupe podľa § 79 ods. 3 Tr. por. aj v nadväznosti na celistvosť
trestného konania. Inak povedané, aj pokiaľ súd na hlavnom pojednávaní dospeje do štádia
skončenia dokazovania, nie je to nevyhnutne spojené s pominutím dôvodov väzby.
Z povahy dvojinštantnosti trestného konania je zrejmé, že z podnetu či už odvolania
ktorejkoľvek strany konania alebo rozhodnutia nadriadeného súdu môže dôjsť k vykonaniu
ďalších dôkazov, vrátane výsluchov svedkov.
V týchto súvislostiach mám za to, že prvostupňový súd bez dostatočného
vyhodnotenia vyššie poukazovaných skutočností rozhodol o prepustení obvinených S.
predčasne, pričom jeho preskúmavacia činnosť podľa § 79 ods. 3 Tr. por. sa výlučne
vzťahovala len konštatovanie toho, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo skončené,
čím podľa neho došlo k automatickému pominutiu dôvodov väzby. Takéto „povinné“
arbitrárne rozhodnutie vykazuje znaky formálneho postupu.
Väzbu a dĺžku jej trvania možno v konkrétnom prípade ospravedlniť, len ak existujú
jasné náznaky skutočného verejného záujmu, ktoré napriek prezumcii neviny prevažujú
nad právom obvineného na osobnú slobodu.
V oblasti trestného práva procesného je nepochybným a skutočným verejným
záujmom nielen záujem na riadnom zistení a odhalení trestných činov, ale predovšetkým
aj na zákonnom a spravodlivom potrestaní ich páchateľov.
Keďže ochrana spoločnosti sa zabezpečuje len spôsobom ustanoveným zákonom,
je povinnosťou súdu skúmať okolnosti existencie skutočného verejného záujmu, ktorý
by svojím významom presahoval rámec osobnej slobody obvineného. Z hľadiska
posudzovania dôvodnosti väzby aj prihliadanie na spôsobilosť zabezpečiť dosiahnutie účelu
trestného konania tak, aby bol zásah do osobnej slobody obvineného čo najmenší.
Na základe vyššie uvedených skutočností, prokurátor má za to, že dôvody väzby
u obvineného S. S. a obvineného A. S. podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
spoločne naďalej trvajú a preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhuje, aby zrušil
napádané uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, a súčasne zamietol žiadosti
obvineného Ing. S. S. a A. S. o prepustenie z väzby na slobodu, nakoľko dôvody väzby
naďalej trvajú.
K sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky sa vyjadrili obhajcovia obvinených.
JUDr. M. Š. k sťažnosti prokurátora uviedol, že odôvodnenie sťažnosti podanej
prokurátorom obsahuje len všeobecné tvrdenia odkazujúce na spoločenský záujem,
parafrázujúc vytrhnutý odsek z odôvodnenia uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
bez konkrétneho obsahu.
Prokurátor však vôbec nevysvetlil konkrétne dôvody, ktoré majú viesť k ďalšiemu
trvaniu väzby. Obmedzil sa v zásade na konštatovanie, že väzobné dôvody naďalej trvajú.
Predmetná sťažnosť sa javí ako abstraktná a neurčitá a dôvody v nej sú uvedené len
formálne, bez argumentov, ktoré by sa zmieňovali o konkrétnych skutočnostiach
odôvodňujúcich ďalšie trvanie kolúznej väzby.
Prokurátor ďalšie trvanie väzby odôvodňuje len verejným záujmom. Neuvádza žiadne
konkrétne dôvody väzby a nešpecifikuje ani v čom spočíva verejný záujem. Skutočný verejný
záujem pritom nesmie nahrádzať dôvody väzby (tak ako to požaduje prokurátor). V tomto
štádiu konania môže byť jediným dôvodom, prečo prokurátor trvá na ponechaní obvinených
vo väzbe vo svojich dôsledkoch len donútenie obvinených k priznaniu, čo je v zjavnom
rozpore so zásadou trestného konania i právami obvinených.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú
zamietol.
Obhajcovia JUDr. R. H. a JUDr. J. G. v úvode sťažnosti poukazujú na odôvodnenie
sťažnosti prokurátora a uvádzajú, že dvojinštančnosť konania a ani vylúčenie dôkazu
prvostupňovým súdom nie sú väzobnými dôvodmi. V doterajšom konaní nevyšiel najavo
žiadny konkrétny dôkaz o tom, ako mali obvinení na svedkov pôsobiť, keďže z trestného
konania takáto odôvodnená a reálna obava vôbec nevyplynula.
Z uvedeného odôvodnenia prokurátora vyplýva, že za nevyhnutné trvanie väzby
považuje jej trvanie až do rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na to, že neopisuje
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by ďalšie trvanie väzby u obvinených odôvodňovali,
argumentuje iba všeobecným, abstraktným spôsobom o potrebe naplnenia verejného záujmu
a potrestania páchateľa.
Je nejasné, akým spôsobom má podľa prokurátora kolúzna väzba zabezpečiť výkon
trestu odňatia slobody. Logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že prokurátor
nerešpektuje súdom konštatované dôvody väzby u obvinených.
Prokurátor rovnako nerešpektuje ani zásadu prezumpcie neviny, keďže z citovaného
odôvodnenia vyplýva, že v každom prípade predpokladá odsudzujúci rozsudok na trest
odňatia slobody obvinených a vôbec neráta s možnosťou oslobodzujúceho rozsudku.
Majú teda za to, že sťažnosť prokurátora je nedôvodná, keďže neuvádza žiadny
konkrétny dôvod, ktorý by zakladal obavy z kolúzneho konania obvinených.
Navrhli, aby túto súd ako nedôvodnú zamietol.
JUDr. K. obhajca A. S. vo vyjadrení uviedol, že sťažnosť prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, jej obsah, považuje
za nič nehovoriaci paškvil bez právnej relevancie.
Poukázal na to, že konanie dozorujúceho prokurátora je nezákonné, zaujaté voči jeho
osobe, hraničiace z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Pre prokurátora osobná sloboda jednotlivca, ako jeden zo základov demokratickej
spoločnosti, vôbec nič neznamená. Podľa jeho úvah sa väzba musí plynulo pretransformovať
do trestu. Takéto úvahy sami o sebe odporujú charakteru väzby, ktorá nemôže nahrádzať trest
a preto plní len preventívny charakter. V prípade A. S. má však väzba už bez ohľadu
na odôvodnenie sťažnosti prokurátora, evidentne v súčasnom štádiu len represívny charakter.
Poukázal na neprimeranú dĺžku rozhodovania o väzbe, odcitoval rozhodnutie
I. ÚS 220/04, III. ÚS 138/08, III. ÚS 126/05, III. ÚS 216/07, ktoré hovoria o dĺžke konania
vo väzobných veciach a vyslovil názor, že vzhľadom na dlhotrvajúce konanie o sťažnosti
prokurátora mal byť jeho klient už dávno prepustený z väzby na slobodu.
Navrhol preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192
ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor
podal sťažnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že sťažnosť prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je čiastočne
dôvodná.
Z obsahu predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky mal
za preukázané, že obvinení boli do väzby vzatí 23. apríla 2013 o 15.30 hod. uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tost 14/2013, z 23. apríla 2013 z dôvodov
§ 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s tým, že do lehoty trvania väzby bola započítaná doba
zadržania u Ing. S. S. od 15. apríla 2013 od 8.00 hod. do 17. apríla 2013
do 22.40 hod. a u A. S. od 15. apríla 2013 od 7.48 hod. do 17. apríla 2013
do 22.40 hod. O žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby viackrát rozhodoval
Špecializovaný trestný súd v Pezinku a Najvyšší súd Slovenskej republiky. V konaní
sa rozhodovalo aj o návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby podľa ustanovenia § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por. Návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky na zmenu dôvodu väzby bol uznesením sudcu pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tost 29/2013, z 19. septembra 2013 zamietnutý. K zmene
dôvodov väzby u obvinených došlo až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2 Tost 4/2014, z 18. marca 2014, keď boli obvinení ponechaní vo väzbe len
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
3. decembra 2014 vyhlásil Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudok, ktorým
uznal obvinených Ing. S. S. a A. S. vinnými zo spáchania zločinu podplácania podľa § 333
ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom. Za to bol obvinený Ing. S. S. odsúdený
podľa § 333 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. z dôvodov § 36 písm. j/
Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obvinený A. S. bol odsúdený podľa § 333 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. z dôvodov § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov,
na výkon ktorého bol rovnako zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
Po vyhlásení vyššie citovaného rozsudku Špecializovaného trestného súdu došlo
k zmene postavenia obvinených, aj keď vzhľadom na to, že obvinení Ing. S. S. a A. S. podali
proti vyhlásenému rozsudku odvolanie, rozsudok nenadobudol právoplatnosť. V danom
prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že účelom väzby je zabezpečiť osoby
obvinených pre trestné konanie a výkon trestu. Tieto skutočnosti vyplývajú z ustanovenia
Je potrebné k skutočnostiam uvedeným v sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vyjadreniam obvinených
prostredníctvom obhajcov v sťažnostiach uviesť, že kolúzne dôvody väzby tým, že bol
vyhlásený rozsudok, pominuli. K argumentom prokurátora, že do právoplatnosti skončenia
veci ešte môžu byť vykonané dôkazy, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že tieto
skutočnosti sami osebe neznamenajú, že obvinený bude na niekoho pôsobiť pri vykonávaní
dôkazov, resp. inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie.
Pri tzv. kolúznej väzbe Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby
alebo jej trvanie existenciou dôvodnej obavy z pôsobenia obvinených na svedkov, znalcov,
spoluobvinených, alebo iného marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné
stíhanie alebo iných ďalších konkrétnych skutočností. Výklad pojmu konkrétnych skutočností
musí vychádzať zo skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s vyjadreniami obvinených
prostredníctvom svojich obhajcov, že všeobecné tvrdenia prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky odkazujúce na spoločenský záujem
a verejný záujem bez ďalších konkrétnych skutočností odôvodňujúcich tzv. kolúznu väzbu,
nestačia na to, aby obvinení boli ponechaní vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1
písm. b/ Tr. por.
Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd
sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú,
alebo či sa zmenili.
Povinnosť skúmať, či dôvody väzby trvajú alebo sa zmenili, vznikla aj Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-2T 46/2013, z 11. novembra 2014.
Podľa § 302 ods. 2 Tr. por. pri rozhodovaní o väzbe majú právo zúčastniť
sa neverejného zasadnutia aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca a pri rozhodovaní
o väzbe môže predseda senátu účasť týmto osobám umožniť.
Z horeuvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky vytýčil termín
neverejného zasadnutia, o konaní ktorého upovedomil osoby uvedené v § 302 ods. 2 Tr. por.
Na neverejnom zasadnutí vypočul obvinených, umožnil prokurátorovi, obhajcom klásť
obvineným otázky.
Na neverejnom zasadnutí predložil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky informáciu o možnom protiprávnom konaní
Ing. S. S. z 8. decembra 2014 vo väzbe a poukázal na ďalšie možné protiprávne správanie
obvineného vo väzbe, ktoré ale podlieha režimu utajovaného režimu, a preto ho na konaní
neverejného zasadnutia nemohol predložiť.
Na nové skutočnosti uvedené zo strany prokurátora súd pri rozhodovaní o sťažnosti
prokurátora neprihliadal, keďže tieto boli získané operatívnou činnosťou, obvinený
Ing. S. S. ich namietol a súd žiadnym spôsobom nemohol preveriť ich hodnovernosť.
Na čo však treba poukázať je, že - ako zrejmé zo spisového materiálu - voči
Ing. S. S. boli vznesené aj ďalšie obvinenia, a to konkrétne pre obzvlášť závažný zločin
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., pričom iné
dve trestné konania sú voči nemu vedené už v štádiu súdneho konania - na Okresnom súde
Trenčín sa koná o prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a na Špecializovanom trestnom
súde v Pezinku je vedené konanie pre trestný čin skrátenia dane a poistného
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006.
V súvislosti s A. S. možno uviesť, že tento už bol raz odsúdený za spáchaný trestný
čin a tiež stíhaný za priestupok, a hoci ide o konania zahladené, uvedené má význam
z pohľadu hodnotenia jeho osoby.
Z výpisu z REGOB je ďalej možné zistiť, že obaja obvinení majú na svoju osobu
vedených niekoľko pasov. Ing. S. S. ich má mať spolu päť a A. S. štyri. K tomu treba navyše
aj s poukazom na vyjadrenia oboch menovaných v rámci výsluchu na tunajšom súde uviesť,
že ak by boli niektoré z uvedených pasov zo strany obvinených odovzdané, bol by tam taký
záznam, ako je tomu pri občianskych preukazoch („skartovaný“ resp. obdobne).
V súvislosti s dôvodnou obavou, že by obvinení mohli utiecť alebo sa skrývať,
aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu príp. trestu sa nedá nezmieniť i ich negatívne povahové
črty, keď sa títo mali správať agresívne (neprimerane) nielen pri páchaní stíhaných skutkov
ale i na hlavnom pojednávaní.
Napokon bez významu s ohľadom na odôvodnenie existencie tzv. útekovej väzby
nie je ani tá okolnosť, že obidvaja obvinení majú byť vo viacerých trestných veciach
vypočúvaní ako svedkovia.
Všetky skôr uvedené skutočnosti treba potom podľa názoru najvyššieho súdu
považovať za tie konkrétne skutočnosti, ktoré v danom prípade popri hroziacom vysokom
treste odňatia slobody (či všeobecne zmenenom postavení obvinených po vyhlásení zatiaľ
neprávoplatného prvostupňového rozsudku) dostatočným spôsobom odôvodňujú obavu
z konania predpokladaného v ust. § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. u oboch obvinených.
Záverom treba zdôrazniť, že najvyšší súd sa tiež zaoberal možnosťou nahradenia
väzby obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka, no dospel k takému záveru,
že vzhľadom na osoby obvinených, povahu, závažnosť ako i iné okolnosti posudzovaného
prípadu by účel väzby takýmto spôsobom nebolo možné zabezpečiť.
Najvyšší súd s poukazom na dôvody vyššie spomenuté preto rozhodol tak,
ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. decembra 2014
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová