Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/40/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu

na neverejnom zasadnutí konanom 10. decembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci

obvineného A. S. a spol. pre zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3

Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, sp. zn. , z 11. novembra 2014 takto

rozhodol:

Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom

rozsahu.

Podľa , žiadosti obvinených Ing. S. S.,

nar. X. v K., trvale bytom B., ul. P. X./X., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby

Leopoldov a A. S., nar. X. v K., trvale bytom B., ul. P. X./X., t.č. vo výkone väzby v Ústave

na výkon väzby Leopoldov o prepustenie z väzby na slobodu sa z a m i e t a j ú s tým,

že obaja obvinení sa naďalej p o n e c h á v a j ú vo väzbe z dôvodu uvedeného v 71 ods. 1

písm. a/

Podľa väzba obvinených sa dohľadom probačného

a mediačného úradníka n e n a h r á d z a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. ,

z 11. novembra 2014 rozhodol tak, že podľa , žiadostiam

obvinených Ing. S. S. a A. S. o prepustenie z väzby na slobodu vyhovuje a prepúšťa

ich z väzby na slobodu, pretože dôvody väzby pominuli.

2

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal včas a riadne sťažnosť

prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí,

sp. zn. , konštatuje, že pri rozhodovaní o kolúznej väzbe sa musia skúmať

aj ďalšie konkrétne skutočnosti či neodôvodňuje podozrenie z kolúzneho správania.

Pri posudzovaní dôvodov väzby samotný súd berie predovšetkým na zreteľ okrem

posudzovania všetkých okolností prípadu, aj zreteľ na dosiahnutí a zabezpečení účelu

trestného konania.

Súd sa nemá obmedziť iba na aktuálne štádium „hlavného pojednávania“, v čase

kedy bolo dokazovanie vyhlásené za skončené podľa , ale takéto

okolnosti prípadu by mal posudzovať so zreteľom aj na celosť trestného konania.

Keďže podľa § 10 ods. 15 Tr. zák. sa trestné stíhanie, ako úsek trestného konania končí

v konaní pred súdom až právoplatnosťou rozsudku, súd by mal viazať svoju vlastnú

preskúmavaciu činnosť pri postupe podľa aj v nadväznosti na celistvosť

trestného konania. Inak povedané, aj pokiaľ súd na hlavnom pojednávaní dospeje do štádia

skončenia dokazovania, nie je to nevyhnutne spojené s pominutím dôvodov väzby.

Z povahy dvojinštantnosti trestného konania je zrejmé, že z podnetu či už odvolania

ktorejkoľvek strany konania alebo rozhodnutia nadriadeného súdu môže dôjsť k vykonaniu

ďalších dôkazov, vrátane výsluchov svedkov.

V týchto súvislostiach mám za to, že prvostupňový súd bez dostatočného

vyhodnotenia vyššie poukazovaných skutočností rozhodol o prepustení obvinených S.

predčasne, pričom jeho preskúmavacia činnosť podľa sa výlučne

vzťahovala len konštatovanie toho, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo skončené,

čím podľa neho došlo k automatickému pominutiu dôvodov väzby. Takéto „povinné“

arbitrárne rozhodnutie vykazuje znaky formálneho postupu.

Väzbu a dĺžku jej trvania možno v konkrétnom prípade ospravedlniť, len ak existujú

jasné náznaky skutočného verejného záujmu, ktoré napriek prezumcii neviny prevažujú

nad právom obvineného na osobnú slobodu.

3

V oblasti trestného práva procesného je nepochybným a skutočným verejným

záujmom nielen záujem na riadnom zistení a odhalení trestných činov, ale predovšetkým

aj na zákonnom a spravodlivom potrestaní ich páchateľov.

Keďže ochrana spoločnosti sa zabezpečuje len spôsobom ustanoveným zákonom,

je povinnosťou súdu skúmať okolnosti existencie skutočného verejného záujmu, ktorý

by svojím významom presahoval rámec osobnej slobody obvineného. Z hľadiska

posudzovania dôvodnosti väzby aj prihliadanie na spôsobilosť zabezpečiť dosiahnutie účelu

trestného konania tak, aby bol zásah do osobnej slobody obvineného čo najmenší.

Na základe vyššie uvedených skutočností, prokurátor má za to, že dôvody väzby

u obvineného S. S. a obvineného A. S. podľa

spoločne naďalej trvajú a preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhuje, aby zrušil

napádané uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, a súčasne zamietol žiadosti

obvineného Ing. S. S. a A. S. o prepustenie z väzby na slobodu, nakoľko dôvody väzby

naďalej trvajú.

K sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky sa vyjadrili obhajcovia obvinených.

JUDr. M. Š. k sťažnosti prokurátora uviedol, že odôvodnenie sťažnosti podanej

prokurátorom obsahuje len všeobecné tvrdenia odkazujúce na spoločenský záujem,

parafrázujúc vytrhnutý odsek z odôvodnenia uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

bez konkrétneho obsahu.

Prokurátor však vôbec nevysvetlil konkrétne dôvody, ktoré majú viesť k ďalšiemu

trvaniu väzby. Obmedzil sa v zásade na konštatovanie, že väzobné dôvody naďalej trvajú.

Predmetná sťažnosť sa javí ako abstraktná a neurčitá a dôvody v nej sú uvedené len

formálne, bez argumentov, ktoré by sa zmieňovali o konkrétnych skutočnostiach

odôvodňujúcich ďalšie trvanie kolúznej väzby.

Prokurátor ďalšie trvanie väzby odôvodňuje len verejným záujmom. Neuvádza žiadne

konkrétne dôvody väzby a nešpecifikuje ani v čom spočíva verejný záujem. Skutočný verejný

4

záujem pritom nesmie nahrádzať dôvody väzby (tak ako to požaduje prokurátor). V tomto

štádiu konania môže byť jediným dôvodom, prečo prokurátor trvá na ponechaní obvinených

vo väzbe vo svojich dôsledkoch len donútenie obvinených k priznaniu, čo je v zjavnom

rozpore so zásadou trestného konania i právami obvinených.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú

zamietol.

Obhajcovia JUDr. R. H. a JUDr. J. G. v úvode sťažnosti poukazujú na odôvodnenie

sťažnosti prokurátora a uvádzajú, že dvojinštančnosť konania a ani vylúčenie dôkazu

prvostupňovým súdom nie sú väzobnými dôvodmi. V doterajšom konaní nevyšiel najavo

žiadny konkrétny dôkaz o tom, ako mali obvinení na svedkov pôsobiť, keďže z trestného

konania takáto odôvodnená a reálna obava vôbec nevyplynula.

Z uvedeného odôvodnenia prokurátora vyplýva, že za nevyhnutné trvanie väzby

považuje jej trvanie až do rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na to, že neopisuje

žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by ďalšie trvanie väzby u obvinených odôvodňovali,

argumentuje iba všeobecným, abstraktným spôsobom o potrebe naplnenia verejného záujmu

a potrestania páchateľa.

Je nejasné, akým spôsobom má podľa prokurátora kolúzna väzba zabezpečiť výkon

trestu odňatia slobody. Logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že prokurátor

nerešpektuje súdom konštatované dôvody väzby u obvinených.

Prokurátor rovnako nerešpektuje ani zásadu prezumpcie neviny, keďže z citovaného

odôvodnenia vyplýva, že v každom prípade predpokladá odsudzujúci rozsudok na trest

odňatia slobody obvinených a vôbec neráta s možnosťou oslobodzujúceho rozsudku.

Majú teda za to, že sťažnosť prokurátora je nedôvodná, keďže neuvádza žiadny

konkrétny dôvod, ktorý by zakladal obavy z kolúzneho konania obvinených.

Navrhli, aby túto súd ako nedôvodnú zamietol.

5

JUDr. K. obhajca A. S. vo vyjadrení uviedol, že sťažnosť prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, jej obsah, považuje

za nič nehovoriaci paškvil bez právnej relevancie.

Poukázal na to, že konanie dozorujúceho prokurátora je nezákonné, zaujaté voči jeho

osobe, hraničiace z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Pre prokurátora osobná sloboda jednotlivca, ako jeden zo základov demokratickej

spoločnosti, vôbec nič neznamená. Podľa jeho úvah sa väzba musí plynulo pretransformovať

do trestu. Takéto úvahy sami o sebe odporujú charakteru väzby, ktorá nemôže nahrádzať trest

a preto plní len preventívny charakter. V prípade A. S. má však väzba už bez ohľadu

na odôvodnenie sťažnosti prokurátora, evidentne v súčasnom štádiu len represívny charakter.

Poukázal na neprimeranú dĺžku rozhodovania o väzbe, odcitoval rozhodnutie

, , , , ktoré hovoria o dĺžke konania

vo väzobných veciach a vyslovil názor, že vzhľadom na dlhotrvajúce konanie o sťažnosti

prokurátora mal byť jeho klient už dávno prepustený z väzby na slobodu.

Navrhol preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192

ods. 1 preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor

podal sťažnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že sťažnosť prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je čiastočne

dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky mal

za preukázané, že obvinení boli do väzby vzatí 23. apríla 2013 o 15.30 hod. uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 23. apríla 2013 z dôvodov

§ 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s tým, že do lehoty trvania väzby bola započítaná doba

zadržania u Ing. S. S. od 15. apríla 2013 od 8.00 hod. do 17. apríla 2013

do 22.40 hod. a u A. S. od 15. apríla 2013 od 7.48 hod. do 17. apríla 2013

do 22.40 hod. O žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby viackrát rozhodoval

Špecializovaný trestný súd v Pezinku a Najvyšší súd Slovenskej republiky. V konaní

6

sa rozhodovalo aj o návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby podľa ustanovenia § 71

ods. 1 písm. a/ Návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky na zmenu dôvodu väzby bol uznesením sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , z 19. septembra 2013 zamietnutý. K zmene

dôvodov väzby u obvinených došlo až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z 18. marca 2014, keď boli obvinení ponechaní vo väzbe len

z dôvodov uvedených v

3. decembra 2014 vyhlásil Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudok, ktorým

uznal obvinených Ing. S. S. a A. S. vinnými zo spáchania zločinu podplácania podľa § 333

ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom. Za to bol obvinený Ing. S. S. odsúdený

podľa § 333 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. z dôvodov § 36 písm. j/

Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinený A. S. bol odsúdený podľa § 333 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3

Tr. zák. z dôvodov § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov,

na výkon ktorého bol rovnako zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

Po vyhlásení vyššie citovaného rozsudku Špecializovaného trestného súdu došlo

k zmene postavenia obvinených, aj keď vzhľadom na to, že obvinení Ing. S. S. a A. S. podali

proti vyhlásenému rozsudku odvolanie, rozsudok nenadobudol právoplatnosť. V danom

prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že účelom väzby je zabezpečiť osoby

obvinených pre trestné konanie a výkon trestu. Tieto skutočnosti vyplývajú z ustanovenia

Je potrebné k skutočnostiam uvedeným v sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vyjadreniam obvinených

prostredníctvom obhajcov v sťažnostiach uviesť, že kolúzne dôvody väzby tým, že bol

vyhlásený rozsudok, pominuli. K argumentom prokurátora, že do právoplatnosti skončenia

veci ešte môžu byť vykonané dôkazy, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že tieto

skutočnosti sami osebe neznamenajú, že obvinený bude na niekoho pôsobiť pri vykonávaní

7

dôkazov, resp. inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie.

Pri tzv. kolúznej väzbe podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby

alebo jej trvanie existenciou dôvodnej obavy z pôsobenia obvinených na svedkov, znalcov,

spoluobvinených, alebo iného marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné

stíhanie alebo iných ďalších konkrétnych skutočností. Výklad pojmu konkrétnych skutočností

musí vychádzať zo skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s vyjadreniami obvinených

prostredníctvom svojich obhajcov, že všeobecné tvrdenia prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky odkazujúce na spoločenský záujem

a verejný záujem bez ďalších konkrétnych skutočností odôvodňujúcich tzv. kolúznu väzbu,

nestačia na to, aby obvinení boli ponechaní vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1

písm. b/

Podľa policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd

sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú,

alebo či sa zmenili.

Povinnosť skúmať, či dôvody väzby trvajú alebo sa zmenili, vznikla aj Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. , z 11. novembra 2014.

Podľa pri rozhodovaní o väzbe majú právo zúčastniť

sa neverejného zasadnutia aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca a pri rozhodovaní

o väzbe môže predseda senátu účasť týmto osobám umožniť.

Z horeuvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky vytýčil termín

neverejného zasadnutia, o konaní ktorého upovedomil osoby uvedené v

Na neverejnom zasadnutí vypočul obvinených, umožnil prokurátorovi, obhajcom klásť

obvineným otázky.

Na neverejnom zasadnutí predložil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky informáciu o možnom protiprávnom konaní

8

Ing. S. S. z 8. decembra 2014 vo väzbe a poukázal na ďalšie možné protiprávne správanie

obvineného vo väzbe, ktoré ale podlieha režimu utajovaného režimu, a preto ho na konaní

neverejného zasadnutia nemohol predložiť.

Na nové skutočnosti uvedené zo strany prokurátora súd pri rozhodovaní o sťažnosti

prokurátora neprihliadal, keďže tieto boli získané operatívnou činnosťou, obvinený

Ing. S. S. ich namietol a súd žiadnym spôsobom nemohol preveriť ich hodnovernosť.

Na čo však treba poukázať je, že - ako zrejmé zo spisového materiálu - voči

Ing. S. S. boli vznesené aj ďalšie obvinenia, a to konkrétne pre obzvlášť závažný zločin

podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., pričom iné

dve trestné konania sú voči nemu vedené už v štádiu súdneho konania - na Okresnom súde

Trenčín sa koná o prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu

s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a na Špecializovanom trestnom

súde v Pezinku je vedené konanie pre trestný čin skrátenia dane a poistného

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006.

V súvislosti s A. S. možno uviesť, že tento už bol raz odsúdený za spáchaný trestný

čin a tiež stíhaný za priestupok, a hoci ide o konania zahladené, uvedené má význam

z pohľadu hodnotenia jeho osoby.

Z výpisu z REGOB je ďalej možné zistiť, že obaja obvinení majú na svoju osobu

vedených niekoľko pasov. Ing. S. S. ich má mať spolu päť a A. S. štyri. K tomu treba navyše

aj s poukazom na vyjadrenia oboch menovaných v rámci výsluchu na tunajšom súde uviesť,

že ak by boli niektoré z uvedených pasov zo strany obvinených odovzdané, bol by tam taký

záznam, ako je tomu pri občianskych preukazoch („skartovaný“ resp. obdobne).

V súvislosti s dôvodnou obavou, že by obvinení mohli utiecť alebo sa skrývať,

aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu príp. trestu sa nedá nezmieniť i ich negatívne povahové

črty, keď sa títo mali správať agresívne (neprimerane) nielen pri páchaní stíhaných skutkov

ale i na hlavnom pojednávaní.

9

Napokon bez významu s ohľadom na odôvodnenie existencie tzv. útekovej väzby

nie je ani tá okolnosť, že obidvaja obvinení majú byť vo viacerých trestných veciach

vypočúvaní ako svedkovia.

Všetky skôr uvedené skutočnosti treba potom podľa názoru najvyššieho súdu

považovať za tie konkrétne skutočnosti, ktoré v danom prípade popri hroziacom vysokom

treste odňatia slobody (či všeobecne zmenenom postavení obvinených po vyhlásení zatiaľ

neprávoplatného prvostupňového rozsudku) dostatočným spôsobom odôvodňujú obavu

z konania predpokladaného v ust. u oboch obvinených.

Záverom treba zdôrazniť, že najvyšší súd sa tiež zaoberal možnosťou nahradenia

väzby obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka, no dospel k takému záveru,

že vzhľadom na osoby obvinených, povahu, závažnosť ako i iné okolnosti posudzovaného

prípadu by účel väzby takýmto spôsobom nebolo možné zabezpečiť.

Najvyšší súd s poukazom na dôvody vyššie spomenuté preto rozhodol tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Daniel H u d á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová