Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/259/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: J. P., nar., bytom Š., o vymoženie

282,15 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.:

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 5. júna 2012, č. k.: -62, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

III. Povinnej sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

282,15 EUR (8 500,-- Sk) s príslušenstvom v zmysle ust.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe notárskej zápisnice spísanej

22. februára 2004 notárom JUDr. O. Ď. pod č. N 721/2004, NZ 15223/2004 (ďalej len

„notárska zápisnica“). Okresný súd Humenné uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora

poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Humenné uznesením z 19. decembra 2011, č. k.: -47

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku. O trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora JUDr. L. Ž. a súdneho exekútora

JUDr. R. K. rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril zmluvu

o úvere, ktorá obsahuje aj splnomocnenie, ktorým povinná ako splnomocniteľ splnomocnila

advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jej

mene uznal záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala

vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok

do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Súd poukázal na rozpor záujmov

povinnej a splnomocneného zástupcu Mgr. T. K. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná

nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože ako zmluva bola použitá predtlač, ktorá

obsahovala meno uvedeného splnomocnenca, a už dopredu bola určitá osoba oprávnená, t. j.

predurčená, že bude konať za povinnú, spochybnilo to základný predpoklad

pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude jednoznačne

hájiť záujem povinnej. Súd poukázal na ust. (ďalej len

„OZ“), ktoré má kogentnú povahu a nepripúšťa, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže

vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa ust. , t. j., ak v čase

uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. T. K. neexistoval dlh a nebola známa ani

jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo a uznať dlh a taktiež

nemohla splnomocniť Mgr. T. K. na takéto právo. Na základe uvedených skutočností súd

dospel k záveru, že uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú

právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinnej urobila v rozpore

s jej záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle ust.

absolútne neplatné. Súd skonštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť

exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa

na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo

udelené povinnou je v rozpore s ust. a nasl. , tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo

podľa spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice, sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t. j.

notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, preto súd v danej veci

vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Exekučný súd je oprávnený v zmysle § 58 ods. 1

Exekučného poriadku exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak ex offo zistí na to dôvody, v danom

prípade neexistencie zákonných podmienok pre vedenie exekúcie. Keďže v danom prípade je

nesporné, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie – materiálne nevykonateľný exekučný titul,

súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu z uvedeného dôvodu aj

bez návrhu zastavil.

3

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prejednal vec v medziach,

ktorých sa dovolateľ domáhal preskúmania napadnutého uznesenia a zistil, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd poukázal na to, že

podľa , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene.

Odvolací súd nemohol konštatovať, že ustanovený splnomocnený zástupca Mgr. T. K. konal

v prospech zastúpenej povinnej, ak uzatváral zápisnicu o uznaní záväzku. Tu splnomocnený

zástupca nekonal v záujme zastúpenej, ale konal len z dôvodov urýchlenia výkonu exekúcie

proti povinnej. Odvolací súd ďalej poukázal, že splnomocnenie sa týkalo podpisu notárskej

zápisnice a uznania záväzku a sledovalo čo najrýchlejšie uspokojenie pohľadávky

oprávneného vo vzťahu k povinnej. Poverený zástupca Mgr. T. K. nevykonával žiadne úkony

smerujúce k obhájeniu práv povinnej, ale skôr sledoval záujmy oprávneného. Podľa

odvolacieho súdu, to bola určitým spôsobom nekalá obchodná praktika oprávneného, pokiaľ

okrem hlavného záväzku z úverovej zmluvy nedostatočne informovanému dlžníkovi dal

podpísať plnú moc pre zástupcu, ktorý nebude konať v záujme dlžníka, ale podpisom

splnomocnenia sa splnomocnený zástupca povinnej postará o urýchlený výkon exekúcie proti

povinnej. Výber splnomocnenca nebol dobrovoľný, ak už v predtlači úverovej zmluvy bola

uvedená osoba, ktorá bude zastupovať dlžníka. Všetky tieto uvedené dôvody jednoznačne

poukazujú na nekalú obchodnú praktiku oprávneného, kde tieto úverové zmluvy obsahujú tzv.

neprijateľné podmienky podľa . V tejto spotrebiteľskej zmluve o poskytnutie

úveru sa vytvorila značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa skonštatoval,

že tieto neprijateľné zmluvné podmienky sú potom v spotrebiteľskej zmluve neplatné podľa

. Ak nedošlo k platnému uzavretiu plnomocenstva, potom ani oprávnený nemá

titul na vedenie exekúcie proti povinnej, ak plnomocenstvo za povinnú nepodpísala

splnomocnená osoba s platnou plnou mocou. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne,

pokiaľ exekúciu zastavil, ak u oprávneného nie je titul na vedenie exekúcie proti povinnej

(§ 41 Exekučného poriadku). Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne, ak okresný súd vyhlásil exekúciu za neprístupnú a exekúciu zastavil.

4

Oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm.

c/ a Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému

odvolaniu, ktorý došiel na súd prvého stupňa 10. septembra 2012, v ktorom navrhol, aby súd

konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie

na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky,

ktoré bližšie v návrhu špecifikoval.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

doplnil podaním zo 16. júla 2013 s označením „Doplnenie dovolania o právnu argumentáciu –

porušenie práva EÚ a interpretácie práva EÚ Súdnym dvorom EÚ“. Svoje dovolanie

odôvodnil ustanovením a , že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 58

ods. 1 Exekučného poriadku a a ; ustanovením

písm. d/ , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy s oprávneným

nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho námietky

proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania, neumožnili

účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie a nerešpektovali jeho právo, aby jeho

právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho

právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva

EÚ“, ustanovením , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav,

pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust. , že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne

aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1

, o ochrane spotrebiteľa a tiež

ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby

dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol,

aby dovolací súd konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru

5

Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne

otázky, ktoré bližšie v dovolaní špecifikoval.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

I. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný

zamietol.

II. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

6

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

7

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinnej; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Uvedené právne závery dovolací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Odvolací súd

v danom prípade postupoval v súlade s ust. a o odvolaní oprávneného

rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

8

dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných

dvoch dôvodov ( a ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho

súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania

bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by

bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím

súdom.

V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd

skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ),

postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie

sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí

vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinnej.

Na podporu uvedených záverov dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej

republiky v uznesení sp. zn. považoval vyššie uvedenú argumentáciu

za primeranú odpoveď k námietke oprávneného, že preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín

(dokazovanie) v exekučnom konaní bolo vykonané bez jeho účasti, napriek tomu, že v konaní

malo byť nariadené pojednávanie a že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným

dôkazom. Ústavný súd porovnal na účely overenia slovenského prekladu rozsudku Súdneho

dvora EÚ vo veci C-137/08 viaceré jeho jazykové verzie a dospel k výkladu, že všetky

zhodne potvrdzujú záväzok súdu ex offo nariadiť „vyšetrovanie“ (a nie „dokazovanie“)

za účelom zistenia, či súdna doložka tvorí súčasť spotrebiteľskej zmluvy podliehajúcej

smernici Rady 93/13 EHS. V zmysle uvedeného výkladu ústavný súd konštatoval, že

vnútroštátny súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely

efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza

k porušeniu práv oprávneného na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným

dôkazom.

9

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica –

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného, týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

III. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnej povinnej v zmysle

zmysle v spojení s a , t. j. podľa

úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne

trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

10

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová