Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/207/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

konsolidačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému

T. K., bývajúcemu v K., o vymoženie 66,38 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 20. septembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 10. novembra 2011 č. k.

-11 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(Exekučný poriadok), o priestupkoch v znení účinnom od 1.

septembra 2008 a o správnom konaní. Uviedol,

že oprávnená sa návrhom domáhala poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie

na základe exekučného titulu – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 247197

z 25. októbra 2008, vydaného OO PZ Stará Turá, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. októbra

2008 a vykonateľnosť 9. novembra 2008. Poukázal na to, že výkon rozhodnutia bolo možné

nariadiť iba v lehote do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej

povinnosti, t.j. odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, teda od 9. novembra 2008. Táto trojročná

lehota je prekluzívna a v jej priebehu sa musí výkon rozhodnutia nariadiť. Pretože trojročná

prekluzívna lehota v danom prípade uplynula 9. novembra 2011, žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávnenej uznesením z 20. septembra 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

v zmysle potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej

exekučnej veci bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

súdu prvého stupňa preukázateľne doručená 31. októbra 2011 a napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa bolo vydané 10. novembra 2011, teda po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty,

ktorá uplynula 9. novembra 2011. V tejto lehote však bolo potrebné pre úspešné vymáhanie

pohľadávky oprávnenej, aby sa exekučné konanie nachádzalo v štádiu, keď proti doručenému

upovedomeniu o začatí exekúcie nemožno podať námietky, resp. po tom, keď sa súdnemu

exekútorovi doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli,

a ktoré v takomto prípade možno považovať za nariadenie výkonu rozhodnutia,

ako to predpokladá ustanovenie o správnom konaní.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Uviedla,

že neboli dané zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a pokiaľ súdy napriek tomu tak urobili, odňali oprávnenej

možnosť domôcť sa zákonným spôsobom výkonu vykonateľného exekučného titulu. Tým jej

znemožnili pred súdom konať, čo zakladá prípustnosť jej dovolania v zmysle § 237 písm. f/

Podľa názoru oprávnenej súdy nepostupovali správne, pokiaľ na daný prípad aplikovali

ustanovenie spôsobom, ktorý z hľadiska plynutia

prekluzívnej lehoty za rozhodujúci moment neurčuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie,

ale až nariadenie exekúcie. Exekučný poriadok pritom ani nepozná pojem „nariadenie výkonu

rozhodnutia“ a právny záver, na ktorom spočívajú rozhodnutia súdov, nemá oporu v zákone.

Po doručení návrhu na začatie exekúcie plynú procesnoprávne lehoty, prekluzívna

(hmotnoprávna) lehota uvedená v ale neplynie. Opačný

názor by viedol k značnej právnej neistote a jeho dôsledkom by bolo aj to, že výsledok

exekučného konania by celkom závisel iba od včasnosti vykonania jednotlivých úkonov

súdnym exekútorom a exekučným súdom. Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutia súdov oboch

nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom konaní

účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Občiansky

súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať

len proti rozhodnutiam výslovne uvedeným v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok

odvolacieho súdu) a (pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho súdu)], alebo len

v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných procesných vád (viď ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a , oprávnenou

napadnuté uznesenie ale nemá znaky žiadneho z uznesení, ktoré sú uvedené v týchto

ustanoveniach. Prípustnosť oprávnenou podaného dovolania preto z a

nevyplýva.

So zreteľom na to by dovolanie oprávnenej mohlo byť procesne prípustné, len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania oprávnenej preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 25. marca 2012 sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, ako aj rozhodnutia z 30. októbra 2012 sp. zn.

a z 19. septembra 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd

na odôvodnenia týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom

rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. dovolateľka svoju argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ nezakladá na tvrdení, že súdy porušili procesné ustanovenia upravujúce

postup súdu v občianskom súdnom konaní; ustanovenie ale dáva

odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou

činnosťou súdu, nie s jeho právnym hodnotením veci vyjadreným v napadnutom

rozhodnutí,

2. námietkou, že súdy vychádzali z nesprávnej interpretácie § 71 ods. 3 zákona

č. a v nadväznosti na to dospeli k nesprávnemu právnemu názoru,

v zmysle ktorého z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty nie je určujúce podanie

návrhu na vykonanie exekúcie, ale nariadenie exekúcie, dovolateľka spochybnila

správnosť činnosti súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu (táto činnosť súdu

je obsahom právneho posudzovania veci), spochybnila teda správnosť právneho

posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie; nesprávne právne posúdenie

veci ale nie je vadou konania v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladá

(viď R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.

, , , , ,

),

3. pokiaľ najvyšší súd už v iných exekučných veciach vyslovil názor, že „nesprávnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

sa oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia“ (viď uznesenie zo 17. decembra 2009 sp. zn. ,

resp. uznesenie z 5. februára 2009 sp. zn. ), je potrebné si uvedomiť že

základom dovolacej argumentácie v preskúmavanej veci je oprávnenou tvrdené

nesprávne právne posúdenie veci v hmotnoprávnej otázke (preklúzie práva),

v označených konaniach išlo ale o vady procesnoprávnej povahy,

4. i keby teda tvrdenia oprávnenej o nesprávnom právnom posúdení veci boli prípadne

v danej veci opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

oprávnenou vytýkaná okolnosť by nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že zamietnutím žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola v preskúmavanej veci

oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Dovolací súd ako

poznámku uvádza, že na podobnej argumentácii spočívajú aj rozhodnutia ďalších senátov

najvyššieho súdu v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých tá istá oprávnená

vystupovala v procesnom postavení dovolateľky (viď napríklad rozhodnutia z 7. januára 2012

sp. zn. a sp. zn. , z 10. januára 2013 sp. zn.

a sp.zn. , resp. z 12. februára 2013 sp. zn. a z 26. februára

2013 sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová