Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/341/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. S., bývajúceho

v L., proti odporkyni Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu škody, vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 17. októbra 2013 č. k. 4 C 5/2012–99 návrh

navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia 7 000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy

z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci spočívajúceho

v neprimeraných prieťahoch v súdnom konaní (vedenom na Okresnom súde Pezinok

pod sp. zn. ), zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, ţe pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru, ţe podkladom

a právnym základom pre priznanie náhrady škody za nesprávny úradný postup spočívajúci

v prieťahoch v konaní, môţe byť iba konštatovanie prieťahov v konaní zákonom určeným

orgánom a to predsedom súdu v rámci sťaţnostného reţimu alebo

Ústavným súdom Slovenskej republiky v rámci konania o sťaţnostiach pre porušenie práva

podľa , prípadne iným orgánom stanoveným v právnych predpisoch.

Tomuto názoru svedčí aj novela účinná od 1. januára 2013, ktorá

však neobsahuje prechodné ustanovenia. V danom prípade boli zbytočné prieťahy

konštatované podpredsedníčkou Okresného súdu Pezinok v liste z 9. apríla 2009 a predsedom

Krajského súdu v Bratislave v liste zo 4. augusta 2011. Teda moţno konštatovať, ţe

2

vo vymedzenom období došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v nedodrţaní

zásady prerokovania veci bez zbytočných prieťahov. Z dokazovania vyplýva, ţe súdom

objektívny prieťah bol konštatovaný a vymedzený od 1. januára 2008 do novembra 2008

(podpredsedníčkou Okresného súdu Pezinok), od 11. marca 2009 do 11. apríla 2011

(predsedom Krajského súdu v Bratislave).Súd potom povaţoval nárok navrhovateľa

v súvislosti s iným obdobím, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom v predmetnom

konaní a s inými namietanými činnosťami resp. nečinnosťou súdu za nedôvodný, nakoľko

v tomto smere nebol konštatovaný prieťah v konaní zavinený súdom príslušným orgánom

a teda súd nemal právny podklad pre vyvodenie nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ

si v návrhu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s namietaným nesprávnym postupom spočívajúcim v spôsobených neprimeraných prieťahoch

v konaní v trvaní 7 rokov (1 000 € za kaţdý rok vyvolaného stavu právnej a osobnej neistoty).

Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie

nemajetkovej ujmy, ako i kritériá pre určenie jej výšky zaťaţovala v konaní navrhovateľa.

Bolo preto treba, aby špecifikoval a preukázal závaţnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,

za ktorých k nej došlo, závaţnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom ţivote ako

aj závaţnosť následkov v spoločenskom ţivote, ako to predpokladá ustanovenie § 17 ods. 3

Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a súd dospel

k záveru, ţe ním uvedená ujma nie je takou závaţnou, ktorú by bolo moţné vyváţiť náhradou

v peniazoch. Prihliadol pritom aj na osobu navrhovateľa ako účastníka nadštandardne

vysokého počtu súdnych konaní vedených na Okresných súdoch Bratislava I, II, III, V

a na Okresnom súde Pezinok, z čoho usúdil, ţe miera spôsobilosti vyvolania ujmy zásahom

spočívajúcim v porušení zásady rýchlosti konania a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote je u navrhovateľa zníţená. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 21. mája 2014

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1

) a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dospel k záveru

o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa, pretoţe prvostupňový súd vo veci zistil riadne

skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver.

Vo veci vykonal náleţité dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s , dospel

k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny

záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právny normy, ktoré aj správne vyloţil a svoje

3

dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu náleţite v súlade s odôvodnil.

Prihliadnuc na obsah spisu a z neho vyplývajúci skutkový a právny záver odvolací súd nezistil

v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho ţiadne vady majúce za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by svojím konaním

(rozhodnutím) odňal účastníkom konania moţnosť konať pred súdom. Rozsudok

je presvedčivý, obsahuje všetky náleţitosti vyplývajúce z V ďalšom

citoval príslušné ustanovenia , uviedol v čom spočíva dôkazná

povinnosť navrhovateľa, poukázal na charakter nemajetkovej ujmy a na podmienky pre jej

priznanie. Konštatoval, ţe zákonodarca pri existujúcej právnej úprave všeobecnému súdu

neposkytol oprávnenie na priznanie primeranej nemajetkovej ujmy len pri konštatovaní

porušenia práva navrhovateľa bez negatívneho prejavu v jeho sfére, a to na rozdiel od čl. 127

relevantného pre Ústavný súd Slovenskej republiky. V zmysle

medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv

a slobôd. Ani čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nárok na odškodnenie pre prípad porušenia práva na bezprieťahovosť súdneho konania

neustanovuje. Za správne povaţoval aj rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol, podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho spolu

s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom tým, ţe nebol upovedomený o mieste a čase

verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom, súdom nebola riadne splnená poučovacia

povinnosť tak, aby uniesol dôkazné bremeno. Tieţ namietal, ţe súd rozhodol na podklade

nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostastočné odôvodnenie rozsudku v rozpore

s a napokon aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov.

Odporkyňa navrhla dovolanie zamietnuť Dovolacie námietky povaţovala

za nedôvodné, pretoţe odvolací súd mohol rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, účastníkom bolo dané poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,

odôvodnenie napadnutého rozsudku je jasné, presvedčivé a dostatočné a napokon správne

je aj právne posúdenie veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie

je prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

,

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu

je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti

zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je podľa ustanovenia § 238

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie moţnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

aţ e/ a navrhovateľ nenamietal a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd

sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu

bola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím moţnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

6

ţe v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

ţe konanie je skutočne takouto vadou zaťaţené t. j., ţe nastali skutočnosti v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Navrhovateľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nesplnenie poučovacej

povinnosti vo vzťahu k uneseniu dôkaznej povinnosti, neupovedomenie ho o vyhlásení

rozsudku odvolacieho súdu a nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu

v rozpore s

Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania (vrátane svedeckých výpovedí)

dovolací súd uvádza, ţe podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/

(pre úplnosť treba uviesť, ţe nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie

je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri

). Aj nesprávnosť skutkových zistení by mohla prípadne zakladať

(len) tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nie

nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

bol povaţovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania podľa ,

pretoţe ním nie je znemoţnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania). Vadu

tejto povahy moţno však namietať len v procesne prípustnom dovolaní (čo nebol daný

prípad).

V danej veci sa na odvolacom súde neuskutočnilo odvolacie pojednávanie, ale išlo

o verejné vyhlásenie rozsudku odvolacím súdom, v ktorom prípade ustanovenie § 156 ods. 3

ukladá súdu oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu, pričom neupravuje odchylný spôsob oznámenia účastníkovi, ktorý je vo výkone väzby.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd oznámil miesto a čas vyhlásenia rozsudku

bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s dňa

6. mája 2014, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli dňa 15. mája 2014 a zvesené bolo dňa

22. mája 2014 (čl. 114 spisu).

Z ustanovenia (účinného v čase vyhlásenia rozsudku odvolacím

súdom) vyplýva, v ktorých prípadoch je odvolací súd povinný na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadiť pojednávanie, pričom v ostatných prípadoch moţno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ).

V danej veci nešlo o prípad, kedy by odvolací súd musel o odvolaní rozhodnúť na nariadenom

pojednávaní a preto tým, ţe o odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania neodňal mu moţnosť konať pred súdom ( ).

Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe účastníci boli riadne poučení o procesných právach

a povinnostiach (čl. 26 spisu), preto ani dovolacia námietka navrhovateľa v tomto smere nie

je dôvodná.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje

sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavby a čl. 36 ods. 1

Listina základných práva slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie kusí obsahovať

aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

).

Zo spisu pritom vyplýva, ţe prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný

a presvedčivý právny záver o nesplnení podmienok pre priznanie navrhovateľom uplatnený

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho

v neprimeraných prieťahoch v predmetnom súdnom konaní. Odvolací súd sa stotoţnil

tak so skutkovými ako aj právnymi závermi prvostupňového súdu, pričom uviedol

a špecifikoval z akých dôvodov. Tieţ sa vysporiadal s odvolacími námietkami navrhovateľa,

ktoré vyhodnotil za nedôvodné. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa

zrozumiteľne a podrobne objasňujúce ( ) skutkový a právny základ

rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne

rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ).

Z koncipovania obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe aj keď prípustnosť dovolania

navrhovateľ vyvodzoval z vady konania podľa (odňatia mu moţnosti

konať pred súdom) v podstate namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) pouţil

správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle / ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov niţších stupňov vo vzťahu k námietkam navrhovateľa

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania navrhovateľa

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľa podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustní, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe jej trovy tohto konania nevznikli (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2015

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová