Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f8c/395408.6815e1.pdf
PDF · 165.69 KB
No categories available
2Cdo/254/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 254/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne O., so sídlom v B., proti
ţalovanému J. K., bývajúcemu v Č., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, Z.,
so sídlom v P., zastúpeného JUDr. I. Š., advokátom vo S., o zaplatenie 898,47 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C 168/2013,
o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. novembra
2013 sp. zn. 7 Co 295/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 28. júna 2013
č. k. 19 C 168/2013-89 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobkyni sumu 473,59 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 8. októbra 2010 do zaplatenia, ktorú sumu povolil splácať
ţalovanému v splátkach vo výške 40 € mesačne vţdy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Konanie v časti
o zaplatenie sumy 424,88 €, ako aj úroku z omeškania z tejto sumy od 8. októbra 2010
do zaplatenia zastavil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník. Ţiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. novembra 2013 sp. zn.
7 Co 295/2013 odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol. Rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalovanému bol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa doručený 15. júla 2013 a právnemu zástupcovi
ţalobkyne 11. júla 2013. Ani jeden z týchto účastníkov konania odvolanie voči rozsudku súdu
prvého stupňa nepodal. Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník
konania. Z obsahu spisu vyplýva, ţe vedľajší účastník vystupujúci na strane ţalovaného Z.,
vstúpil z vlastného podnetu do predmetného konania ako právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nebol oprávnený na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa ţalovaný nepodal. Z toho dôvodu odvolací súd
písomným podaním z 5. novembra 2013 (č. l. 104) spisu vyzval ţalovaného, aby oznámil či
súhlasí s úkonom vedľajšieho účastníka konania, t. j. s odvolaním, ktoré vedľajší účastník
konania podal. Zároveň ţalovaného odvolací súd poučil, ţe v prípade ak neudelí výslovný
súhlas s týmto úkonom vedľajšieho účastníka, odvolací súd odvolanie podané vedľajším
účastníkom konania odmietne. Uvedenú výzvu prevzal ţalovaný 13. novembra 2013 do
vlastných rúk (č. l. 104 spisu). Ţalovaný na výzvu odvolacieho súdu nereagoval. Vzhľadom
na to, ţe v danom prípade nebolo preukázané, ţe by z právneho predpisu vyplýval určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi vedľajším účastníkom a ţalovaným je potrebné, ak ţalovaný
odvolanie sám nepodal, aby vyslovil s takýmto úkonom vedľajšieho účastníka súhlas s tým,
ţe ak takýto súhlas hlavný účastník konania neudelil, chýba základný predpoklad umoţňujúci
vedľajšiemu účastníkovi podať odvolanie. Odvolací súd preto odvolanie vedľajšieho
účastníka konania v zmysle ustanovenia § 218 ods. l písm. b/ O.s.p. odmietol ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou, keďţe v tejto veci vedľajší účastník konania nemôţe podať
odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, ktoré v tomto spore podporuje a dokonca proti
jeho vôli. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal vedľajší účastník dovolanie. Navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pretoţe
jeho postupom a rozhodnutím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. V dovolaní poukázal na procesné postavenie vedľajšieho účastníka podľa
relevantných predpisov, na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 188/2012, 3 Cdo 280/2013, 3 Cdo 137/2013 a sp. zn. 2 Obdo 27/2012 a na nález
Ústavného súdu SR zp. zn. IV. ÚS 480/2012. Uviedol, ţe procesný kódex prezumuje súhlas
hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom, pretoţe relevantným úkonom hlavného
účastníka je iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou (§ 93 ods. 3 druhá veta
O.s.p.). Tvrdil, ţe zo ţiadneho ustanovenia procesného kódexu nie je moţné vyvodiť záver,
aby sa pre určitý vstup vedľajšieho účastníka do konania vyţadoval výslovný súhlas hlavného
účastníka, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, ak vstúpi do konania
z vlastného podnetu. Nesúhlasil s konštatovaním odvolacieho súdu, ţe nevyslovenie súhlasu
sa rovná neudeleniu súhlasu.
Ţalobkyňa ani ţalovaný sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas vedľajší účastník (§ 240 ods. 1 O.s.p.), z ktorého vzišlo dovolaním
napadnuté rozhodnutie, a ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie Z.
nie je prípustné a ako také treba ho odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území
Slovenskej republiky.
V danej veci prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy, lebo napadnuté nie je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.
Dovolací súd ďalej skúmal (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), či dovolanie podané
vedľajším účastníkom nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie
dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho
súdu, ţe k tejto vade skutočne došlo.
Vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal
a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Vedľajší účastník v dovolaní však namieta, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola
odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý
zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je nesprávny procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
O prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať ide tieţ vtedy, keď príslušný súd
odmietne jeho opravný prostriedok, hoci pre také rozhodnutie tu neboli procesné predpoklady
(viď primerane R 23/1994).
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania
vedľajšieho účastníka odvolacím súdom nevykazuje znaky takého procesného postupu
a rozhodnutia, ktorým sa odňala vedľajšiemu účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Dospel
k záveru, ţe tomu tak nie je.
V zmysle ustanovenia § 93 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014
(1) Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. 10a)
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.
(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností.
Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015 zmenil a doplnil
(1) Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. 10a)
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania
z vlastného podnetu právnická osoba zaloţená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitného predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri
ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností.
(5) Vedľajší účastník môţe podať odpor proti platobnému rozkazu, len ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom.
(6) Vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo
dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.
V zmysle ustanovenia § 201 O.s.p. môţe účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj
vedľajší účastník.
Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom
konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje
konania z dôvodu, ţe chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán).
Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší
účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto
motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku
konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté
jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.
Dovolací súd poznamenáva, ţe z právnej úpravy vedľajšieho účastníka obsiahnutej
v Občianskom súdnom poriadku vyplývajú niektoré rozdielnosti, ktoré sa v právnom
postavení vedľajších účastníkov prejavujú vo viacerým smeroch, okrem iného tieţ v tom, ţe
niektorí vedľajší účastníci majú právo podať odvolanie s obmedzením, ţe tento ich úkon
nemôţe odporovať úkonu (vôli) nimi podporovaného účastníka, iní vedľajší účastníci majú
v zmysle viď § 201 veta druhá O.s.p. samostatné, od účastníka nezávislé právo podať
odvolanie.
Ustanovenie § 201 veta druhá O.s.p. zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli
a úkonoch niekoho iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie
v tých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Uvedené ustanovenie v spojení s § 93 O.s.p.
nemoţno však v ţiadnom prípade vykladať tak, ţe vedľajší účastník má právo podať
odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu
s účastníkom konania.
Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, ţe legitimácia vedľajšieho účastníka
na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať
tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak
podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vţdy
zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším
účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, ţe sa vzdal odvolania,
nemôţe ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd
v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného
účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne
takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka
neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané
osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená (po rovnaj tiež uznesenie najvyššieho súdu
z 30. apríla 2009 sp. zn. 1 Cdo 59/2009).
Odvolací súd pri posudzovaní otázky oprávnenosti podania odvolania vedľajším
účastníkom najskôr skúmal splnenie podmienky uvedenej v § 201 ods. 2 O.s.p., pričom
správne uzavrel, ţe v danom prípade nebolo preukázané, ţe by z právneho predpisu vyplýval
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vedľajším účastníkom a ţalovaným. Predmetné
ustanovenie preto v súdenej veci neoprávňovalo vedľajšieho účastníka na samostatné podanie
odvolania (nezávisle na vôli a úkonoch hlavného účastníka).
Následne sa odvolací súd zaoberal splnením podmienok oprávňujúcich vedľajšieho
účastníka podať odvolanie v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014
(tzn. v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu), pričom správne uzavrel, ţe ani
tieto podmienky splnené neboli. Po zistení, ţe ţalovaný odvolanie nepodal (odvolanie bolo
podané len vedľajším účastníkom) odvolací súd písomným podaním z 5. novembra 2013
(č. l. 104 spisu) vyzval ţalovaného aby oznámil, či súhlasí s úkonom vedľajšieho účastníka
konania, t. j. s odvolaním, ktoré podal vedľajší účastník. Zároveň ţalovaného poučil, ţe ak
neudelí výslovný súhlas s týmto úkonom vedľajšieho účastníka, odvolací súd predmetné
odvolanie odmietne. Uvedenú výzvu prevzal ţalovaný 13. novembra 2013 do vlastných rúk.
Keďţe ţalovaný odmietol súhlas s odvolaním vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie
vedľajšieho účastníka neúčinné a odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako podané odvolanie
vedľajšieho účastníka odmietnuť ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená.
Uvedený právny záver potvrdil aj zákonodarca prijatím zákona č. 353/2014 Z.z.,
ktorým spresnil doterajšiu právnu úpravu vedľajšieho účastníctva (§ 93 O.s.p.) tým, ţe ak
nejde o prípad uvedený v § 201 druhá veta O.s.p. (z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah
vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) vedľajší účastník (tretia osoba)
- nemôţe podať odpor proti platobnému rozkazu a
- odvolanie a dovolanie môţe podať len ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého
vedľajší účastník vystupuje. Aj v tomto smere novela zákona zohľadňuje závery, ku ktorým
dospela judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenia tohto
súdu z 28. októbra 2013 sp. zn. 1 Cdo 210/2012, 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013,
30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z 9. júna
2014 sp. zn. 3 Cdo 314/2013).
Navyše, so zreteľom na zmenu právnej úpravy vedľajšieho účastníctva, teda
na účinnosť ustanovenia § 93 ods. 6 O.s.p., nebolo by moţné dosiahnuť ţiadnu „nápravu“ ani
zrušením dovolaním napadnutého rozhodnutia, keďţe aj po prípadnom zrušení napadnutého
rozhodnutia by odvolací súd v zmysle zákona (§ 154 ods. 1 O.s.p.) musel postupovať tým
istým spôsobom ako pri vydaní dovolateľom napadnutého rozhodnutia.
Uvedený výklad dovolacieho a odvolacieho súdu sa neprieči rozhodovacej praxi
súdov, ako to nesprávne tvrdí dovolateľ. Ţalovaný v súdenej veci odmietol poskytnúť súhlas
vedľajšiemu účastníkovi na podanie dovolania, preto aj v zmysle dovolateľom uvedenej
judikatúry je v súdenej veci odvolanie vedľajšieho účastníka právne neúčinné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ţe prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa
§ 237 ods. 1 O.s.p., ani podľa § 239 O.s.p. a dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto
podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. odmietol bez
toho, aby preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti vedľajšiemu účastníkovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne
trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2015
JUDr. J. Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová