Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/209/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., so sídlom v B., IČO: X.,

proti žalovanému E. M.., nar. X., bývajúcemu v N., za účasti Z.Z., so sídlom v P., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. A., advokátom, so sídlom v S., o zaplatenie 697,30 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní

vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2012 sp. zn. 7 Co

197/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra platobným rozkazom vydaným 9. decembra 2011 č.k.

-22, v spojení s opravným uznesením zo 16. marca 2012 č.k.

-27 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 697,30 Eur do 15 dní

odo dňa doručenia platobného rozkazu spolu s úrokom z omeškania 14% ročne zo sumy

591,37 Eur od 13. apríla 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 182,76 Eur na účet

právneho zástupcu žalobcu.

Dňa 9. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Z.Z., V. (ďalej len

„Z.“), že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného E.M.. Zároveň

požiadalo o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a priznanie náhrady trov

konania.

2

Súd prvého stupňa prípisom zo 16. marca 2012, ktorý Z. prevzalo

26. apríla 2012 oznámil, že konanie vedené pod sp. zn. je právoplatne

skončené a preto na jeho oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka nebude

prihliadať.

Dňa 10. mája 2012 bol súdu prvého stupňa doručený odpor Z. proti platobnému

rozkazu z 9. decembra 2011 č.k. -22 podaný na pošte 4. mája 2012.

Súd prvého stupňa uznesením z 25. júna 2012 č.k. -34 odpor Z. odmietol

a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou § 93, § 172

ods. 1, 3 a a s poukazom na to, že Z. vstúpilo do konania po vydaní platobného

rozkazu a po jeho doručení žalobcovi a žalovanému. Podľa jeho názoru (s odkazom na § 201

) vo všeobecnosti môže vedľajší účastník podať odvolanie, len ak z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovaným a vedľajším účastníkom a preto

vedľajší účastník môže podať odpor len v prípade ak ho zároveň podá aj žalovaný. Takémuto

postupu zodpovedá aj obsah , úkony vedľajšieho účastníka nemôžu

odporovať úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje. Vyvodil, že ak sám žalovaný proti

platobnému rozkazu odpor nepodal, napriek tomu, že ho prevzal ešte 3. januára 2012, t.j. pred

vstupom Z. do konania, tak nárok z neho vyplývajúci uznal a podanie odporu Z. by

odporovalo úkonu žalovaného, ktorý s obsahom platobného rozkazu vyjadril konkludentný

súhlas, keďže sa proti nemu zákonným spôsobom nebránil. Navyše Z. podalo proti

platobnému rozkazu odpor po lehote 15 dní od doručenia žalovanému a taktiež aj po

právoplatnosti platobného rozkazu. Preto súd prvého stupňa odpor v zmysle § 174 ods. 3

ako podaný neoprávnenou osobou a oneskorene, odmietol.

Krajský súd v Nitre na odvolanie Z. uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn. 7 Co

197/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z. zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania 40,03 Eur právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia. Obdobne ako súd prvého stupňa citoval ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku upravujúce platobný rozkaz (, až 3 ) a ustanovenia

upravujúce procesné postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní (§ 93

ods. 2, 4, ). Zdôraznil, že v skrátenom konaní, t.j. v konaní o vydanie platobného

rozkazu právna úprava neupravuje práva vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému

rozkazu (na rozdiel od práva podať odvolanie, ktoré právna úprava vedľajšiemu účastníkovi

3

za splnenia zákonných podmienok priznáva). Právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu

žalovaného, a preto pokiaľ v zákonnej lehote žalovaný nepodal odpor proti platobnému

rozkazu, tento nadobudol účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že ak v lehote, ktorá

plynie žalovanému na podanie odporu proti platobnému rozkazu, vstúpil vedľajší účastník na

stranu žalovaného, avšak žalovaný odpor proti platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného právny význam. Povinnosť súdu postupovať

v konaní s vedľajším účastníkom na strane žalovaného by bola daná len v prípade, ak by

žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej podal, čím by došlo

k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil. Žalobcovi, úspešnému

v odvolacom konaní priznal náhradu trov tohto konania ( ,

).

Z. podalo proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie a navrhlo toto zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že jeho postupom a rozhodnutím mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). Namietal, že súdy nesprávne vyhodnotili

jeho procesné postavenie v predmetnom konaní, použili neprípustný reštriktívny výklad § 174

ods. 2 a tiež považoval postup a rozhodnutie odvolacieho súdu za nesúladné s cieľmi

Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl. 169

ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ, ale aj

v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V súvislosti s postavením vedľajšieho účastníka

v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv poukázal na relevantné právne predpisy včítane právnej

úpravy v Českej republike a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1

Cdo 234/2004, sp. zn. a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Co

62/2012 a sp. zn. .

Žalobca žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240

ods. 1 ), z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, a ktorý subjekt je zastúpený

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

4

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie Z. nie je prípustné a ako také treba ho

odmietnuť. Vychádzal pritom z týchto záverov:

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danej veci prípustnosť dovolania podľa a neprichádza

do úvahy, lebo napadnuté nie je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.

Dovolací súd ďalej skúmal ( druhá veta ), či dovolanie podané Z. nie

je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej

v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v až e/ a Z. nenamietalo a v dovolacom

konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Z. v dovolaní však namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia, je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať ide tiež vtedy, keď príslušný súd odmietne jeho opravný

prostriedok, hoci pre také rozhodnutie tu neboli procesné predpoklady (viď primerane R

23/1994).

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odporu Z. súdom

prvého stupňa a potvrdenie tohto rozhodnutia odvolacím súdom nevykazuje znaky takého

procesného postupu a rozhodnutia, ktorým sa odňala Z. možnosť konať pred súdom. Dospel

k záveru, že tomu tak nie je.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu

( ). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého

z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh ( ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93

ods. 4 ).

6

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom

konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje

konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší

účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto

motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku

konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté

jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle

ustanovenia daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa

osobitného predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia („Do konania vstúpi buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno síce vyvodiť,

že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie,

že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov, jej vstup do konania nie je však

prípustný v každom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva

(pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie ,

pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku

vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť

jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (porov. napr.

Rubeš, J. In Handl, V. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, Panorama Praha, 1985,

str. 418). To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd

rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho

sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia

pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova (porov. Rubeš, J. In cit.dielo,

str. 421). Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva

spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba

sa žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu,

nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania

na jeho na strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže

naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“.

Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového

konania až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný

rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone

žalovaného môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní

hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade

vedľajšieho účastníctva podľa ) prípade aj svojich vlastných práv plynúcich

mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade

vedľajšieho účastníctva podľa ).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že účinky vedľajšieho

účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú.

Ak teda Z. podaním zo 7. februára 2012, doručeným 9. februára 2012 (č.l. 24 spisu),

oznámilo súdu prvého stupňa, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník „na podporu

účastníka: S.“, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva

a nebol tu teda procesne relevantný dôvod na to, aby mu súd prvého stupňa doručil platobný

rozkaz. Procesné následky tvrdené Z., t.j. vznik jeho vedľajšieho účastníctva a práva na

podanie odporu proti platobnému rozkazu (ktorý naostatok medzitým, keďže žalovaný proti

nemu odpor nepodal, 20. februára 2012 nadobudol právoplatnosť.

„Začatie“ sporového konania v zmysle včasným podaním

odôvodneného odporu môže iniciovať len žalovaný, nie aj tretia osoba, ktorá sa nestala

procesne účinným spôsobom (vedľajším) účastníkom konania. Totižto iba žalovaný disponuje

oprávnením dať procesne významný podnet na pokračovanie v konaní, v ktorom sa potom,

okrem iných, uplatní prejednacia zásada a zásada kontradiktórnosti. Iba žalovaný rozhoduje

o tom, či mieni v spore pokračovať a je výlučne na jeho vôli, či podá odpor proti platobnému

rozkazu.

Vzhľadom na uvedené treba preto prisvedčiť záverom súdov nižších stupňov,

že Z. nebolo oprávnené na podanie odporu, lebo „nie je účastníkom konania v tomto konaní“

(súd prvého stupňa), resp. že „procesná úprava právo podať odpor priznáva výslovne len

odporcovi“ (odvolací súd).

Uvedený výklad dovolacieho súdu sa neprieči rozhodovacej praxi súdov,

ako to nesprávne tvrdí Z.. Ním v dovolaní prezentované rozhodnutia riešia procesné

postavenie vedľajšieho účastníka v iných štádiách sporového konania.

Vyššie uvedené závery o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní

predchádzajúcom vydaniu platobného rozkazu plne platia pre všetky typy vedľajšieho

účastníctva, t.j. aj pre vedľajšie účastníctvo právnických osôb, ktorých predmetom činnosti

je ochrana práv podľa osobitného predpisu, akou je aj dovolanie podávajúce Z.. Dovolací súd

nepovažuje za opodstatnenú námietku Z., že postup a rozhodnutie odvolacieho súdu sú

naostatok v rozpore aj „s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany

spotrebiteľa deklarovanej v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 a 47

Charty základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.“ Ochranu práv

spotrebiteľa môžu príslušné právnické osoby plne realizovať v riadnom sporovom konaní.

Dovolací súd obdobne riešil otázku, či účinky vedľajšieho účastníctva (ne)nastanú

v štádiu tzv. skráteného konania aj v iných prejednávaných veciach (viď ,

a pod.).

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol.

Dovolací súd úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretože trovy súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval

za potrebné na účelné bránenie práva lebo v porovnaní s jeho vyjadreniami v základnom

konaní neobsahovalo nové okolnosti (porovnaj vyjadrenie k odvolaniu).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová