Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)991/387263.f56360.pdf
PDF · 96.11 KB
No categories available
6Cdo/37/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 37/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, zastúpenej advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. , so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, v mene ktorej
vykonáva advokáciu ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti ţalovanej E. K.,
naposledy bývajúcej v B., zastúpenej opatrovníčkou J. M., pracovníčkou Okresného súdu
Bratislava IV, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom v Prešove, Vaţecká č. 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 399,90 Eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 23 C 27/2012,
o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra
2012 sp.zn. 5 Co 515/2012 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave označeným uznesením v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV
z 13. júla 2012 č.k. 23 C 27/2012-46, ktorým vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná
náhrada trov prvostupňového konania. V odôvodnení uviedol, ţe vedľajší účastník má síce
principiálne právo na náhradu trov konania, no aj vo vzťahu k nemu je vţdy potrebné skúmať,
či boli trovy vynaloţené účelne. Vyslovil názor, ţe paušálny vstup vedľajšieho účastníka
do všetkých konaní, v ktorých vystupuje ţalobkyňa, a jeho zastúpenie advokátom, zbytočne
navýšilo trovy konania (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia), preto ich nemoţno
povaţovať za účelne vynaloţené.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu odvolací súd svojím postupom odňal moţnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, ţe v danej veci nie
je prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy. Ide
totiţ o uznesenie o trovách konania, a teda prípustnosť je vylúčená priamo zo zákona
ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.
Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk
uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však
existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá
mala spočívať v odňatí jeho moţnosti konať pred súdom tým, ţe uznesenie odvolacieho súdu
nebolo dostatočne odôvodnené.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal
s otázkou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, osobitne prečo mu ich náhrada nebola
priznaná. Stručne a jasne rozviedol svoju úvahu, či moţno povaţovať trovy konania, ktoré si
uplatnil v predmetnej veci vedľajší účastník, za účelné, resp. z akých dôvodov ich za účelné
nepovaţoval. Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu spĺňa poţiadavky
na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2
O.s.p. Pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie uznesenia správnosť
právnych záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie je právne relevantná, lebo
prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd sa
preto správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu z tohto hľadiska
nezaoberal.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobkyni, ani ţalovanej v súvislosti s dovolacím
konaním ţiadne trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2013
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová