Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (43)78d/390046.2d6db1.pdf
PDF · 115.31 KB
No categories available
3Cdo/280/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 280/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., a.s. so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. O. B., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi I., naposledy
bytom v B., zastúpenému opatrovníčkou D. S., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava I,
o zaplatenie 541,34 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
17 C 90/2011, v konaní o dovolaní Z. so sídlom v P., IČO: X., zastúpeného JUDr. I. Š.,
advokátom so sídlom vo S., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2013
sp. zn. 4 Co 510/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 27. februára 2013 sp. zn. 4 Co 510/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť
mu do 3 dní 541,34 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Tvrdil, že uvedená suma
predstavuje dlh odporcu v právnom vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o pripojení – služba
Rýchly internet uzavretou 22. apríla 2008 (ďalej len „zmluva o pripojení“).
Procesným úkonom z 3. mája 2012 oznámilo Z. so sídlom v P., IČO: X., zastúpené
JUDr. I. Š., advokátom so sídlom vo S. (ďalej len „Z.“), že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane odporcu.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 4. júla 2012 č.k. 17 C 90/2011-87 uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní 541,34 € spolu s 8,5 % úrokom
z omeškania zo sumy 209,40 € od 6. septembra 2008 do zaplatenia a v rovnakej lehote
mu nahradiť trovy konania 263,025 €. Konanie v časti príslušenstva pohľadávky vo výške
5,5 % ročne zo sumy 331,94 € zastavil. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného
dokazovania, ktoré preukázali, že odporca neplnil zmluvné povinnosti, ktoré na seba prevzal
uzavretím zmluvy o pripojení, neuhrádzal navrhovateľovi faktúry za poskytované služby
a vznikla mu aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
Výroky uvedeného rozsudku, ktorými bolo rozhodnuté o zmluvnej pokute a trovách
konania, napadlo Z. odvolaním.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2013 sp. zn. 4 Co 510/2012
odvolanie Z. odmietol ako podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
V odôvodnení poukázal na § 201 O.s.p. a vyslovil názor, že vedľajší účastník môže podať
odvolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom. Keďže v danej veci o taký prípad nešlo, Z. nebolo
oprávnené podať proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podalo Z. dovolanie s tým, že odvolací súd
mu odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo odmietol jeho odvolanie
ako podané neoprávnenou osobou, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané.
Odvolací súd vychádzal z toho, že v danom prípade nejde o vec, v ktorej by z právneho
predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom (§ 201 druhá veta O.s.p.), a z toho vyvodil, že vedľajší účastník nebol oprávnený
podať odvolanie. Podľa názoru Z. ale z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by v danej veci
bolo osobou neoprávnenou podať odvolanie. Procesný postup odvolacieho súdu mal preto za
následok odňatie jeho možnosti konať pred súdom. Z týchto dôvodov Z. žiadalo dovolaním
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ ani odporca sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danej veci
prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, lebo napadnuté nie
je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.
Dovolací súd ďalej skúmal (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), či dovolanie podané Z. nie
je prípustné podľa § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že
z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej
v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. Z. nenamietalo a v dovolacom
konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Z. v dovolaní namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred
súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je
nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti odvolateľa pred súdom konať ide tiež vtedy,
keď odvolací súd odmietne jeho odvolanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento
postup (viď primerane R 23/1994).
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania Z.
odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho možnosť pred súdom
konať.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len
na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201
ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd nepovažoval vedľajšieho účastníka za osobu
oprávnenú podať odvolanie z dôvodu, že z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi ním a odporcom. Oprávnenosť vedľajšieho účastníka podať
odvolanie posudzoval podľa § 201 veta druhá O.s.p. interpretujúc toto ustanovenie takým
spôsobom, že vedľajší účastník môže podať odvolanie len v prípadoch, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom. Takýto výklad uvedeného ustanovenia nie je správny.
Právna úprava vedľajšieho účastníctva má prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia
§ 93 ods. 1 a 2 O.s.p., spoločné to, že podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva
v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať.
Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom,
vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p.
nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať
napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom
tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred
súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní
pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému
účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej
miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p.
Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať
(hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce
vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva
vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav
vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby
účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo
vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku
rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď
len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania
má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho
súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania
na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.
Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba,
činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej
procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani
samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods. 2 O.s.p. ešte neznamená, že
jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný.
V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého
oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník
a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje
nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
V danom prípade Z. ako právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa, oznámila, že z vlastného podnetu ako vedľajšia účastníčka vstupuje do
konania na strane spotrebiteľa. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súd účastníkov na
oboch procesných stranách vyzval, aby sa vyjadrili k procesnému úkonu, ktorým Z. prejavilo
vôľu vstúpiť do konania na strane odporcu; postup súdov tak nezodpovedal zákonu a mal
v danej veci za následok, že Z. bolo súdmi považované za vedľajšieho účastníka bez toho, aby
bolo (právne účinným spôsobom) zisťované a zistené stanovisko odporcu k vstupu Z. do
konania.
Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie Z. ako podané neoprávnenou osobou z toho
dôvodu, že nejde o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201 veta druhá O.s.p.), možno s ním
súhlasiť iba potiaľ, že skutočne nejde o taký prípad. To však v preskúmavanej veci nebolo
možné považovať za zákonný predpoklad pre postup odvolacieho súdu, ktorý zvolil.
S účinnosťou od 1. septembra 2003 ustanovenie § 201 O.s.p. „posilnilo“ postavenie
vedľajšieho účastníka v tých prípadoch, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a (ním podporovaným) vedľajším účastníkom. V týchto
prípadoch je právo podať odvolanie vedľajším účastníkom jeho samostatným procesným
právom nezávislým od postoja, vôle a úkonov (hlavného) účastníka konania. Zmyslom takej
procesnej úpravy je zabrániť tomu, aby vedľajší účastník čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu
medzi ním a účastníkom konania bez možnosti ovplyvniť výsledok konania aj podaním
odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní taký vedľajší účastník podporuje.
Ustanovenie § 201 veta druhá O.s.p. zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli
a úkonoch niekoho iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie
v tých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Uvedené ustanovenie v spojení s § 93 O.s.p.
nemožno však v žiadnom prípade vykladať tak, že vedľajší účastník má právo podať
odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu
s účastníkom konania.
Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka
na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať
tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas.
Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd
vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný
vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal
odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd
v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného
účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto
súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné,
čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá
na odvolanie nie je oprávnená (porovnaj tiež uznesenie najvyššieho súdu z 30. apríla 2009
sp. zn. 1 Cdo 59/2009).
Pre rozhodnutie dovolacieho súdu v preskúmavanej veci bolo určujúce, že odvolací
súd odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka z dôvodu, ktorý v danom prípade jednoznačne
neprichádzal do úvahy.
Skutočnosť, že dôvod odmietnutia odvolania uvedený v napadnutom uznesení nebol
ako procesný predpoklad tohto postupu odvolacieho súdu daný, vedie v dovolacom konaní
k záveru, že postupom odvolacieho súdu bola Z. odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p).
Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, že dovolanie Z. je nielen procesne
prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to dovolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. novembra 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková