Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/280/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., a.s. so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. O. B., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi I., naposledy

bytom v B., zastúpenému opatrovníčkou D. S., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava I,

o zaplatenie 541,34 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

, v konaní o dovolaní Z. so sídlom v P., IČO: X., zastúpeného JUDr. I. Š.,

advokátom so sídlom vo S., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2013

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 27. februára 2013 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť

mu do 3 dní 541,34 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Tvrdil, že uvedená suma

predstavuje dlh odporcu v právnom vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o pripojení – služba

Rýchly internet uzavretou 22. apríla 2008 (ďalej len „zmluva o pripojení“).

Procesným úkonom z 3. mája 2012 oznámilo Z. so sídlom v P., IČO: X., zastúpené

JUDr. I. Š., advokátom so sídlom vo S. (ďalej len „Z.“), že vstupuje do konania ako vedľajší

účastník na strane odporcu.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 4. júla 2012 č.k. -87 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní 541,34 € spolu s 8,5 % úrokom

2

z omeškania zo sumy 209,40 € od 6. septembra 2008 do zaplatenia a v rovnakej lehote

mu nahradiť trovy konania 263,025 €. Konanie v časti príslušenstva pohľadávky vo výške

5,5 % ročne zo sumy 331,94 € zastavil. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného

dokazovania, ktoré preukázali, že odporca neplnil zmluvné povinnosti, ktoré na seba prevzal

uzavretím zmluvy o pripojení, neuhrádzal navrhovateľovi faktúry za poskytované služby

a vznikla mu aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Výroky uvedeného rozsudku, ktorými bolo rozhodnuté o zmluvnej pokute a trovách

konania, napadlo Z. odvolaním.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2013 sp. zn.

odvolanie Z. odmietol ako podané neoprávnenou osobou ( ).

V odôvodnení poukázal na a vyslovil názor, že vedľajší účastník môže podať

odvolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom. Keďže v danej veci o taký prípad nešlo, Z. nebolo

oprávnené podať proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podalo Z. dovolanie s tým, že odvolací súd

mu odňal možnosť pred súdom konať ( ), lebo odmietol jeho odvolanie

ako podané neoprávnenou osobou, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané.

Odvolací súd vychádzal z toho, že v danom prípade nejde o vec, v ktorej by z právneho

predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším

účastníkom ( druhá veta ), a z toho vyvodil, že vedľajší účastník nebol oprávnený

podať odvolanie. Podľa názoru Z. ale z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by v danej veci

bolo osobou neoprávnenou podať odvolanie. Procesný postup odvolacieho súdu mal preto za

následok odňatie jeho možnosti konať pred súdom. Z týchto dôvodov Z. žiadalo dovolaním

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ ani odporca sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho

konania ( ) a je zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia

3

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danej veci

prípustnosť dovolania podľa a neprichádza do úvahy, lebo napadnuté nie

je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.

Dovolací súd ďalej skúmal ( druhá veta ), či dovolanie podané Z. nie

je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej

v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v až e/ a Z. nenamietalo a v dovolacom

konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Z. v dovolaní namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred

súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je

nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti odvolateľa pred súdom konať ide tiež vtedy,

keď odvolací súd odmietne jeho odvolanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento

postup (viď primerane R 23/1994).

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania Z.

odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho možnosť pred súdom

konať.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu ( ).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len

na návrh ( ).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201

ods. 1 ).

V prejednávanej veci odvolací súd nepovažoval vedľajšieho účastníka za osobu

oprávnenú podať odvolanie z dôvodu, že z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi ním a odporcom. Oprávnenosť vedľajšieho účastníka podať

odvolanie posudzoval podľa veta druhá interpretujúc toto ustanovenie takým

spôsobom, že vedľajší účastník môže podať odvolanie len v prípadoch, ak z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším

účastníkom. Takýto výklad uvedeného ustanovenia nie je správny.

Právna úprava vedľajšieho účastníctva má prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia

a , spoločné to, že podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva

v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať.

Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom,

vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia

nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať

napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom

tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred

súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní

pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho

účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému

účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej

miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje

Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať

(hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce

vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva

vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav

vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby

účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo

vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku

6

rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď

len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania

má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii

vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho

súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania

na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba,

činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej

procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani

samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z ešte neznamená, že

jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého

oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník

a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje

nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

V danom prípade Z. ako právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana

práv spotrebiteľa, oznámila, že z vlastného podnetu ako vedľajšia účastníčka vstupuje do

konania na strane spotrebiteľa. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súd účastníkov na

oboch procesných stranách vyzval, aby sa vyjadrili k procesnému úkonu, ktorým Z. prejavilo

vôľu vstúpiť do konania na strane odporcu; postup súdov tak nezodpovedal zákonu a mal

v danej veci za následok, že Z. bolo súdmi považované za vedľajšieho účastníka bez toho, aby

bolo (právne účinným spôsobom) zisťované a zistené stanovisko odporcu k vstupu Z. do

konania.

Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie Z. ako podané neoprávnenou osobou z toho

dôvodu, že nejde o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom ( veta druhá ), možno s ním

súhlasiť iba potiaľ, že skutočne nejde o taký prípad. To však v preskúmavanej veci nebolo

možné považovať za zákonný predpoklad pre postup odvolacieho súdu, ktorý zvolil.

S účinnosťou od 1. septembra 2003 ustanovenie „posilnilo“ postavenie

7

vedľajšieho účastníka v tých prípadoch, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a (ním podporovaným) vedľajším účastníkom. V týchto

prípadoch je právo podať odvolanie vedľajším účastníkom jeho samostatným procesným

právom nezávislým od postoja, vôle a úkonov (hlavného) účastníka konania. Zmyslom takej

procesnej úpravy je zabrániť tomu, aby vedľajší účastník čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu

medzi ním a účastníkom konania bez možnosti ovplyvniť výsledok konania aj podaním

odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní taký vedľajší účastník podporuje.

Ustanovenie veta druhá zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli

a úkonoch niekoho iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie

v tých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Uvedené ustanovenie v spojení s

nemožno však v žiadnom prípade vykladať tak, že vedľajší účastník má právo podať

odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu

s účastníkom konania.

Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka

na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať

tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas.

Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd

vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný

vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal

odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd

v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného

účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto

súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné,

čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá

na odvolanie nie je oprávnená (porovnaj tiež uznesenie najvyššieho súdu z 30. apríla 2009

sp. zn. ).

Pre rozhodnutie dovolacieho súdu v preskúmavanej veci bolo určujúce, že odvolací

súd odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka z dôvodu, ktorý v danom prípade jednoznačne

neprichádzal do úvahy.

Skutočnosť, že dôvod odmietnutia odvolania uvedený v napadnutom uznesení nebol

ako procesný predpoklad tohto postupu odvolacieho súdu daný, vedie v dovolacom konaní

k záveru, že postupom odvolacieho súdu bola Z. odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ O.s.p).

Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, že dovolanie Z. je nielen procesne

prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to dovolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. novembra 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková