Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a85/395682.ec0385.pdf
PDF · 175.11 KB
No categories available
3Cdo/167/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 167/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky právnej veci žalobkyne Z. G., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Z., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej Mgr. K. H., advokátkou so sídlom v S., 2/ A., a.s. so sídlom v B., IČO:
X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12 C 311/2009,
o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. apríla 2012 sp. zn.
6 Co 53/2012, takto
rozhodol:
1. Dovolanie o d m i e t a v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 2. apríla 2012 sp. zn. 6 Co 53/2012, ktorým bol rozsudok Okresného súdu
Bratislava V z 28. júla 2011 č.k. 12 C 311/2009-332 v jeho zamietajúcom výroku zmenený
tak, že žalované 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť žalobkyni 432,25 € titulom náhrady nákladov
na znalecké posudky P. V. č. 2/2006 a č. 9/2007.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. apríla 2012 sp. zn. 6 Co 53/2012
z r u š u j e vo výroku, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 28. júla 2011
č.k. 12 C 311/2009-332 v jeho zamietajúcom výroku zmenený tak, že žalované 1/ a 2/
sú povinné zaplatiť žalobkyni 1 242,19 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne
v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 3 T 97/2008. Vec
v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd zaviazal žalované 1/ a 2/ zaplatiť jej
spoločne a nerozdielne náhradu za vytrpenú bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Zároveň sa domáhala náhrady výdavkov ňou vynaložených v súvislosti
s mimosúdnym uspokojením jej práva na náhradu škody a tiež s jej právnym zastúpením
v trestnom konaní vedenom proti T. N., zamestnancovi žalovanej 1/, ktorý 8.
septembra 2006 v Bratislave na Ružinovskej ceste riadil sanitné vozidlo prevádzkované
žalovanou 1/ a pri tom spôsobil dopravnú nehodu vedúcu k zraneniam žalobkyne (utrpela
ľahký otras mozgu, zlomeninu dolného ramena lonovej kosti vľavo, zlomeninu horného
ramena lonovej kosti vľavo, ako aj zranenie kolena ľavej nohy s nutnosťou operačných
zákrokov na ňom). Žalobkyňa poukazovala na to, že T. N. bol v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 3 T 97/2008 právoplatne uznaný vinným zo
spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
14 mesiacov s podmienečný odkladom výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov. V tomto trestnom
konaní mala žalobkyňa postavenie poškodenej, so svojím nárokom na náhradu škody bola ale
odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalobu, ktorú potom podala za účelom jej prejednania
v občianskom súdnom konaní, postupne menila a sčasti aj vzala späť. V konaní sa napokon
domáhala: 1/ náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1 242,19 €, 2/
náhrady nákladov vynaložených za dva znalecké posudky v celkovej vo výške 432,25 €, 3/
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o
zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.) vo výške 16 049,99 €, 4/
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.) vo výške
12 839,51 €.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 28. júla 2011 č.k. 12 C 311/2009-332 uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní 16 046,92 €; rozhodol tiež
o náhrade trov konania a zaplatení súdneho poplatku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
V odôvodnení uviedol, že pri dopravnej nehode zavinenej zamestnancom žalovanej 1/ došlo
k poškodeniu zdravia žalobkyne. Za škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku zranení, nesie podľa
§ 427 Občianskeho zákonníka zodpovednosť žalovaná 1/. Žalobkyňa sa s nárokom
na náhradu škody obrátila na žalovanú 2/, s ktorou žalovaná 1/ uzavrela zmluvu o zákonnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd považoval
žalobu za opodstatnenú v časti, ktorá sa týkala zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. V časti, ktorá sa týkala zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z.z., žalobu zamietol s odôvodnením, že jej zdravotné obmedzenia zohľadnila
žalovaná 2/ zvýšením základu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 10 %.
Prihliadol aj na to, že žalobkyňa nepodstúpila odporúčanú operáciu, ktorá mohla zlepšiť
kvalitu jej života. Žalobu zamietol aj v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov právneho
zastúpenia žalobkyne v trestnom konaní vedenom proti T. N., v ktorom vystupovala
v procesnom postavení poškodenej; podľa právneho názoru súdu prvého stupňa neboli tieto
trovy (vo výške 1 242,19 €) účelne vynaložené, lebo zodpovednosť za vzniknutú škodu má
žalovaná 1/, proti ktorej nebolo vedené trestné konanie. Aj ďalší, žalobou uplatnený nárok (na
náhradu nákladov vynaložených žalobkyňou za vypracovanie znaleckých posudkov P. V. č.
2/2006 a č. 9/2007, za ktoré žalobkyňa žiadala náhradu vo výške 432,25 €), považoval súd za
neopodstatnený, lebo nešlo o účelne a hospodárne vynaložené náklady. Rozhodnutie
o trovách konania súd odôvodnil § 142 ods. 3, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podala žalobkyňa odvolanie.
Žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť
na ďalšie konanie.
Žalovaná 1/ podala odvolanie proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a proti výroku
o trovách konania; odvolanie ale neskôr vzala späť.
Žalovaná 2/ napadla odvolaním výrok o trovách konania. Žiadala tento výrok zmeniť
buď tak, že súd žalobkyni uloží povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania, alebo
tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. apríla 2012 sp. zn. 6 Co 53/2012 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa: 1) vo veci samej zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 278,28 € do 3 dní s tým, že plnením jednej zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej žalovanej, 2) vo zvyšku vo veci samej
napadnutý rozsudok potvrdil, 3) odvolacie konanie ohľadom odvolania žalovanej 1/ zastavil,
4) výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 962,50 € zmenil tak, že žalovaným
uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 1 159,50 €
do 3 dní s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhej žalovanej, 5) výrok napadnutého rozsudku o trovách konania zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zmenu napadnutého rozhodnutia
odôvodnil tým, že súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia postupoval v rozpore s § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. – správne
mal priznať 10 % zvýšenie z celkového počtu bodov, ktorým bolo ohodnotené sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne v lekárskom posudku (10% zvýšenie predstavuje
sumu 3 208,80 €, žalobkyni bola ale vyplatená suma 1 603,84 €). Odvolací súd na rozdiel
od súdu prvého stupňa priznal žalobkyni aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
žalobkyne v trestnom konaní vo výške 1 242,19 €. Poukázal na to, že T. N. porušením
dopravných predpisov zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyňa utrpela úraz, za čo bol
trestne stíhaný a právoplatne odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví. Žalobkyňa, zastúpená
advokátkou, sa ako poškodená domáhala v trestnom konaní náhrady škody, bola ale odkázaná
na občianskoprávne konanie. Má preto nárok na náhradu škody pozostávajúcej z trov jej
právneho zastúpenia v trestnom konaní. Za opodstatnene uplatnený považoval odvolací súd
aj nárok žalobkyne na náhradu škody spočívajúcej v jej nákladoch na obstaranie znaleckých
posudkov v celkovej výške 432,25 €; podľa jeho názoru ide totiž o škodu, ktorá vznikla
v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním T. N.. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého
stupňa v časti zamietajúcej žalobu zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 3 278,28 € (1 603,84 € + 1 242,19 € + 432,25 €). Vo zvyšku vo veci samej
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Odvolacie konanie zastavil ohľadom odvolania žalovanej 1/, lebo ho vzala späť. Vzhľadom
na zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej zmenil aj výrok o povinnosti žalovaných 1/ a
2/ zaplatiť súdny poplatok za žalobu. Výrok prvostupňového rozhodnutia o trovách konania
zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ dovolanie, ktorým
napadla výrok priznávajúci žalobkyni náhradu trov jej právneho zastúpenia v trestnom konaní
vo výške 1 242,19 € tiež nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov vo výške 432,25 €.
Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Namietala, že odvolací súd sa nevyporiadal s jej tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení
k odvolaniam. Trvala na tom, že náklady na obstaranie znaleckých posudkov boli vynaložené
neúčelné a zbytočne. Podľa jej názoru malo byť pri posudzovaní nároku na náhradu trov jej
právneho zastúpenia (vo výške 1 242,19 €) v trestnom konaní vedenom proti T. N. vtedajšou
právnou zástupkyňou žalobkyne zohľadnené to, že predmetné trestné konanie bolo vedené
proti tomu, kto z hľadiska občianskoprávneho nezodpovedá za škodu (§ 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka). V tomto trestnom konaní nemohla byť preto žalobkyni priznaná
náhrada škody. Občianskoprávnu zodpovednosť za škodu na zdraví žalobkyne má žalovaná
1/ ako zamestnávateľka T. N. (§ 427 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd nerozhodol
správne, pokiaľ napriek tomu žalobkyni tento nárok priznal. Podľa názoru dovolateľky
nemožno úkony právnej služby poskytnutej advokátkou žalobkyne v trestnom konaní
považovať za úkony v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z.z.“). Povinným zmluvným poistením podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 381/2001 Z.z. sú totiž kryté len nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s správnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody podľa § 4 ods. 2
písm. a/, b/ a d/ tohto zákona. Za úkony právnej služby by preto v danom prípade bolo možné
považovať len úkony smerujúce proti pasívne vecne legitimovanému subjektu, ktorým ale T.
N. nie je. Skutočnosť, že žalobkyňa (zrejme z opatrnosti) v trestnom konaní uplatnila právo na
náhradu škody proti T. N., neznamená, že má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní. Na tom nič nemení, že trestným rozsudkom bola odkázaná na náhradu
škody v občianskom súdnom konaní. Navyše, odvolací súd nemal k dispozícii trestný spis,
z ktorého by mohol preveriť, či vôbec boli vykonané všetky žalobkyňou uvádzané úkony
právnej služby. Z týchto dôvodov žalovaná 2/ žiadala zmeniť napadnutú časť zmeňujúceho
výroku rozsudku odvolacieho súdu a „potvrdiť zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého
stupňa v časti o zaplatenie 1 674,44 €“.
Žalobkyňa a žalovaná 1/ sa k dovolaniu žalovanej 2/ písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), za ktorú koná jej zamestnanec (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či je dovolanie
v celom rozsahu procesne prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľka napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žalobkyni
priznaná náhrada nákladov vynaložených na znalecké posudky v celkovej výške 432,25 €
(viď ďalej 1.), a ktorým jej bola žalobkyni priznaná náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 1 242,19 € (viď ďalej 2.). Pri posudzovaní prípustnosti častí dovolania, ktorými boli
napadnuté tieto výroky, mal dovolací súd na zreteli, že žalobkyňa v konaní uplatnila viaceré
skutkovo a právne samostatné nároky, pričom aj predmetné náhrady mohla uplatniť
samostatnými žalobami. Prípustnosť jednotlivých častí dovolania posudzoval preto dovolací
súd samostatne.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Podľa § 238
ods. 5 veta prvá O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok
minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom
na príslušenstvo sa neprihliada; na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania
návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 veta tretia O.s.p.).
1. Ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. je vo vzťahu k § 238 ods. 1 O.s.p. ustanovením
osobitným; so zreteľom na to platí, že ak je napadnutý rozsudok vykazujúci znaky uvedené
v § 238 ods. 5 O.s.p., je dovolanie proti nemu procesne neprípustné, i keď smeruje (napríklad)
proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o dovolaním napadnutú časť zmeňujúceho výroku, ktorým bola žalobkyni
priznaná náhrada nákladov vynaložených na znalecké posudky vo výške 432,25 €, bolo
potrebné vziať na zreteľ, že žalobkyňa podala žalobu 4. septembra 2009. Výšku minimálnej
mzdy v uvedený deň určoval § 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 422/2008 Z.z., ktorým
sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto nariadenia vlády predstavovala minimálnu
mzdu suma 295,50 €; jej trojnásobok je 886,50 €. Dovolanie žalovanej 2/ teda v tejto časti
smeruje proti (výroku) rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy (432,25 € < 886,50 €).
Prípustnosť tejto časti dovolania žalovanej 2/ smeruje síce proti zmeňujúcemu výroku,
jej prípustnosť ale v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. je vylúčená zo zákona (§ 238 ods. 5 O.s.p.).
Dovolanie žalobkyne v tejto časti by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné,
len ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej
Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p.,
vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto – bez ohľadu na obsah
dovolania žalovanej 2/ – neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 238 O.s.p., ale skúmal, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie
je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v ustanovení § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak
dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia
najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietala
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť tejto časti jej dovolania
preto z uvedených ustanovení nevyplýva.
Pre prípad, že dovolateľka za vadu tejto povahy považuje nesprávne právne posúdenie
veci, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v tom zmysle,
že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci
ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho
súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,
5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu
konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený
v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
Pokiaľ žalovaná 2/ za vadu v zmysle § 237 O.s.p. považuje nepreskúmateľnosť
napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu (ktorý podľa jej názoru nedostatočne
odôvodnil, prečo nezohľadnil ňou vznesenú námietku premlčania), dovolací súd uvádza, že
namietaná nesprávnosť je judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998) považovaná za inú
(v § 237 O.s.p.) procesnú vadu, ktorá ale prípustnosť dovolania nezakladá. Obdobná právna
kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva tiež z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky (viď napríklad III. ÚS 551/2012).
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je v tejto
časti procesne neprípustné.
2. Vo zvyšnej časti smeruje dovolanie žalovanej 2/ proti zmeňujúcemu výroku
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada nákladov jej právneho
zastúpenia (výške 1 242,19 €) v trestnom konaní vedenom proti T. N.. Táto časť dovolania je
procesne prípustná v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. (ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. sa v tomto
prípade neuplatní).
V tejto časti dovolania žalovaná 2/ namieta, že napadnutý výrok rozsudku odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V konaní nebolo sporné, že vodič sanitného vozidla T. N., proti ktorému bolo vedené
trestné konanie, vykonával v čase ním spôsobenej dopravnej nehody pracovnú činnosť pre
svoju zamestnávateľku – žalovanú 1/. Vzhľadom na to za škodu na zdraví, ktorá vznikla
žalobkyni pri tejto dopravnej nehode, nezodpovedá T. N. (§ 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), ale žalovaná 1/ (§ 427 Občianskeho zákonníka). Za žalovanú 1/ zaplatila
žalobkyni náhradu škody žalovaná 2/ poskytujúc tak plnenie poisťovne v rámci právneho
vzťahu povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením
pri uplatňovaní nárokov podľa písmena a/ (t.j. nároku na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, písmena b/ (t.j. nároku na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci) a d/ [t.j. nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/ (t.j. nároku
na náhradu ušlého zisku), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/
alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo
neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie].
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody na zdraví, sú v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 381/2001 Z.z. povinným zmluvným poistením kryté len nároky na náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní tohto nároku.
Otázka účelnosti vynaložených trov vždy závisí od konkrétnych okolností danej veci.
Ak náhrada škody bola poškodeným uplatnená v trestnom konaní, v ktorom jej priznanie
vôbec neprichádzalo do úvahy (napríklad preto, lebo bolo vedené proti tomu, kto z hľadiska
občianskoprávneho nezodpovedá za škodu), nemožno trovy právneho zastúpenia
poškodeného v tomto trestnom konaní považovať za účelne vynaložené (§ 4 ods. 2
písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z.).
V danom prípade bolo trestné konanie vedené proti T. N., teda proti tomu, kto
nezodpovedá za škodu na zdraví spôsobenú žalobkyni. Priznanie náhrady škody, ktorej
sa v adhéznom konaní domáhala voči tomuto, za škodu nezodpovedajúcemu subjektu, preto
ani neprichádzalo do úvahy. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemohla v tomto trestnom konaní
uspieť so svojím nárokom na náhradu škody, nemožno za účelne vynaložené považovať
trovy, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s jej zastúpením advokátkou v predmetnom
trestnom konaní.
Dovolanie žalovanej 2/ je v tejto časti opodstatnené, lebo smeruje proti rozhodnutiu
spočívajúcemu na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
3. Najvyšší súd z dôvodov uvedených v bode 1. dovolanie žalovanej 2/ v časti
týkajúcej sa zaplatenia 432,25 € odmietol ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z dôvodov uvedených v bode 2. rozsudok
odvolacieho súdu v časti napadnutej procesne prípustným dovolaním (t.j. v časti týkajúcej
sa zaplatenia 1 242,19 €), zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. septembra 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Klaudia Vrauková