Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/917/2015

Identifikačné číslo spisu: 8112241573 Dátum vydania rozhodnutia: 08.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8112241573.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 10, proti žalovanému F. H., bývajúcemu v F., zastúpenému opatrovníčkou P. E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 549,43 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. júna 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov rozsudkom zo 14. mája 2014 č.k. -88: a/ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 321,27 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 166,03 € ročne od 6. januára 2010 do zaplatenia, b/ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, c/ konštatoval, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podalo odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5 (ďalej len „HOOS“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ rozsudkom z 8. júna 2015 sp. zn. odvolaním napadnutý rozsudok zmenil vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že dovolanie je prípustné podľa a tiež podľa , pretože „ide pre neho o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu“. Namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Podľa jeho názoru podal odvolanie neoprávnený subjekt, lebo HOOS oznámil vstup do konania (ako vedľajší účastník na strane žalovaného) v štádiu rozkazného konania a súd s ním konal aj po zrušení rozkazu. Odvolaciemu súdu vytýkal nesprávnu

interpretáciu ustanovenia bodu 13.12 Všeobecných podmienok zmluvy o pripojení (v súvislosti s tým poukázal na rozdielne interpretačné prístupy všeobecných súdov). Žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Dovolanie bolo podané 20. augusta 2015. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu. 7.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania ( veta druhá )] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia v spojení s až d/ (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)] vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 7.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež a ). 7. 3. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení a dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď ), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 7.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď ). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. ].

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď ). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval a proti uzneseniu Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v

9. V danom prípade je dovolaním napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej ( ). 9.1. I keď dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, pri skúmaní, či vyvolalo právny účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 ( ), bolo potrebné mať na zreteli nielen , ale tiež ustanovenie , aplikácia ktorého má pri uplatnení právneho princípu „lex specialis derogat legi generali“ prednosť pred aplikáciou až 3

(porovnaj tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , a ). Ak preto v určitej veci išlo o prípad, na ktorý sa vzťahoval , bola v dôsledku uplatnenia tohto princípu ex lege vylúčená aplikácia 9.2. V zmysle platilo, že dovolanie (pozn. dovolacieho súdu: i keby smerovalo proti rozsudku majúcemu znaky uvedené v až 3 ) nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak bolo predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nebolo prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšovala sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy bol rozhodujúci deň podania návrhu (žaloby) na prvostupňovom súde (na súde prvej inštancie).

10. V danom prípade bola žaloba podaná 5. decembra 2012. V tento deň určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia minimálnu mzdu na rok 2012 predstavovala suma 327,20 €; jej trojnásobok je 981,60 €. 10.1. Pokiaľ ide o samotnú istinu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi 321,27 €; odvolací súd, meniac prvostupňové rozhodnutie, zamietol žalobu aj v tejto v časti. Dovolanie žalobcu teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení, výška ktorého neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy (321,27 € < 981,60 €). I keď dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku ( ), jeho prípustnosť je ex lege vylúčená v zmysle 10.2. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd poznamenáva, že záver uvedený v bode 10.1. by bol opodstatnený aj vtedy, ak by dovolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku uvedenému v (o ten prípad ale nejde, lebo odvolací súd výrokom svojho rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné).

11. Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ Dovolateľ procesné vady konania uvedené v tomto ustanovení nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

12. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nevyvolalo do 30. júna 2016 účinok sledovaný dovolaním (možnosť uskutočniť meritórny dovolací prieskum), ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni ( ). Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia .

13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.