Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
70d/395684.d1d6bb.pdf
PDF · 118.45 KB
No categories available
3Cdo/93/2014
Najvyšší súd 3 Cdo 93/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V. O., bývajúceho
v L., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom v L., proti odporcovi P. K., bývajúcemu
v P., za účasti vedľajšej účastníčky K., a.s. V., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 304,36 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4 C 120/2012,
o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. októbra 2013 sp. zn.
6 Co 259/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi a vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia 304,36 € s príslušenstvom titulom
náhrady škody, ktorá mu vznikla zaplatením opravy čelného skla jeho motorového vozidla,
k poškodeniu ktorého došlo vymrštením skalky od osobného motorového vozidla odporcu
EVČ: L. dňa 18. januára 2012. Odporca uznal uplatnený nárok na náhradu škody, vedľajšia
účastníčka odmietla plniť z titulu zmluvného poistenia z dôvodu, že čelné sklo bolo
poškodené na viacerých miestach v takom rozsahu, že nebolo možné vykonať len opravu skla.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo 14. marca 2013 č.k. 4 C 120/2012-161
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do 3 dní navrhovateľovi 253,63 € s príslušenstvom, návrh
vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol o trovách konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
z vykonaného dokazovania mal preukázané existenciu škodovej udalosti, výsledkom ktorej
bolo poškodenie vozidla navrhovateľa vymrštením kamienka spod kolesa motorového vozidla
odporcu, t.j. vznik škody v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Súdom priznaná suma
predstavuje skutočnú škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, pretože navrhovateľ je platcom
DPH, preto súd v časti zaplatenie DPH návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa
Na odvolanie vedľajšej účastníčky Krajský súd v Žiline rozsudkom z 23. októbra 2013
sp. zn. 6 Co 259/2013 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi sumu 253,63 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16. marca
2012 do zaplatenia zmenil tak, že návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal
a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšej účastníčke trovy konania v sume
16,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenu rozhodnutia odôvodnil tým, že
v konaní nebolo preukázané, že príčinou škody ako následku bola prevádzka poisteného
motorového vozidla odporcu, v dôsledku čoho nebol preukázaný kauzálny nexus.
Navrhovateľ neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, z ktorého dôvodu súd návrh
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním, prípustnosť ktorého
odôvodnil § 238 ods. 1 O.s.p. Namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) z dôvodu nesprávne vyhodnotených
zabezpečených dôkazov. Z týchto dôvodov a s poukazom na stanovisko Útvaru dohľadu nad
finančným trhom Národnej banky Slovenska (fotokópia č.l. 206) žiadal napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Vedľajšia účastníčka na strane odporcu sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila
s napadnutým rozhodnutím a označila ho za vecne správne. Poukázala na rozpory
vo výpovediach navrhovateľa a odporcu a uviedla, že nie je preukázané (a objektívne
preukázateľné), že príčinou škody ako následku je prevádzka motorového vozidla odporcu.
Žiadala preto dovolanie zamietnuť.
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)] skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania
pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
možno podať 1. len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným
v zákone [viď § 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok) a § 239 O.s.p. (pokiaľ ide o uznesenie)],
alebo 2. len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád
1. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Podľa § 238
ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo
sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky,
dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania
neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania
návrhu na prvostupňovom súde.
Z hľadiska legislatívno-technického bol v § 238 O.s.p. zvolený taký spôsob vyjadrenia
prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé,
že ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. je [špeciálnym (v zmysle konkrétnejším)] ustanovením,
ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu „lex specialis derogat legi generali“
prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. V nadväznosti
na to treba konštatovať, že ak výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd,
neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené v § 238 ods. 5 O.s.p.,
je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné, i keď smeruje proti
zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci bol návrh na začatie konania podaný 30. augusta 2012; v deň
jeho podania určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie § 1 písm. a/ nariadenia vlády
č. 343/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia
minimálnu mzdu na rok 2010 predstavovala suma 327,20 €. Trojnásobok tejto sumy
je 981,60 €.
Pokiaľ ide o samotnú istinu, navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia 304,36 €, súd
prvého stupňa navrhovateľovi priznal 253,63 € s príslušenstvom a vo zvyšku návrh zamietol.
Odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutia tak, že v časti povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi 253,63 € návrh zamietol. Dovolanie navrhovateľa teda smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy
(253,36 € < 981,60 €). Dovolanie navrhovateľa – napriek tomu, že smeruje proti
zmeňujúcemu rozsudku (§ 238 ods. 1 O.s.p.) – je v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. neprípustné.
Dovolanie navrhovateľa by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, iba ak v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. nie je však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho,
že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie)
dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdil a ich existencia
nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia
nevyplýva.
Dovolateľ namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým
možno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.);
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá však prípustnosť
dovolania (viď R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,
5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011).
Keďže prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo odporcovi a vedľajšej účastníčke
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd
im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na rozhodnutie
o priznaní náhrady trov tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave29. septembra 2015
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková