Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/259/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého v právnej veci navrhovateľa: Vladimír Oberuč, živnostník, s miestom podnikania Belanská 560, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 10 856 226, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom W. XXXX/XX, XXX XX H. X., proti odporcovi: Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, Q., t. č. prechodne bytom M. XXX/X, XXX XX H. A., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 06 Bratislava, IČO: 31 565 545, v konaní o zaplatenie sumy 304,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -161 zo dňa 14. 03. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -161 zo dňa 14. 03. 2013 vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 253,63 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 253,63 Eur od 16. 03. 2012 do zaplatenia m e n í tak, že návrh navrhovateľa v tejto časti z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -161 zo dňa 14. 03. 2013 n e d o t k n u t ý.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 16,50 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 253,63 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným zo sumy 253,63 Eur od 16. 03. 2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Zároveň súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 122,60 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 191,75 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 30. 08. 2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 304,36 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 304,36 Eur od 08. 03. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18. 01. 2012 vodič zamestnaný u navrhovateľa p. F. A. vykonával na motorovom vozidle značky IVECO

EČV: LM 694 AP prepravu po ceste č. 18 v smere na Liptovský Hrádok, pričom od osobného motorového vozidla EČV:. LM 463 AM prichádzajúceho v protismere odletela skalka do predného čelného skla na motorovom vozidle IVECO, v dôsledku ktorého došlo k jeho prasknutiu. V ten deň následne došlo k spísaniu tlačiva „ Uplatnenie nároku na náhradu škody", nakoľko vodič, ktorý zapríčinil škodu, mal povinné zmluvné poistenie, na ktoré sa vzťahuje príslušná poistka. Navrhovateľ vyzval odporcu na náhradu škody, ktorý túto uznal a súčasne si uplatnil nárok u poisťovne odporcu, t.j. u vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník navrhovateľovi oznámil, že odmieta plniť poistnú udalosť, nakoľko čelné sklo bolo poškodené na viacerých miestach v takom rozsahu, že nebolo možné vykonať len opravu skla. Z uvedených dôvodov nie je preukázateľné, že poškodenie spôsobil ich poistený a že sklo nebolo poškodené už pred poistnou udalosťou, nakoľko predchádzajúce poškodenie je väčšieho rozsahu. Následne navrhovateľ vyzval vedľajšieho účastníka k zaplateniu poistného plnenia. Navrhovateľ zaplatil za opravu Ing. Ľudovítovi Staroňovi, EUROP - AUTOSKLO Liptovský Mikuláš, žalovanú sumu.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že dňa 19. 01. 2012 si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody podľa , ku ktorej došlo dňa 18. 01. 2012 o 08.30 hod. na ceste č. 18 v Liptovskom Mikuláši na čelnom skle motorového vozidla značky IVECO odskočením skalky z protiidúceho osobného motorového vozidla EČV: LM 463 AM. Obhliadku poškodeného skla vykonal dňa 19. 01. 2012 Ing. Ľudovít Staroň za prítomnosti navrhovateľa a svedka A., vyhotovil fotodokumentáciu (č.l. 19 - 28 spisu). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že tým istým dňom Ing. Ľudovít Staroň, EUROP - AUTOSKLO, ako zmluvný partner vedľajšieho účastníka, vykonal opravu čelného skla a opravu fakturoval faktúrou č. V1211007 na sumu 304,36 Eur s DPH splatnú 02. 02. 2012.

Prvostupňový súd poukázal na ust. a , , , ako aj ust. a , nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31. 01. 2013, a ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom konštatoval, že v ustanovení sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou zásahom z vonku, napríklad prírodné sily, zásah osoby, zvieraťa; liberačný dôvod vyplýva aj z v prípade zavinenia poškodeného. Dôvody pre liberáciu okresný súd nemal preukázané. K odskočeniu skalky spod kolies motorového vozidla došlo k nadväznosti na prevádzku motorového vozidla, t.j. v nadväznosti na jeho pohyb po vozovke (rotácia kolies), resp. bez toho by k odskočeniu skalky nedošlo. Na základe ustanovenej súdnej praxe je nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje, a preto bez pohybu motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škody na inom vozidle. K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, t.j. bez prevádzky, resp. pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Kamienky patria k pozemnej komunikácii, preto vymrštená skalka pôsobením kolesa vozidla v prevádzke je okolnosť majúca pôvod v prevádzke. Zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolností, ktoré s touto prevádzkou súvisia. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Obaja vodiči motorových vozidiel, ktorých prevádzky sa stretli, zhodne popísali priebeh škodovej udalosti a teda, že ku škode došlo vymrštením skalky (resp. neznámeho predmetu) spod kolies protiidúceho osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia EČV: LM 463 AM, pričom došlo k poškodeniu čelného skla na nákladnom motorovom vozidle značky IVECO, EČV: LM 694 AP. Obaja vodiči zhodne uviedli, že k vymršteniu neznámeho predmetu a následne poškodenia čelného skla mohlo dôjsť len spod kolies motorového vozidla odporcu, keďže na vozovke sa nenachádzalo žiadne iné motorové vozidlo. Skutočnosť, že sa zamestnanec navrhovateľa a odporca poznali, je bez vplyvu na povinnosť poisťovne plniť túto poistnú udalosť, pretože aj vzhľadom na veľkosť okresu Liptovský Mikuláš sa nejaví neobvyklým, že sa vodiči mohli poznať. Svedok A. potvrdil, že odporcu pozná, nakoľko vozidlá navrhovateľa tankujú na čerpacej stanici Bencolor v miestnej časti Palúdzka, ktorú vlastní syn odporcu. Z podrobného rozpisu hovorov spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Bratislava sa tiež potvrdila svedecká výpoveď svedka A., že po tom, ako došlo k poškodeniu čelného skla, telefonicky kontaktoval svojho zamestnávateľa, t.j. navrhovateľa. Hovor s uskutočnil o 09.03 hod. v trvaní 44 sekúnd

a následne 09.26 hod. v trvaní 1minúta, 1 sekunda. Vedľajší účastník poukázal na rozpor, pretože v tlačive - Uplatnenie nároku na náhradu škody - navrhovateľ uviedol čas vzniku škody 08.30 hod. a telefonický hovor sa uskutočnil o 09.03 hod.. Podľa názoru súdu táto nepresnosť mohla byť spôsobená tým, že navrhovateľ vychádzal z tvrdení svojho zamestnanca - vodiča predmetného motorového vozidla, ktorý, nakoľko následne po vzniku škody s poškodeným motorovým vozidlom vykonal jazdu do Kráľovej Lehoty, nemusel vedieť presný čas, kedy ku škode došlo. Obaja vodiči zhodne popísali mechanizmus vzniku poškodenia, ktorý potvrdil aj súdom ustanovený znalec. Tvrdenia vedľajšieho účastníka, že chýba centrum dopadu a takáto prasklina by mohla vzniknúť, keď väčšia plocha tlačí na predné sklo, prípadne keď do predného skla naletí vták, súdom ustanovený znalec jednoznačne vyvrátil. Znalec uviedol, že k praskline, ktorú označil červenou farbou (č.l. 101 spisu) nie je miesto dopadu, čo je spôsobené tým, že čelného skla sa dotkla ostrá hrana predmetu. Pokiaľ sa týka údajného druhého poškodenia čelného skla, z ktorého dôvodu vedľajší účastník odmietol plniť poistnú udalosť, okresný súd poukázal na to, že fotodokumentácia, ktorú mu vyhotovil zmluvný partner vedľajšieho účastníka Ing. Ľudovít Staroň, je nekvalitná. Nebolo preukázané, že vôbec došlo k tomuto druhému poškodeniu, a ak by aj súd prijal záver, že čelné sklo bolo poškodené na dvoch miestach, výmenu čelného skla si vyžadovalo poškodenie, ktoré znalec označil červenou farbou. Ak by aj na čelnom skle bolo druhé poškodenie, znalec nevylúčil, že k tomuto mohlo dôjsť vymrštením dvoch predmetov alebo jedného, ktorý sa zlomil na dve časti. Podľa názoru súdu preto navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania, vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla navrhovateľa vymrštením kamienka spod kolesa motorového vozidla odporcu, t.j. vznik škody je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Pokiaľ sa týka výšky škody, táto zo strany odporcu nebola namietaná. Výmenu čelného skla si navrhovateľ zabezpečil prostredníctvom zmluvného partnera vedľajšieho účastníka, teda poisťovne, s ktorou mal odporca uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súdom priznaná suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, pretože navrhovateľ je platca DPH. Súd preto žalobu zamietol v časti čo do zaplatenia dane z pridanej hodnoty. Podľa , v spojení s nariadenia vlády SR č. v znení účinnom ku dňu omeškania súd priznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo súdom priznanej sumy. Pri nároku na náhradu škody čas plnenie nie je určený dohodou ani právnym predpisom. Jeho splatnosť je treba posudzovať podľa ustanovenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 09. 2012). Navrhovateľ listom zo dňa 29. 02. 2012 vyzval vedľajšieho účastníka na úhradu poistného plnenia v lehote do 15. 03. 2012, teda odo dňa nasledujúceho, t.j. od 16. 03. 2012 sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažnej pohľadávky. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškania od skoršieho dátumu, súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci mal úspech čiastočný. Úspech navrhovateľa predstavuje 83 %, úspech odporcu predstavuje 17 %, rozdiel činí 66 %. 66 % z navrhovateľom uplatnených trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 18,00 Eur a trov znaleckého dokazovania 167,76 Eur prestavuje 122,60 Eur a trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby po 24,90 Eur za účasť na vyhlásení rozsudku vo výške 1-iny 6,23 Eur + 5x režijný paušál po 7,63 Eur, 3x režijný paušál po 7,81 Eur + 20 % DPH, trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 290,53 Eur, z toho 66 % predstavuje 191,75 Eur, ktoré súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu ( ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal odmenu za úkon právnej služby - predžalobná výzva, nakoľko s nejedná o úkon právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, a to proti výroku, v ktorom bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 253,63 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 253,63 Eur od 16. 03. 2012 až do zaplatenia, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že v uvedenej časti odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne.

Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Potvrdil, že dňa 27. 01. 2012 si navrhovateľ uplatnil u vedľajšieho účastníka na strane odporcu nárok

na náhradu škody vzniknutej na motorovom vozidle EČV: LM 694 AP, ku ktorej malo dôjsť dňa 18. 01. 2012 prevádzkou motorového vozidla EČV: LM 463 AM. Vedľajší účastník odpovedal navrhovateľovi listom zo dňa 20. 02. 2012, z ktorého vyplýva, že čelné sklo bolo poškodené na viacerých miestach v takom rozsahu, že nebolo možné vykonať len opravu skla. Z uvedených dôvodov nie je preukázateľné, že poškodenie spôsobil poistený vedľajšieho účastníka a že sklo nebolo poškodené už pred poistnou udalosťou, nakoľko predchádzajúce poškodenie je väčšieho rozsahu. Ďalším listom zo dňa 02. 04. 2012 vedľajší účastník oznámil navrhovateľovi, že jedno poškodenie, ktoré bolo spôsobené od kameňa, sa nachádzalo nad rozsiahlym poškodením v dolnej časti čelného skla. Toto rozsiahle poškodenie navyše nejaví známky poškodenia od kameňa, nie je na ňom viditeľná žiadna stopa od nárazu kameňa. Keďže o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom ust. požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti navrhovateľa podľa , t.j. navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že tam bolo jedno poškodenie, bolo to prasknuté, bol tam taký dlhý pás. Vodič - svedok A. mu telefonoval hneď - prvý hovor dňa 18. 01. 2012 o 09.03 hod., pričom v uplatnení nároku na náhradu škody je uvedený čas vzniku škody 08.30 hod.. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s vodičom si zakývali, vozovka bola suchá, nebol na nej sneh. Auto videl až týždeň po udalosti, bol tam jeden pásik, iné poškodenia nevidel. Odporca nevidel, ako mu spod kolies odskočila skalka. Vodič - svedok A. vo svojej výpovedi uviedol, že odchádzal z firmy Bioenergie po 08.00 hod., viezol prázdne palety do Kráľovej Lehoty. Odporca mu blikal svetlami a on mu tiež odpovedal. Vozovka bola suchá, nebolo mokro. Hneď volal majiteľovi, zastal na parkovisku za Liptovským Mikulášom, asi kilometer alebo pol kilometra tam, ako je odbočka na Beňadikovú. Služobnú cestu vykonal aj s prasknutým sklom, aj keď sa to podľa predpisov nesmie, nevrátil sa, lebo potreboval vyložiť palety a sám uviedol, že bola tam jedna prasklina priečne. Svedok Staroň vo svojej výpovedi uviedol, že sa jednalo o poškodenie skla neznámym cudzím predmetom. Na každom čelnom skle musí odfotiť každé jedno poškodenie, tak to bolo aj v tomto prípade a odfotil len toto jedno poškodenie. Oprava bola vykonaná v deň ohliadky dňa 19. 01. 2012. Podľa informácie SSC v znaleckom posudku bol na ceste v danom úseku vykonaný chemický posyp a odhrnutý sneh. Zo znaleckého posudku č. 18/2012 Ing. X. P. vyplýva, že poškodenie čelného skla väčšieho rozsahu mohol spôsobiť letiaci pevný predmet, ale poškodenie označené žltou farbou javí známky poškodenia od kameňa. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil viacnásobné poškodenie čelného skla, čo zodpovedá vyjadreniu poisťovne v liste zo dňa 20. 02. 2012 a 02. 04. 2012. Sklo vykazovalo dve poškodenia, k poškodeniu spodnej časti došlo väčšou silou. Znalec tiež uviedol, že vrchné poškodenie mohla spôsobiť skalka, ktorá má 0,5 cm a to spodné predmet, ktorá má 1,5 cm a viac, mohla to byť kľudne napílená šróba alebo hruda blata. Na základe uvedeného vedľajší účastník poukázal na nasledovné rozpory: 1/ Odporca a svedok A. popísali odlišne ich pozdravenie sa, k udalosti malo dôjsť o 08.30 hod., cesta z Liptovského Mikuláša do Kráľovej Lehoty trvá 20 minút. 2/ Vodič A. hneď volal majiteľovi, avšak prvý telefonát bol asi o 09.03 hod.. 3/ Odporca videl auto až týždeň po udalosti, bol tam jeden pásik, iné poškodenia nevidel, avšak auto navrhovateľa bolo už 19. 01. 2012, t.j. druhý deň po udalosti opravené, uviedol svedok Staroň, čo preukázal aj faktúrou č. 1211001 vystavenou 19. 01. 2012. 4/ Odporca a svedok A. uviedli, že cesta bola suchá, nebolo mokro, sneh, avšak podľa správy SSC bol vykonaný chemický posyp a odhŕňanie snehu. 5/ Znalec potvrdil stanovisko vedľajšieho účastníka, že čelné sklo bolo poškodené na viacerých miestach, avšak konajúci súd skonštatoval, že nebolo preukázané, že vôbec došlo k druhému poškodeniu. Vzhľadom na už vyššie uvedené nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku, je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť v súdenej veci preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane poškodeného, t.j. navrhovateľa je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, za aké úkony právnej služby boli tieto priznané.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne žiadal, aby súd priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,25 Eur.

Konštatoval, že súd správne vyhodnotil predmetnú vec tak po skutkovej, ako aj právnej stránke. So všetkými námietkami uvedenými v odvolaní vedľajšieho účastníka sa vo svojom odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa vysporiadal. V uvedenej veci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, a to aj znaleckým posudkom vrátane výsluchu znalca. Navrhovateľ, resp. jeho vodič aj odporca zhodne popísali mechanizmus vzniku poškodenia, ktorý bol potvrdený aj súdom ustanoveným znalcom. Škodová udalosť tak bola hodnoverným spôsobom preukázaná.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ust. ) podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zrušenie ( ).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho návrh navrhovateľa o zaplatenie žalovanej sumy 253,63 Eur s príslušenstvom aj nesprávne právne posúdil.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu uvedené v opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto sú dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa totiž predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke, chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len o sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý by musel byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť za náhradu škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť pritom bezprostredný (priamy). V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu spôsobením čelného skla na protiidúcom automobile, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobilo. Z uvedených dôvodov v súdenej veci prichádza do úvahy exkulpácia (vyvinenie) odporcu. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že motorové vozidlo navrhovateľa sa približovalo v protismere k vozidlu odporcu a odporca sled udalostí spôsobujúcich vznik škody ani neregistroval, ale len prijal tvrdenie navrhovateľa, resp. jeho vodiča - F. A., a teda nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Preto ak si odoprca riadne plnil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla ako účastníka cestnej premávky, t.j. povinnosť pohybovať sa na ceste tak, aby nebránil ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou a viesť vozidlo pri krajnici, nebolo možné odmršteniu kameňa predísť. Nešlo totiž o znečistené pneumatiky ani absenciu „zásterok", nevhodnú jazdu, keďže navrhovateľ tieto skutočnosti v konaní ani netvrdil. Ani odvolací súd teda nezistil ďalší predpoklad vzniku škody, a to porušenie povinnosti odporcu, pričom bez porušenia povinnosti nemôže byť daný dôvod zodpovednosti za vznik škody, a to ani pri objektívnej zodpovednosti „za výsledok". Navrhovateľ v konaní vôbec netvrdil porušenie povinnosti odporcu, tvrdil len vznik škody a konanie odporcu. Keďže nebolo v silách odporcu zabrániť takejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, okresný súd nepostupoval správne, keď návrhu navrhovateľa vyhovel.

Nemenej dôležitým je však fakt, že samotný odporca, nepotvrdil, že by videl, že spod jeho kolies odfrkol kameň, resp. skalka a osvojil si len tvrdenia navrhovateľa, ktoré mu boli prezentované cca pol hodinu po udalosti, pri ktorej malo dôjsť ku poškodeniu skla. Rovnako skutočnosť, že k poškodeniu motorového vozidla došlo práve predmetnou udalosťou a činnosťou odporcu spochybňuje fakt, že čelné sklo poškodeného motorového vozidla značky IVECO EUROSTAR EČV: LM 694 AP bolo poškodené na dvoch miestach, avšak samotný navrhovateľ, ako aj jeho vodič F. A. v konaní tvrdili len jedno poškodenie. Taktiež z výpovede odporcu vyplýva, že auto videl až týždeň po udalosti, ako došlo k jeho poškodeniu, pričom tam bol jeden pásik a iné poškodenia nevidel. On sám však nevidel, že by mu spod kolies odskočila skalka. Auto navrhovateľa však bolo už 19. 01. 2012, t.j. deň po udalosti opravené. Rovnako znalec vo svojom znaleckom posudku i výpovedi potvrdil viacnásobné poškodenie čelného skla konštatujúc, že vrchné poškodenie mohla spôsobiť skalka, ktorá má 0,5 cm a to spodné predmet, ktorý má 1,5 cm a viac, pričom to mohla byť napílená šróba, hruda z blata a podobne. Za týchto okolností sa odvolací súd stotožnil s tvrdením odvolateľa, že v konaní nebolo preukázané, že príčinou škody ako následku bola prevádzka poisteného motorového vozidla odporcu, v dôsledku čoho nemohol byť v súdenej veci dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V tomto smere teda poškodený, t.j. navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tomto súdnom konaní. Tak, ako správne konštatoval odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku, navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom, čo v súdenej veci neučinil. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní.

Odvolací súd poznamenáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o navrhovateľa a jeho skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade na strane navrhovateľa, sa premietol do rozhodnutia odvolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu (vo výroku napadnutom v odvolaní) z m e n i l tak, že návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

O trovách konania rozhodol krajský súd pri aplikácii ust. tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný, a preto podľa nemá právo na ich náhradu . Naproti tomu úspešný odporca si náhradu trov v tomto konaní neuplatnil postupom v zmysle ust. a fakticky mu v súvislosti s týmto konaním ani žiadne trovy nevznikli. V dôsledku toho mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Vedľajší účastník na strane odporcu úspešný v konaní si však uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,50 Eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku z odvolania. Odvolací súd preskúmal uplatnené trovy a konštatoval, že tieto boli vynaložené vedľajším účastníkom v konaní účelne a preto v zmysle zásady úspech v spore priznal ich náhradu ( ).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.