Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/339/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., bývajúceho v N., proti

ţalovanej M., bývajúcej v O., zastúpenej advokátskou kanceláriou U., so sídlom vo Z., o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde

Čadca pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 27. januára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 27. januára 2011

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Uznesenie Okresného súdu Čadca zo 4. apríla 2011 č.k. -373

z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom (v poradí druhým) zo 7. júla 2010 č.k.

-338 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 28. júla 2010 č.k. -351

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej ,,BSM,,) tak,

ţe z nadobudnutých hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva ţalobcu prikázal: malotraktor

UNI SYSTÉM, hobľovku, cirkulár veľký, cirkulár malý, šrotovník, vozík dvojkolesový, vozík

na seno, dvojkolesovú vlečku, motocykel BABETA, vŕtačku, ručné píly a sekery, kufrík

s náradím, pílu Husqwarna v celkovej hodnote 1 379,05 eur. Ţalovanej prikázal

do jej výlučného vlastníctva 3 balíky drôteného pletiva á 50 m, kovové rámiky na plot 14 ks

2 x 1, garáţ, hospodársku budovu 8 x 4 m, dreváreň, pec na ústredné kúrenie, zariadenie

do kúpeľne, bojler na teplú vodu, 5 ks mahagónových dverí, 1 ks koţených dverí

do obývačky, 2 ks kuchynskej linky, obývaciu stenu, 2 ks sedacej súpravy, 2 ks televízorov

2

TESLA COLOR Orava, videorekordér Toschiba, satelit, 2 ks plyšových kobercov 6 x 5 m,

2 ks plyšových kobercov 2 x 3 m, 2 ks plyšových kobercov 2 x 3 m, chladničku CALEX

2701, mrazničku, 2 práčky, spálňu, plyšový koberec, 2 ks krištáľových lustrov, ostatné lustre

v dome, stropové tapety vo všetkých miestnostiach, vonkajšie tepelné ţalúzie, vodovodné

batérie v kuchyni a v kúpeľni, 2 ks mikrovlnnej rúry v kuchyni, sporák kombinovaný plynovo

– elektrický, kuchynský riad, sklo, porcelán, v celkovej hodnote 6 982,32 eur. Ţalovanej

uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi titulom vyporiadania BSM sumu 2 801,63 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu

Čadca súdny poplatok 125,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanej uloţil

povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddávkovaných štátom sumu

1,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy

konania 1 907,18 eur do troch dní od právoplatnosti doplňujúceho rozsudku. Svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho

zákonníka a hodnotu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva ustálil v hodnote

8 361,37 eur, z čoho podiel kaţdého z účastníkov predstavuje 4 180,69 eur. Pri určení

zostatkovej hodnoty poloţiek 1 aţ 12 vychádzal zo zostatkovej hodnoty stanovenej

znaleckým posudkom Ing. B., pri poloţke 12b vychádzal z dohodnutej zostatkovej ceny

účastníkmi konania vo výške 177,02 eur a pri stanovení zostatkovej hodnoty poloţiek 13 aţ

47 vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Č. č. X.. Zostatkovú hodnotu poloţiek 15, 16 a 17

(garáţe vo výške 995,82 eur, hospodárskej budovy vo výške 265,55 eur a drevárne vo výške

82,98 eur) určil na základe dohody účastníkov konania. Neprihliadol na tvrdenie ţalovanej

o zaloţení vkladnej kniţky, na ktorej sa mala nachádzať suma 2 323,57 eur (70 000,- Sk)

i s úrokmi vo výške 663,88 eur (20 000,- Sk), keď mal za to, ţe ţalovaná existenciu vkladnej

kniţky nepreukázala. Pri vyporiadaní vychádzal zo zásady, ţe podiely oboch účastníkov sú

rovnaké. Hodnota nadobudnutého majetku bola vo výške 8 361,37 eur, polovica pripadla

kaţdému z účastníkov v sume 4 180,69 eur a nakoľko ţalovanej bol prikázaný majetok

v zostatkovej hodnote 6 982,32 eur, zaviazal ju rozdiel vo výške 2 801,63 eur zaplatiť

ţalobcovi. Súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalovanej prikázal majetok, ktorý sa viazal

k nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve ţalovanej a ktorý by bol pre ţalobcu

nepouţiteľný. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 27. januára 2011 sp. zn.

na odvolanie ţalovanej rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo veci

samej ako vecne správny v zmysle , potvrdil, vo výroku o trovách

konania rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a ţalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými

zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, odôvodnenie jeho rozhodnutia povaţoval

za súladné s ustanovením a v podrobnostiach naň poukázal. K odvolacím

námietkam ţalovanej uviedol, ţe súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom, zrozumiteľne

a presvedčivo vyporiadal s otázkou nezaradenia sumy 2 323,57 eur (70 000,- Sk) do masy

BSM, nakoľko ţalovaná nepreukázala existenciu vkladnej kniţky, z ktorej mal ţalobca výber

uskutočniť a peňaţné prostriedky pouţiť na svoj účel. Neprihliadol na námietky ţalovanej

týkajúce sa nedostatočne vykonaného znaleckého dokazovania s tým, ţe súd prvého stupňa

pri rozhodovaní nevychádzal iba zo znaleckého posudku Ing. Č. č. X., ale vychádzal i zo

znaleckého posudku Ing. B. č. X. z 27. mája 2010, ktorý bol vypracovaný v zmysle pokynu

krajského súdu. Výrok o trovách konania zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci súdom prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2

v spojení s

Okresný súd Čadca samostatným uznesením zo 4. apríla 2011 č.k. -373

rozhodol o trovách prvostupňového konania tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov

konania nepriznal s poukazom na ustanovenie a právny názor vyslovený

odvolacím súdom v jeho zrušujúcom výroku týkajúceho sa trov konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Prípustnosť dovolania

odôvodňovala tvrdiac, ţe jej ako účastníkovi konania bola postupom

súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, keď odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

je nedostačujúce a neobsahuje spôsob, akým sa súd vyporiadal s jej námietkami a odvolacími

dôvodmi. Uviedla, ţe medzi základné práva účastníka konania patrí i právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, keď nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého

rozhodnutia predstavuje potom porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Mala

za to, ţe súd mal moţnosť zistiť v Slovenskej sporiteľni existenciu vkladnej kniţky

na doručovateľa, na ktorej sa nachádzali úspory počas trvania manţelstva. Vytýkala

odvolaciemu súdu nesprávne hodnotenie dôkazov ako i nesprávne právne posúdenie veci.

Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Samostatným podaním bez dátumu označeným ako „Ţiadosť o vylúčenie sudcov

Mgr. A. z OS Čadca a JUDr. T. z KS Ţilina z konania“ dovolateľka vzniesla námietku

4

zaujatosti z dôvodu neobjektívnosti, neprofesionálnosti konania pre ňu právne zaujato

rozhodujúc, napriek námietkam na znalecký posudok.

Ţalobca ţiadal dovolanie ţalovanej zamietnuť ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)], po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ),

zastúpený v súlade s , proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

dovolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/, netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

Dovolateľka v dovolaní výslovne namietala, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237

písm. f/ , pretoţe odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite neodôvodnil a nedal odpoveď

na podstatné a zásadné otázky a jej námietky uvádzané v dôvodoch odvolania.

So zreteľom na tieto tvrdenia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral

na otázku posúdenia argumentačnej „udrţateľnosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu

z pohľadu, či napĺňa záruky, ktoré garantujú, ţe výkon spravodlivosti v danom prípade

nie je arbitrárny (svojvoľný), súčasne či je v súlade so základnými princípmi právneho štátu,

ktorého súčasťou je aj právo na spravodlivý proces i právo na súdnu ochranu a ktorého

porušenie znamená súčasne odňatie moţnosti konať účastníkovi pred súdom a naplnenie

dovolacieho dôvodu v zmysle

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

6

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto

súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A,

s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis

c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP

stabilne judikuje, ţe povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na kaţdý nastolený argument. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ,

). Vo svetle týchto rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva

názor, ţe nie je nutné, aby na kaţdú ţalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď

a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia

a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti kaţdého prípadu.

Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

() a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi

().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

7

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého

imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto

ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti

Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I]

tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých

je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí

sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý

argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťaţnosť č. 21522/93,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku

z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný

súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil,

ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“.

Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok

všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez

akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako

treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých

zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2006).

Námietky ţalovanej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu sa týkajú nedostatkov

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia; rozsiahlo argumentuje voči záverom znaleckých

posudkov, ktoré boli vypracované za účelom stanovenia zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí

tvoriacich masu BSM a namieta i právne posúdenie veci súdmi oboch stupňov. Námietky

obdobného charakteru sa objavili (boli uplatnené) uţ v jej odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa (č. l. 344 - 345 spisu).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov nezodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe vychádzal

z uţ vysloveného právneho názoru uvedeného v uznesení Krajského súdu v Ţiline č.k.

-207 z 26. júna 2007, odstránil vady rozsudku z 21. júla 2005

tak, aby odôvodnenie rozsudku zodpovedalo a zdôraznil, ţe ani Krajský

súd v Ţiline neprihliadol na dôvody uvádzané ţalovanou v jej odvolaní. Krajský súd

sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu,

pričom k zásadným otázkam namietaným v odvolaní ţalovanej, hoci išlo o opodstatnené

námietky sa nevyjadril, v odôvodnení svojho rozhodnutia ich nespomína, ani nepovaţoval

za potrebné zdôvodniť prečo povaţuje jej odvolanie za neodôvodnené, iba stroho

skonštatoval, ţe súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom, zrozumiteľne a presvedčivo

vyporiadal s odvolateľkou vytýkaným nedostatkom ohľadom sumy 2 323,57 eur

(70 000,- Sk). Zároveň bez bliţšie zdôvodnenia uviedol, ţe súd prvého stupňa pri rozhodovaní

nevychádzal iba zo znaleckého posudku Ing. Č. č. X., ale vychádzal i zo znaleckého posudku

Ing. B. č. X. z 27. mája 2010.

Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania

namietaných ţalovanou má za následok, ţe napadnuté rozhodnutie nespĺňa poţiadavky

stanovené odvolaciemu súdu v ustanovení v spojení s

9

na riadne odôvodnenie rozsudku. Zo strany odvolacieho súdu sa jedná o závaţné procesné

pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva ţalovanej na spravodlivý proces

a zároveň k odňatiu jej moţnosti pred súdom konať ( ).

Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe napadnuté rozhodnutia niţších súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení ( ). Dovolací súd k tomu uvádza,

ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym posúdením veci

nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Právne posúdenie veci súdmi

niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací

dôvod, ktorým však moţno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ); zároveň je zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie

veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad

rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

S prihliadnutím na tvrdenie dovolateľky, ţe na oboch súdoch niţších stupňov

rozhodovali zaujaté sudkyne (Mgr. A. a JUDr. T.) sa dovolací súd zameral aj na otázku

opodstatnenosti tohto tvrdenia ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustálenej

súdnej praxe, v zmysle ktorej neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku

samostatne (R 59/1997).

Hoci v zmysle dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, toto ustanovenie je potrebné

vykladať širšie, v nadväznosti na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46

10

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorými je garantovaná nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť

konajúceho sudcu. Nemoţno však pritom prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom

na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom

výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru,

ţe dovolateľka neuviedla zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého

by sa spochybnila nezaujatosť uvádzaných sudkýň, ktoré rozhodovali v prejednávanej veci.

Samotný subjektívny názor dovolateľky, ţe v osobe konajúcich sudkýň boli dané okolnosti

vylučujúce ich z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladajú bez ďalšieho dôvod pre

legitímne obavy z ich nestranného a nezaujatého rozhodovania. Keďţe z predloţeného

spisového materiálu nevyplývajú ţiadne také okolnosti, ktoré by spochybňovali nezaujatosť

sudkýň, ktoré rozhodovali v prejednávanej veci, dovolací súd vyhodnotil námietku

dovolateľky o existencii vady v zmysle ako neopodstatnenú.

Vzhľadom k zisteniu, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa ,

ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy

zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou,

nemôţe byť povaţované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ). Vzhľadom

na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil aj uznesenie

Okresného súdu Čadca zo 4. apríla 2011 č.k. -373, ktorým súd prvého stupňa

opätovne rozhodol o trovách prvostupňového konania na základe zrušujúceho výroku

odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom rozsudku.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.,

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová