Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dc6/399521.4f6930.pdf
PDF · 120.61 KB
No categories available
8Cdo/65/2013
Najvyšší súd 8 Cdo 65/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BYTOKOMPLET, s.r.o.,
so sídlom Kamenárska 18, 821 04 Bratislava, IČO: 35 698 845, zastúpeného JUDr. Rudolfom
Mičietom, advokátom so sídlom Medzilaborecká 21, 821 01 Bratislava, proti žalovanému:
B. S., bytom v B., zastúpenému JUDr. Ing. B. Pechom, advokátom so sídlom Piaristická 2,
949 01 Nitra, o zaplatenie 364,95 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn. 52 C 86/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 25. apríla 2013 sp. zn. 3 Co 195/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania 41,24 € do troch
dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 7. novembra
2012 č. k. 52 C 86/2012-99 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 364,95 €
spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 103,07 € od 16. júna 2011 do zaplatenia
a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 261,88 € od 16. júna 2012 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov právneho zastúpenia 208,79 € a iných trov konania 21,50 € k rukám právneho
zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení
uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalovaný je vlastníkom
nebytového priestoru v bytovom dome v správe žalobcu, čím je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v tomto konaní. Nakoľko žalovaný mesačné zálohové platby do fondu
prevádzky, údržby a opráv, zálohové platby za služby spojené s užívaním priestoru a mesačné
poplatky správcovi za výkon správy riadne a včas neplatil, jeho nedoplatok v zmysle
vyúčtovaní predstavuje za rok 2010 sumu vo výške 103,07 € a za rok 2011 sumu 261,88 €.
Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný v konaní úhradu zálohových platieb ničím
nepreukázal, a teda mal za preukázané, že záväzok žalovaného voči žalobcovi predstavuje
spolu sumu 364,95 €, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi uhradiť. Nakoľko žalovaný
žalobcovi dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil, dostal sa uplynutím 15. dňa mesiaca
nasledujúceho po vyúčtovaní (máj) s plnením peňažného dlhu do omeškania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného
rozsudkom z 25. apríla 2013 sp. zn. 3 Co 195/2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške
41,24 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní. V odôvodnení uviedol, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že kúpnou zmluvou
došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom podľa čl. III bodu 2 tejto zmluvy
kupujúci najneskôr do 30 dní od účinnosti tejto zmluvy pristúpi k uzatvoreniu zmluvy
o výkone správy so správcovskou organizáciou. Konštatoval, že je nesporné, že kúpnou
zmluvou mali účastníci vôľu previesť nehnuteľnosť z predávajúceho na kupujúceho. Bez
vyhlásenia nadobúdateľa bytu alebo nebyt. priestoru v dome o pristúpení k zmluve
o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy by bola zmluva o prevode
nehnuteľností neplatná. Preto podľa odvolacieho súdu formulácia v zmluve v čl. III bod 2
zmluvy, aj keď nie je v znení ako vyžaduje zákon (pristúpi k uzatvoreniu zmluvy – hoci malo
byť pristúpi k zmluve), je preto potrebné vykladať tak, že žalovaný k tejto zmluve o výkone
správy pristúpil. V danom prípade došlo podľa odvolacieho súdu k uzatvoreniu novej zmluvy
o výkone správy so žalobcom a vzhľadom na túto skutočnosť je podľa neho odvolacia
námietka ohľadom uzatvorenia zmluvy o výkone správy právne irelevantná. Ďalej
konštatoval, že je nesporné, že zmluva o výkone správy so žalobcom je záväzná aj pre
žalovaného. Na záver uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa
náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa
neargumentuje skutočnosťami, ktoré mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného
stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Konštatoval, že
z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci.
Žalovaný napadol rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu, že ho považuje za nesprávny,
pretože trpí vadou podľa § 237 O.s.p. pre zmätočnosť rozhodnutia, čím sa mu mala v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. postupom súdu odňať možnosť konať pred súdom. Podľa žalovaného
odvolací súd nedostatočne preskúmal veci, ktoré boli predmetom odvolacieho konania, a to
nárok žalobcu na zaplatenie 364,95 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
103,07 € od 16. júna 2011 do zaplatenia a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
261,88 € od 16. júna 2012 do zaplatenia a trovy konania, ktorý nárok špecifikoval vo svojom
podaní z 29. septembra 2012. Uviedol, že vyúčtovanie predložené žalobcom za rok 2011 nie
je identické s vyúčtovaním predloženým súdu žalobcom z 29. septembra 2012. Na základe
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie 1-12/2011 bola
4.7.2012 odoslaná reklamácia vyúčtovania. Toto je podľa žalovaného evidentný dôkaz, že
žalobca súd zavádza a úmyselne predložil súdu iné vyúčtovanie ako bolo predložené
žalovanému.
K podanému dovolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že dovolanie nie je prípustné
a súd prvého stupňa a následne i odvolací súd dostatočne správne zistil skutkový stav a vec
správne posúdil. Žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania v sume 41,24 € (26,56 € +
7,81 € + 20 % DPH) za písomné vyjadrenie k dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
za splnenia podmienky vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna
úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom
konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol
jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako
ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom
dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p. Ak
nejde o vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli
uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je
„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov
nižších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou
inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť
správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci
nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané
dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj
so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –
nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretože dovolací súd v tejto veci ešte právny názor nevyslovil. Rovnako nejde o rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak
v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej
v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich
vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či
v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a prípadne nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Žalovaný existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalovaný v dovolaní namieta, že rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou podľa § 237
O.s.p. pre zmätočnosť rozhodnutia, čím mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore
so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy
(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123
O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok
doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Nie každá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho
konania, je ale procesnou vadou (vadou procedúry prejednania veci), prípadne procesnou
vadou obsahujúcou (až) intenzitu, ktorú považuje za relevantnú z hľadiska procesnej
prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými
vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny poriadok priamo prípustnosť
dovolania (viď § 237 ods. 1 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím
dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky
súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje za relevantný dovolací dôvod (viď
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý možno uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je
procesne prípustné.
Pokiaľ žalovaný namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov
pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo
nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol
v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu
konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. – nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia
(obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu,
napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011
a 7 Cdo 38/2012). Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť
k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne
prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť
dovolania nezakladá. I keby tvrdenia žalovaného boli opodstatnené, (najvyšší súd) súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkané skutočnosti by mali za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania
Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď
§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania
nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom
konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).
Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie
z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010
a 2 Cdo 29/2011).
Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným
prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 O.s.p.
neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 266/2009).
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie
je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 ods. 1 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno
uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale
prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p. (pozn.: najvyšší súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde
o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalovaného nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná žalovaným tvrdená procesná vada uvedená v § 237 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom
konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol dovolanie
žalovaného ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd priznal žalobcovi trovy dovolacieho konania
za jeden úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k dovolaniu žalovaného v sume
41,24 € (26,56 € + režijný paušál = 7,81 € + 20 % DPH).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2016
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová