Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/65/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BYTOKOMPLET, s.r.o.,

so sídlom Kamenárska 18, 821 04 Bratislava, IČO: 35 698 845, zastúpeného JUDr. Rudolfom

Mičietom, advokátom so sídlom Medzilaborecká 21, 821 01 Bratislava, proti žalovanému:

B. S., bytom v B., zastúpenému JUDr. Ing. B. Pechom, advokátom so sídlom Piaristická 2,

949 01 Nitra, o zaplatenie 364,95 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava

II pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 25. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania 41,24 € do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 7. novembra

2012 č. k. -99 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 364,95 €

spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 103,07 € od 16. júna 2011 do zaplatenia

a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 261,88 € od 16. júna 2012 do zaplatenia, ako

aj náhradu trov právneho zastúpenia 208,79 € a iných trov konania 21,50 € k rukám právneho

zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení

uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalovaný je vlastníkom

nebytového priestoru v bytovom dome v správe žalobcu, čím je daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu v tomto konaní. Nakoľko žalovaný mesačné zálohové platby do fondu

prevádzky, údržby a opráv, zálohové platby za služby spojené s užívaním priestoru a mesačné

poplatky správcovi za výkon správy riadne a včas neplatil, jeho nedoplatok v zmysle

vyúčtovaní predstavuje za rok 2010 sumu vo výške 103,07 € a za rok 2011 sumu 261,88 €.

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný v konaní úhradu zálohových platieb ničím

2

nepreukázal, a teda mal za preukázané, že záväzok žalovaného voči žalobcovi predstavuje

spolu sumu 364,95 €, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi uhradiť. Nakoľko žalovaný

žalobcovi dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil, dostal sa uplynutím 15. dňa mesiaca

nasledujúceho po vyúčtovaní (máj) s plnením peňažného dlhu do omeškania.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného

rozsudkom z 25. apríla 2013 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške

41,24 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní. V odôvodnení uviedol, že

z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že kúpnou zmluvou

došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom podľa čl. III bodu 2 tejto zmluvy

kupujúci najneskôr do 30 dní od účinnosti tejto zmluvy pristúpi k uzatvoreniu zmluvy

o výkone správy so správcovskou organizáciou. Konštatoval, že je nesporné, že kúpnou

zmluvou mali účastníci vôľu previesť nehnuteľnosť z predávajúceho na kupujúceho. Bez

vyhlásenia nadobúdateľa bytu alebo nebyt. priestoru v dome o pristúpení k zmluve

o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy by bola zmluva o prevode

nehnuteľností neplatná. Preto podľa odvolacieho súdu formulácia v zmluve v čl. III bod 2

zmluvy, aj keď nie je v znení ako vyžaduje zákon (pristúpi k uzatvoreniu zmluvy – hoci malo

byť pristúpi k zmluve), je preto potrebné vykladať tak, že žalovaný k tejto zmluve o výkone

správy pristúpil. V danom prípade došlo podľa odvolacieho súdu k uzatvoreniu novej zmluvy

o výkone správy so žalobcom a vzhľadom na túto skutočnosť je podľa neho odvolacia

námietka ohľadom uzatvorenia zmluvy o výkone správy právne irelevantná. Ďalej

konštatoval, že je nesporné, že zmluva o výkone správy so žalobcom je záväzná aj pre

žalovaného. Na záver uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa

náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa

neargumentuje skutočnosťami, ktoré mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného

stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri

rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Konštatoval, že

z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom

vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť

iné právne hodnotenie stavu veci.

Žalovaný napadol rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu, že ho považuje za nesprávny,

pretože trpí vadou podľa pre zmätočnosť rozhodnutia, čím sa mu mala v zmysle

postupom súdu odňať možnosť konať pred súdom. Podľa žalovaného

odvolací súd nedostatočne preskúmal veci, ktoré boli predmetom odvolacieho konania, a to

nárok žalobcu na zaplatenie 364,95 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

103,07 € od 16. júna 2011 do zaplatenia a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

261,88 € od 16. júna 2012 do zaplatenia a trovy konania, ktorý nárok špecifikoval vo svojom

podaní z 29. septembra 2012. Uviedol, že vyúčtovanie predložené žalobcom za rok 2011 nie

je identické s vyúčtovaním predloženým súdu žalobcom z 29. septembra 2012. Na základe

vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie 1-12/2011 bola

4.7.2012 odoslaná reklamácia vyúčtovania. Toto je podľa žalovaného evidentný dôkaz, že

žalobca súd zavádza a úmyselne predložil súdu iné vyúčtovanie ako bolo predložené

žalovanému.

K podanému dovolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že dovolanie nie je prípustné

a súd prvého stupňa a následne i odvolací súd dostatočne správne zistil skutkový stav a vec

správne posúdil. Žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania v sume 41,24 € (26,56 € +

7,81 € + 20 % DPH) za písomné vyjadrenie k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

za splnenia podmienky vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení až d/ Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli

uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte právny názor nevyslovil. Rovnako nejde o rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak

v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či

v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne posúdenie veci

( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalovaný existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalovaný v dovolaní namieta, že rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou podľa § 237

pre zmätočnosť rozhodnutia, čím mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

Nie každá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho

konania, je ale procesnou vadou (vadou procedúry prejednania veci), prípadne procesnou

vadou obsahujúcou (až) intenzitu, ktorú považuje za relevantnú z hľadiska procesnej

prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými

vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája priamo prípustnosť

dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím

dôvodom ( ). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje za relevantný dovolací dôvod (viď

ustanovenie ), ktorý možno uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je

procesne prípustné.

Pokiaľ žalovaný namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov

pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia – nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia

(obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , , ,

a ). Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť

k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne

prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť

dovolania nezakladá. I keby tvrdenia žalovaného boli opodstatnené, (najvyšší súd) súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkané skutočnosti by mali za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania

v zmysle

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď

), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom

konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ).

Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v

neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. ).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(pozn.: najvyšší súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalovaného nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná žalovaným tvrdená procesná vada uvedená v a v dovolacom

konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , dovolací súd odmietol dovolanie

žalovaného ako procesne neprípustné ( v spojení s

) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd priznal žalobcovi trovy dovolacieho konania

za jeden úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k dovolaniu žalovaného v sume

41,24 € (26,56 € + režijný paušál = 7,81 € + 20 % DPH).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2016

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová