Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/8/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B., bývajúceho v Bratislave,

D., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o. so sídlom v Bratislave, R., IČO: X., proti

ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná N., so sídlom v Bratislave, I., IČO: X.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2014 sp. zn. 5

Co 299/2014, , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2014 sp. zn. , 5Co

301/2014 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 15. januára

2014, č.k. -179, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie

konanie.

Dovolanie proti výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

z 19. marca 2014, č. k. -200 o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. januára 2014, č.k. -179

rozhodol, ţe nepoţiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh ţalobcu zamietol. Ţalobu, ktorou sa

ţalobca domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy 12 900 eur s príslušenstvom podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

2

niektorých zákonov titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

ţalobkyne zamietol a ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho

rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti

ţalovanej za škodu podľa , na vyvodenie ktorej je potrebné

kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, keď nepreukázal vznik

škody, namietaný nesprávny úradný postup a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou

a nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca sa stal

členom druţstva P. (ďalej len „druţstvo“) s členským vkladom 2 655,51 eur. Ţalobca

poţiadal druţstvo z 7.1.2011 o zrušenie členského podielu a tým mu vzniklo právo na

vyplatenie vyrovnacieho podielu 12 902,08 eur, pričom ţalobca sa so ţalovanou dohodol na

vystavení zmenky č. 4007 zodpovedajúcej sume 12 900 eur. Ţalobca si prihlásil pohľadávku

formou prihlášky zo zmenky v konkurze, ktorý bol na druţstvo ako úpadcu vyhlásený

uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2011 sp. zn. . Pohľadávka

však bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a ţalobca sa obrátil

incidenčnou ţalobou na určenie oprávnenosti pohľadávky, konanie vedené na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. nie je právoplatne skončené. Podľa názoru súdu

v danom štádiu konania ţalobca nepreukázal vznik škody. V tomto smere poukázal na

ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej ak má ţalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju

získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal

bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlţníkovi, nie je daný základný

predpoklad zodpovednosti štátu a tým ani predpoklad existencie škody. Preto sa ţalobca

musí domáhať vyplatenia pohľadávky voči druţstvu, ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii

dlţníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná ţalobcovi vydať získaný prospech v podobe

vyrovnávacieho podielu resp. vyplatenia zmenky. Vzhľadom na uvedené okolnosti nemohol

súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške jej vznikla škoda a návrh o náhradu

škody je moţné povaţovať za predčasne podaný. Ţalobca rovnako v konaní nesprávny úradný

postup orgánu štátu spoľahlivo nepreukázal, ţe mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti

s neprávnym úradným postupom štátneho orgánu. N. aţ od účinnosti

o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či druţstvo

dodrţiava schválený prospekt investície. N. nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad

nad celkovou činnosťou Druţstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 , ako aj v

rozpore s ustanovenia O N., so o cenných

papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj zákonom

3

č. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zistené nedostatky N. prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu druţstva dňa

24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu, nakoľko nemohla v tom období

pristúpiť k uloţeniu peňaţnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt

za nedodrţanie Prospektu podľa . Z hore uvedených

dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup N. vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom

s CP v danom prípade právne irelevantný, pretoţe na strane navrhovateľa nedošlo k vzniku

škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom N.

spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným

nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal. Štát nemôţe priamo zasahovať do vlastnej

činnosti druţstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má druţstvo autonómne

postavenie. Ţalobca ako člen druţstva mohol uplatniť svoje právo riadiť záleţitosti druţstva,

kontrolovať činnosť druţstva jeho orgánov v zmysle ustanovení a

nepreukázal, ţe počas členstva v druţstve realizoval svoje oprávnenia aktívne zasahovať na

činnosti druţstva za účelom odvrátenia hroziacej škody. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 19. 03. 2014, č. k. -200 za

podané odvolanie voči predmetnému uzneseniu, ţalobcovi uloţil zaplatiť súdny poplatok

20 eur ( poloţka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov ).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 9. decembra 2014

sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

(zamietajúcej voči návrhu na náhradu škody) potvrdil podľa a ,

uznesenie súdu prvého stupňa (o uloţení súdneho poplatku za odvolanie) potvrdil a ţalovanej

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Stotoţnil sa so záverom prvostupňového súdu, ţe ţalobca nepreukázal základný predpoklad

pre zaloţenie objektívneho zodpovednostného vzťahu v zmysle a to

nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Stotoţnil sa aj so záverom, ţe v konaní nebol

preukázaný nesprávny úradný postup zo strany ţalovanej pri vykonávaní dohľadu nad

činnosťou druţstva z konkrétne a podrobne uvedených dôvodov, na ktoré poukázal pre

zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu. Odvolací súd zdôraznil skutočnosť,

ţe ţalobca si musel byť vedomý toho, ţe s jeho investíciou je spojené riziko a ţe doterajší

alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Ak si toho ţalobca vedomý

nebol, nemoţno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady vigilantibus

4

iura non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje). To isté platí aj pokiaľ ide

o argumentáciu ţalobcu, podľa ktorej o rozsahu dohľadu N. nad činnosťou druţstva nemal

vedomosť. Vo vzťahu k ţalobcom uvádzanému rozhodnutiu poukázal na dôvody uvedené

súdom prvého stupňa. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Za správne povaţoval aj rozhodnutie ( uznesenie ) súdu prvého stupňa

o súdnom poplatku za odvolanie. Uviedol, ţe konanie o náhradu škody podľa zákona č.

nebolo do 30. septembra 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Napriek tomu je navrhovateľ povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Odvolací súd

poukázal na prvá veta o súdnych poplatkoch, podľa

ktorého ak je sadzba poplatku stanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom

stupni. To znamená, ţe ţalobca by nebol povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie iba

v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. Toto však podal 6. februára

2014, teda odvolacie konanie sa začalo za účinnosti v znení zákona č.

, ktorým bol vypustený , podľa ktorého konanie vo veciach

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom je oslobodené od súdnych poplatkov. Teda od 1. októbra

2012 toto konanie od súdnych poplatkov oslobodené nie je. Za správne povaţoval tieţ

rozhodnutie (uznesenie) súdu prvého stupňa o súdnom poplatku za vyhotovenie rovnopisov

elektronických podaní. Na povinnosť platiť súdny poplatok poukázal na vyššie uvedené

odôvodnenie a preto táto námietka bola neopodstatnená.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol ho zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie jej moţnosti konať pred súdom

( ) , spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktorý neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú

povaţoval za vhodnú, citoval a rovnako dôleţitú zamlčal (nespomenul ju). Podľa jeho

názoru rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnych skutkových a právnych

zisteniach, vykonané dokazovanie je neúplné. V ďalšom texte dovolania rozoberal dôvody

nesprávnych skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu. Vo vzťahu k uzneseniu

o súdnom poplatku za odvolanie a uzneseniu o súdnom poplatku za vyhotovenie rovnopisov

elektronických podaní mal za to, ţe sú vecne nesprávne, pretoţe konanie vo veci náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom, ktoré začalo do 30. septembra 2012, je podľa § 4 ods. 4 zákona

5

o súdnych poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní . Preto mu poplatková povinnosť

nevznikla.

Ţalovaná navrhla dovolanie zamietnuť alebo odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s.

p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu vo výroku vo veci samej treba zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním vo veci samej napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4

Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci výrok

rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej , vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie

proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa proti potvrdzujúcemu

výroku vo veci samej nie je podľa ustanovenia prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

6

ods. 1 (či uţ to účastník namieta alebo nie) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania,

o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o odňatie moţnosti

konať pred súdom a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vady konania podľa ustanovenia aţ e/ a ţalobca nenamietal

a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.

Ţalobca namietal, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom teba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe proti rozsudku súdu prvého stupňa (vo veci samej) podal

odvolanie ţalobca, ktoré bolo doručené ţalovanej. K odvolaniu sa ţalovaná písomne

vyjadrila podaním z 3. apríla 2014 (čl. 202 spisu). Spis bol následne predloţený odvolaciemu

súdu, ktorý po oznámení sa veci rozhodol bez toho, aby vyjadrenie ţalovanej k odvolaniu

bolo doručené ţalobcovi. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia ţalobcovi došlo

k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri tomto závere vychádzal

z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti

Slovenskej republike, v ktorom ESĽP dospel k záveru, ţe „opomenutie povinnosti doručiť

rovnopis odporcovho písomného vyjadrenia sťaţovateľke predstavovalo popretie jej práva

na spravodlivé konanie“. Teda skutočnosť, ţe vyjadrenie k odvolaniu nebolo doručené

ţalobcovi bola dôvodom, prečo dovolací súd (v zmysle uvedeného rozsudku ESĽP)

rozsudok krajského súdu v potvrdzujúcej časti vo veci samej zrušil.

Námietka ţalobcu o nesprávnom prístupe súdov niţších stupňov k dokazovaniu nie je

dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

7

vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv

navrhovateľky nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo

rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi

konania ( ), viď uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , Cdo

141/2012, , , , , 7 Cdo

34/2011. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania,

treba uviesť, ţe môţe zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu konania; v prípade neúplnosti

skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , , , a 7 Cdo

38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemoţnená realizácia

procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť treba dodať, ţe dovolací súd nie je

oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, uţ len z toho dôvodu, ţe nie

je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe (na rozdiel od prvostupňového

a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá moţnosť vykonávať dokazovanie – viď

, in fine („dokazovanie však nevykonáva“). Dovolaním sa preto nemoţno

úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani

prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania ţalobcu je zrejmá námietka, ţe súdy nesprávne vyhodnotili

výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací súd poukazuje na to, ţe nesprávne hodnotenie

vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú

vymedzené v ustanovení aţ c/ Pre tento záver svedčí i ustanovenie

, veta druhá , ktoré ustanovuje, ţe dovolací súd nevykonáva dokazovanie.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky

potrebné na rozhodnutie vo veci. Z vyplýva, ţe dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

8

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon

súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. , , ).

Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní o tomto

opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2

veta druhá ). Keď najvyšší súd nemôţe vykonávať dokazovanie, tak nemôţe iba

na základe súdnych spisov, preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôţe

pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo

zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Ţalobca ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté vadou zaloţenou na

nedostatočnom odôvodnení, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (§157

ods. 2 ), čo súčasne zakladá porušenie jej práv na súdnu ochranu (

Slovenskej republiky) a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru).

Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov niţších stupňov, treba

uviesť, ţe na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa (platného v čase prijatia

stanoviska)“. Toto stanovisko, ktoré bude publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, povaţuje dovolací súd za plne opodstatnené aj

v preskúmavanej veci. Dodáva, ţe obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre to, aby sa na daný

prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety – dovolaním napadnuté rozhodnutie sa

s otázkou totoţnosti návrhov náleţite vysporadúva, uvádza prečo súd dané návrhy

nepovaţoval za totoţné a z akých skutočností pri tomto hodnotení vychádzal. Napokon treba

dodať, ţe za vadu konania v zmysle v ţiadnom prípade nemoţno

9

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľov

a tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá.

Ţalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené, (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval) , dovolateľom vytýkané

skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd (ne) pouţil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo

správnych skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne

právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle

/ , lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci

súd účastníkom konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávneni

a (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

, , , , ,

). Preto dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho

konania) nemohol preskúmavať rozhodnutia súdov niţších stupňov z hľadiska právneho

posúdenia veci.

Vzhľadom však na konštatovanú vadu konania (v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s.

p.) Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu vo výroku vo veci samej

zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s.).

10

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje aj proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa týkajúce sa súdneho poplatku za odvolanie, ich

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia V zmysle platnej právnej

úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska (

ods. 1, písm. a/ a písm. b/ ). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo

svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

o právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky (, , ).

Uznesenia odvolacieho súdu v predmetnej veci nemoţno podriadiť pod ţiaden dôvod

prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenia súdu prvého

stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojich potvrdzujúcich uzneseniach prípustnosť dovolania

nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolanie ţalobcu preto proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia o súdnom poplatku

za odvolanie podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania ţalobcu by prichádzala do úvahy, len ak by v konaní,

v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v Ţiadnu z týchto vád ţalobca nenamietal a jej existenciu nezistil ani

dovolací súd. Jeho námietka sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci – poplatkovej

povinnosti t. j. povinnosti zaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie. Vo vzťahu k

právnemu posúdeniu veci aj z hľadiska procesnej vady konania podľa § 237ods. 1 písm. f/

dovolací súd poukazuje na dôvody uvedené zhora.

11

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno

vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu (proti potvrdzujúcemu výroku, týkajúceho sa

súdneho poplatku za odvolanie) podľa v spojení s písm.

c/ ako dovolanie smerujúce proti výroku rozhodnutia , proti ktorému nie je prípustné,

odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. februára 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.