Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c61/398509.27347a.pdf
PDF · 109.41 KB
No categories available
8Cdo/11/2016
Najvyšší súd 8 Cdo 11/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ľ. H., bývajúceho v
P., zastúpého JUDr. Jitkou Hasíkovou, advokátkou v Bratislave, Jakubovo námestie 13, proti
odporcovi Mestský podnik služieb, príspevková organizácia mesta Pezinok, so sídlom
v Pezinku, Trnavská 10, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 9 C 275/2010, o dovolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2015, sp.zn. 5 Co
565/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok rozsudkom z 25. apríla 2014 č.k. 9 C 275/2010-178 v znení
opravného uznesenia z 11. júla 2014 č.k. 9C 275/2010-197 1 určil, že výpoveď z pracovného
pomeru z 27. júla 2010 daná odporcom navrhovateľovi je neplatná, že pracovný pomer medzi
navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 768,14 € mesačne od 26. januára
2011 do právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 11. februára 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie
v časti nároku na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 805 € mesačne od 21. apríla 2010
do 30. septembra 2010 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21. apríla 2010
do 30. septembra 2010 zastavil. Vo zvyšujúcej časti návrh na náhradu mzdy zamietol.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 5.138,31 €
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dospel k záveru, že výpoveď z pracovného
pomeru daná navrhovateľovi odporcom je neplatná, pretože sa vzťahuje k neexistujúcemu
pracovnému pomeru. Nemá vzťah k pracovnému pomeru, ktorý vznikol konkludentne
23. apríla 2010 na výkon práce plavčíka. Náhradu mzdy priznal od dátumu, kedy sa odporca
dozvedel, že navrhovateľ trvá na ďalšom zamestnávaní (doručením mu návrhu na začatie
konania), s prihliadnutím na dohodnuté výplatné termíny. Vo zvyšnej časti, teda pred
dátumom, kedy sa odporca dozvedel, že navrhovateľ trvá na ďalšom zamestnávaní, návrh
na priznanie náhrady mzdy zamietol. Úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka
priznal odo dňa splatnosti mzdy za mesiac január, nakoľko počnúc dňom 26. januára patrí
navrhovateľovi aj náhrada mzdy. Zastavujúci výrok odôvodnil čiastočným späťvzatím
návrhu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. septembra 2015, sp.zn. 5 Co 565/2014
na odvolanie odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutej vyhovujúcej
časti, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že názor odporcu, podľa ktorého príkazmi riaditeľa
došlo iba k zmene obsahu faktického pracovného pomeru, ktorý trval od 1. januára 2009
do 30. septembra 2010, a nie ku vzniku nového pracovného pomeru, nemôže obstáť. Tým, že
navrhovateľ, so súhlasom odporcu, začal vykonávať určitú novo dohodnutú prácu, vznikol
samostatný pracovný pomer uzavretý v súlade s § 18 Zákonníka práce, keďže sa navrhovateľ
a odporca dohodli na jeho obsahu. Tento nový pracovný pomer potom nebolo možné skončiť
výpoveďou, vzťahujúcou sa na predchádzajúci faktický pracovný pomer. O trovách konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol ho zrušiť
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že aj
konkludentný prejav vôle musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, pričom hlavným
ťažiskom posúdenia, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí existovať jednota vôle
a prejavu, čo v danom prípade u navrhovateľa jednoznačne absentuje, pretože tento nikdy
neprejavil vôľu pracovať u odporcu na pozícii plavčíka.
Navrhovateľ navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať mu náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas odporca (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním odporcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.
V zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 O.s.p., nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie odporcu nie je podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 druhej vety O.s.p. ukladajúceho dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal prípustnosť
dovolania, smerujúceho proti uzneseniu, nielen vo vzťahu k § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Odporca procesné vady konania v zmysle tohto ustanovenia nenamietal
a existencia vád tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Odporca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
tvrdiac, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že
ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo
nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri tiež R 54/2012
a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,
3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010
a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak
(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. zakladajúci prípustnosť
dovolania.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporcu nevyplýva z § 238 O.s.p.,
a v dovolacom konaní vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. nevyšli najavo, najvyšší
súd jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
neprípustné odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov
dovolacieho konania (§ 142 ods. 1 O.s.p. a § 243b ods. 5 O.s.p.) spočívajúcu v odmene
advokátky za 1 úkon právnej služby – vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu odporcu [§ 13a
ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon
právnej služby určil dovolací súd podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhlášky
vo výške 534,36 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20%
DPH (§ 18 ods. 3) 108,55 € predstavuje spolu 651,30 €. Dovolací súd však priznal odmenu
za jeden úkon právnej služby vo výške vyčíslenej právnou zástupkyňou, t.j. vo výške spolu
625,49 €. Pokiaľ navrhovateľ požadoval náhradu trov dovolacieho konania aj za iný úkon
právnej služby (prevzatie zastúpenia), dovolací súd postupoval v súlade so zaužívanou praxou
najvyššieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 145/2010,
3 Cdo 339/2013, 5 Cdo 51/2009, 3 Cdo 446/2013) a náhradu trov za tento úkon v rámci
dovolacieho konania nepriznal, lebo JUDr. Hasíková zastupovala navrhovateľa už v konaní
pred súdmi nižších stupňov.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2016
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová