Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/40/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu DRX-INVEST s.r.o.,

so sídlom Brigádnicka 2, 040 01 Košice, IČO: 36 217 875, zastúpený JUDr. Bartolomejom

Kaščákom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, proti

ţalovanej: MAPIER INVEST, spol. s r.o., so sídlom Herlianska 547, 093 03 Vranov

nad Topľou, zastúpená JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom so sídlom Sídlisko I 997,

093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 23. januára 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom

z 15. decembra 2011 č.k. zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., k. ú. Č. a vyslovil, ţe

o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. V odôvodnení uviedol, ţe pôvodný ţalobca SLOVENKA Varanov s.r.o.

uzavrel so spoločnosťou ILaS spol. s r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod

predmetných nehnuteľností na pôvodného ţalobcu. Na základe tejto kúpnej zmluvy Obvodný

úrad, katastrálny odbor vo Vranove nad Topľou povolil vklad vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam a pôvodný ţalobca bol zapísaný ako vlastník sporných

nehnuteľností. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva bolo neskôr zrušené

a opätovne bol ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný predávajúci ILaS spol. s r.o.,

2

ktorý zmenil obchodné meno na LUKAPOL s.r.o., kde následne v rámci konkurzného

konania predmetné nehnuteľnosti vydraţil I.a tieto následne previedol na ţalovanú. Ţalobca

vstúpil do konania na miesto pôvodného ţalobcu na základe zmluvy označenej ako kúpna

zmluva zo dňa 19. apríla 2005 uzavretej medzi pôvodným ţalobcom, zastúpeným

likvidátorom spoločnosti, a ţalobcom. Samotný ţalobca podľa súdu prvého stupňa uviedol, ţe

sa nejednalo o kúpnu zmluvu, ale o zmluvu, ktorú podľa obsahu je potrebné posúdiť ako

zmluvu smerujúcu k likvidácii spoločnosti, t.j. k prevodu práv uplatnených v súdnom konaní,

s poukazom na skutočnosť, ţe pôvodný ţalobca bol následne z obchodného registra

vymazaný ku dňu 19. augusta 2008. Súd prvého stupňa ďalej poukazuje na skutočnosť, ţe

ţalobca svoje postavenie v konaní odvodzuje od zmluvy označenej ako kúpna zo dňa

19. apríla 2005, ktorou na neho pôvodný ţalobca, aj podľa vyjadrenia ţalobcu, ale aj ako

to vyplýva zo samotnej zmluvy, previedol v čase, kedy uţ nebol zapísaný ako vlastník

predmetných nehnuteľností, len právo na uplatňovanie práva o určenie vlastníckeho práva

a nie samotné vlastnícke právo. Súd prvého stupňa má za to, ţe ţalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal nadobudnutie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalobcu rozsudkom

z 23. januára 2013 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny v súlade s ustanovením Podľa odvolacieho súdu súd prvého

stupňa vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové

zistenia a vec aj správne právne posúdil. Námietku ţalobcu vzťahujúcu sa k nesprávnemu

právnemu posúdeniu zmluvy z 19. apríla 2005 s tým, ţe táto zmluva je riadnou kúpnou

zmluvou, ktorá zakladá jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, povaţoval

za nedôvodnú a ani zámena účastníkov konania po uzavretí zmluvy, pripustená uznesením

súdu prvého stupňa, to podľa odvolacieho súdu nezmení. Odvolací súd uviedol, ţe je potrebné

zmluvu uzavretú medzi pôvodným ţalobcom a terajším ţalobcom vykladať nielen podľa

jazykového vyjadrenia, ale tieţ podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom. Obaja účastníci zmluvy pri jej uzatváraní si boli vedomí,

ţe predmetné nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností vo vlastníctve ţalovanej, ako

aj skutočnosti, ţe nadobudnutiu vlastníctva ţalovanej predchádzalo rozhodnutie správneho

orgánu o zrušení vkladu vlastníckeho práva v prospech pôvodného ţalobcu. V čase

uzatvorenia zmluvy preto prejav vôle predávajúceho (pôvodného ţalobcu) nemohol podľa

odvolacieho súdu smerovať k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré

právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, teda k reálnemu prevodu vlastníctva

nehnuteľnosti na kupujúceho (terajšieho ţalobcu). Vzhľadom na existujúci právny stav v čase

uzatvorenia zmluvy nemohlo byť podľa odvolacieho súdu vôľou pôvodného ţalobcu previesť

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale len právo vlastníctva sa domôcť. Konštatoval, ţe

z tohto dôvodu súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru ak konštatoval, ţe ţalobca

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vlastníctva k nehnuteľnostiam, pokiaľ toto

odvádza len zo zmluvy uzavretej so svojím právnym predchodcom. Rovnako právne

irelevantné sú podľa odvolacieho súdu aj námietky ţalobcu týkajúce sa nezákonného

vlastníctva ţalovaného, nakoľko predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva

ţalobcu a nie ţalovaného, preto dôkaznou povinnosťou ţalobcu bolo preukázať nadobudnutie

vlastníctva k nehnuteľnostiam. K ţalobcom uvedenej odvolacej námietke, ţe

ide o nadobudnutie vlastníctva skutočnou a dobromyseľnou drţbou od 25. júna 1996,

odvolací súd uviedol, ţe ide o novú skutočnosť, ktorá nemôţe byť odvolacím dôvodom

pre nenaplnenie a konštatoval, ţe aj v prípade, keby zmluva medzi

pôvodným ţalobcom a terajším ţalobcom mala byť povaţovaná za zmluvu oprávňujúcu

ţalobcu na vstup do drţby, nešlo by o vstup dobromyseľný, pokiaľ spor o vlastníctvo

pretrvával.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním z dôvodu, ţe

sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

a to tým, ţe odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a bez toho, aby

mu umoţnil sa k tejto argumentácii vyjadriť. Odvolací súd podľa neho v rozpore s § 205

ods. 1 a 2 písm. d/, f/ a argumentáciu ohľadom skutočnej drţby

nehnuteľnosti zo strany pôvodného kupujúceho označil ako skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a tieţ argumentáciu o neplatnosti kúpnej zmluvy

ţalobcu a o nezákonnosti pri draţbe povaţoval bez bliţšieho ozrejmenia za irelevantnú.

Ţalobca má za to, ţe je preukázané, ţe pre tvrdenie o pokojnej, nerušenej a dobromyseľnej

drţbe ţalovaných nehnuteľností v prospech ţalobcu (resp. kupujúceho) od 25. júna 1996 bolo

predmetom dokazovania v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa

18. novembra 2009, avšak túto skutočnosť opomenul vyhodnotiť vo svojom rozsudku

z 15. decembra 2011 súd prvého stupňa a preto jej nerozvedenie v podanom odvolaní

nemoţno podľa ţalobcu posúdiť ako skutočnosť alebo dôkaz, ktorý nebol uplatnený

pred súdom prvého stupňa. Odvolaciemu súdu vyčítal, ţe mylne interpretuje ním doloţený

dôkaz o dobromyseľnosti drţby ako nový dôkaz v zmysle Ţalobca

v dovolaní uvádza, ţe odvolací súd bez vecnej a právnej súvislosti ako právne irelevantné

odmietol jeho tvrdenia o tom, ţe ţalovaná je zapísaná na liste vlastníctva ako vlastník

na základe neplatnej zmluvy a nezákonného postupu, ku ktorému došlo pri draţbe ţalovaných

nehnuteľností.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe postupom odvolacieho súdu nedošlo

k porušeniu práva ţalobcu na procesnú ochranu v súdnom konaní a nebola mu odňatá

moţnosť konať pred súdom a tak navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník

konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Napadnutý rozsudok nie

je ani rozsudkom uvedeným v

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238

prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou,

či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Vady konania podľa ustanovenia aţ písm. e/ a ţalobca

nenamietal a ich existenciu po preskúmaní spisu nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd

sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu

bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Ţalobca v dovolaní namieta, ţe mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§

44 ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ),

byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( )].

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa

v ostatných prípadoch môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia

odvolacieho pojednávania.

Z vyššie citovaných ustanovení a vyplýva, ţe (len) v prípadoch

uvedených v je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných

prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom,

či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené

odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.

V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, ţe netreba zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ nejde o konanie

vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a d/ nariadenie odvolacieho

pojednávania nevyţadoval ani dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou

odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie.

Pokiaľ ţalobca namieta, ţe postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov

pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, ţe v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia – nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia

(obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , , ,

a ). Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môţe prípadne viesť

k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ); vadu takej povahy ale moţno úspešne uplatniť iba v procesne

prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť

dovolania nezakladá. I keby tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (najvyšší súd) súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkané skutočnosti by mali za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania

v zmysle

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď

), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi moţnosť pred súdom

konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tieţ napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ).

Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v

neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. ).

Ţalobca v dovolaní tieţ namietal, ţe rozhodnutia oboch súdov niţšieho stupňa sú

pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, čim mu taktieţ bola odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Vychádzajúc zo Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 3. decembra 2015 o zmätočnosť v zmysle ide iba vtedy, keď

je dôsledkom procesného postupu, ktorý je nesprávny v tom zmysle, ţe pri ňom nebola

zachovaná právnym poriadkom stanovená procedúra prejednania veci. Nie kaţdá

nesprávnosť, ku ktorej dôjde v občianskom súdnom konaní, je ale procesnou vadou (vadou

procedúry prejednania veci), prípadne procesnou vadou dosahujúcou (aţ) intenzitu, ktorú

povaţuje za relevantnú uvedené ustanovenie .

Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náleţitosťou písomného vyhotovenia

rozhodnutia, ktoré má v zmysle ustanovenia stručne, jasne, výstiţne

a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa ţalobca domáhal, ako sa vyjadril ţalovaný,

a vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţoval súd za (ne)preukázané, z ktorých dôkazov

(ne)vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.

Poţiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty

spravodlivého procesu. Jej účelom je medziiným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu

a kontrolovateľnosť súdneho rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia

spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. To však bez ďalšieho neznamená, ţe nedostatočné

(nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôvod, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania proti nemu smerujúceho.

Prihliadajúc na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe potvrdzujúce rozhodnutie

odvolacieho súdu (v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle , a preto

ho moţno povaţovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa

predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho

sa ţalobca domáha a z akých dôvodov, 2/ aké je stanovisko ţalovanej k ţalobe, 3/ aké

relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový

stav bol súdom ustálený (zistený), 5/ aké právne normy na vec aplikoval, 6/ ako tieto normy

vyloţil, 7/ ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, 8/ aké

právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej ţalobe), súslednosti jednotlivých častí

odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá

určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie

potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia

súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotoţnil aj s odôvodnením

rozhodnutia prvostupňového súdu, pre zdôraznenie jeho správnosti poukázal na uvedené

skutočnosti. Vysporiadal sa aj s odvolacími námietkami ţalobcu.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce

skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu (viď

v podrobnostiach odôvodnenia rozsudkov), nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné

právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ).

Keďţe v dovolacom konaní sa nepreukázala ani existencia vady konania podľa § 237

písm. f/ , prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia nemoţno vyvodiť.

Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe ţalobca namieta nesprávne právne posúdenie

veci a nesprávne skutkové zistenia, k uvedeným námietkam treba uviesť, ţe ak je dovolanie

neprípustné podľa , dovolací súd sa nemôţe zaoberať vadami vychádzajúcimi

z dôvodov podľa a V zmysle ust. dôvodom

dovolania nemôţe byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu

len výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych

( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie

skutkových zistení urobených súdmi prvého stupňa a druhého stupňa, ani prieskumu nimi

vykonaného dokazovania.

Zároveň je potrebné osobitne uviesť, ţe spája prípustnosť dovolania

výlučne len so závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú tzv.

zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady taxatívne vymedzené

v ) a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu v konaní (napríklad

nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je síce

prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nemôţe zaloţiť. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia. I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto

hľadiska nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia (výroku), nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny

právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v tejto veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu.

Vzhľadom na uvedené obmedzilo sa dovolacie konanie iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním ţalobca namieta.

Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutou časťou rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jej vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

, ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţalovanej ţiadne trovy

11

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie (§ 151ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. marca 2016

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová