Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 525/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť DRX – INVEST s. r. o., Brigádnická 2, Košice, zastúpenej

advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou, Herľanská 547, Vranov nad Topľou, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na vlastníctvo podľa a 4

Slovenskej republiky a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu

v Prešove č. k. -468 z 23. januára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť DRX – INVEST s. r. o. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2016

doručená sťažnosť DRX – INVEST s. r. o., Brigádnická 2, Košice (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“), základného práva na

vlastníctvo podľa a 4 a práva na majetok podľa Dodatkového

protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a rozhodnutím Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -468 z 23. januára 2013, ktorou

žiada vydať tento nález:

„1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod č. k. zo dňa 23. 01.

2013 porušil základné právo spoločnosti DRX - INVEST, s. r. o., Brigádnická 2, Košice,

IČO: 36217875 podľa , 4 a a právo

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. 01. 2013 sp. zn.

a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti DRX - INVEST, s. r. o., Brigádnická 2, Košice, priznáva náhradu trov

konania v sume 303,16 Eur...“

Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh vyplynulo, sťažovateľka

bola ako žalobkyňa účastníkom konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou (ďalej len

„okresný súd“) vedeného pod sp. zn. , v ktorom sa domáhala proti spoločnosti

, ako žalovanej (ďalej

len „žalovaná“) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Sťažovateľka vstúpila do konania na miesto pôvodného žalobcu

(ďalej len „pôvodný žalobca“), ktorý sa podanou žalobou domáhal pôvodne

proti žalovanému , správcovi konkurznej podstaty

, určenia vlastníckeho práva s odôvodnením, že vlastnícke právo nadobudol kúpnou

zmluvou a dohodou o vysporiadaní nárokov z 25. júna 1996 uzatvorenou so žalovaným,

podnikajúcim v tom čase ešte pod obchodným menom

. Vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy bol povolený Obvodným úradom

Vranov nad Topľou, katastrálny odbor pod ešte 3. júla 1997. Na základe

protestu Krajskej prokuratúry v Prešove proti tomuto rozhodnutiu o povolení vkladu

rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím

č. LP00/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 tak, že rozhodnutie o povolení vkladu z 3. júla 1997

zrušil. Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, katastrálny odbor (ďalej len „správa

katastra“) následne návrh na povolenie vkladu zamietol. Pôvodný žalobca podal proti

tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že rozhodnutie správy

katastra zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Vkladové konanie bolo na základe

neskoršieho opätovného odvolania proti následnému rozhodnutiu správy katastra

o zamietnutí vkladu po rozsudku krajského súdu č. k. -42 zo 14. septembra

2010 prerušené do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva pred okresným súdom.

V dôsledku toho, že pôvodný žalovaný ako správca konkurznej podstaty previedol

v priebehu konania v roku 2005 vlastnícke právo k nehnuteľnosti na vydražiteľa

a ten následne v roku 2005 na spoločnosť

táto spoločnosť sa stala v konaní žalovaným. Sťažovateľ vstúpil do postavenia žalobcu

v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti s pôvodným žalobcom

ako predávajúcim v roku 2005. Sťažovateľ v konaní tvrdil, že pokiaľ bol už v minulosti

právoplatne povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech pôvodného

žalobcu, je vylúčené, aby vlastnícke právo stratil na základe protestu prokurátora, pretože

právo na vlastníctvo je základným právom. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť

s odôvodnením, že nehnuteľnosť riadne nadobudol od svojho právneho predchodcu a ten

v konkurznom konaní od pôvodného žalovaného. Pôvodný žalobca nemohol ani platne

previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti sťažovateľke, pretože sám nebol vlastníkom.

Okresný súd (v poradí druhým) rozsudkom č. k. -440 z 15. decembra

2011 žalobu sťažovateľky zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka

nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od pôvodného žalobcu

žiadnym zo zákonom ustanovených spôsobov ( ), čo už samo

osebe je dôvodom zamietnutia žaloby.

Na odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom č. k. -468

z 23. januára 2013 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení

tohto rozsudku okrem iného krajský súd uviedol: „Žalobca sa v predmetnom konaní

domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na

z dôvodu, že sa cíti ich vlastníkom v dôsledku nadobudnutia vlastníckeho práva

od svojho právneho predchodcu, čomu však nezodpovedá zápis v evidencii nehnuteľnosti

na príslušnej správe katastra. Žalobca tak preukázal naliehavý právny záujem na určení

vlastníctva v dôsledku čoho súd prvého stupňa správne skúmal titul nadobudnutia svedčiaci

žalobcovi. Žalobca dňa 19. 4. 2005 uzavrel s pôvodným žalobcom

spoločnosť s ručením obmedzeným zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti,

ktorých určenia vlastníckeho práva sa v predmetnom súdnom konaní domáhal a prevod

nástupníctva v tomto konaní.

Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu

povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy

prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutá ceny.

Podľa písomnú formu musia mať zmluvy

o prevode nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohode

účastníkov.

Podľa ak zákon ustanovuje, že k zmluve je

potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Žalobca vo svojom odvolaní namietal nesprávne posúdenie obsahu zmluvy uzavretej

dňa 19. 4. 2005 medzi pôvodným žalobcom a ním. Trval na tom, že táto zmluva je riadnou

kúpnou zmluvou, ktorá zakladá jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Odvolací súd k tejto odvolacej námietke ako aj k zhodným tvrdeniam žalobcu

v priebehu konania pred súdom prvého stupňa uvádza, že v súlade s ustanovením § 35

ods. 2 je potrebné zmluvu uzavretú medzi pôvodným žalobcom

a terajším žalobcom vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho,

kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Obaja účastníci

zmluvy pri jej uzatváraní si boli vedomí, že nehnuteľnosti evidované na

sú zapísané v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ako aj skutočnosti,

že nadobudnutiu vlastníctva žalovaného predchádzalo rozhodnutie správneho orgánu

o zrušení vkladu vlastníckeho práva v prospech pôvodného žalobcu. V čase uzatvorenia

zmluvy preto prejav vôle predávajúceho (pôvodného žalobcu) nemohol smerovať k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom

spájajú ( ), teda k reálnemu prevodu vlastníctva nehnuteľnosti

na kupujúceho (terajšieho žalobcu). Vzhľadom na existujúci právny stav v čase uzatvorenia

zmluvy nemohlo byť vôľou pôvodného žalobcu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,

ale len právo vlastníctva sa domôcť. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa dospel k správnemu

záveru ak konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vlastníctva

k nehnuteľnostiam, pokiaľ toto odvádza len zo zmluvy uzavretej so svojim právnych

predchodcom.“

Rozsudok okresného súdu č. k. -440 z 15. decembra 2011 v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -468 z 23. januára 2013 nadobudol

právoplatnosť 6. marca 2013.

Proti rozsudku krajského súdu č. k. -468 z 23. januára 2013 podala

sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. zo 16. marca 2016 tak, že dovolanie

sťažovateľky odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné [ v spojení s ].

Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. marca 2016 nadobudlo

právoplatnosť 4. mája 2016.

Sťažovateľka sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na vlastníctvo podľa a 4 a práva

na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím krajského súdu č. k.

-468 z 23. januára 2013 odôvodnila tým, že okresný súd i krajský súd svoje

rozhodnutia nedostatočne zdôvodnili a nedostatočne zistili skutkový stav veci.

Nezohľadnili, že pôvodný žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti povolením

vkladu vlastníckeho práva 3. júla 1997 a až do 5. apríla 2005 pokojne nehnuteľnosť užíval.

Správa katastra zbavila právneho predchodcu sťažovateľa vlastníctva a svoje rozhodnutie

mu doručila až štyri roky po jeho vydaní. Je neprípustné, aby správny orgán rozhodoval

o vlastníctve, rozhoduje iba o povolení vkladu. O zbavení vlastníckeho práva právneho

predchodcu sťažovateľa mohol rozhodnúť iba súd. Ani nadobudnutiu vlastníckeho práva

žalovaným od správcu konkurznej podstaty neprechádzalo právoplatné rozhodnutie

správneho orgánu o zrušení vkladu.

Ako ďalej ústavný súd zistil, sťažovateľka ešte 9. mája 2013 doručila ústavnému

súdu sťažnosť, ktorou namietala porušenie rovnakých základných práv rozsudkom

krajského súdu č. k. -468 z 23. januára 2013, o ktorej ústavný súd rozhodol

uznesením č. k. -10 tak, že sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

V odôvodnení rozhodnutia ústavný súd (bod 9 a 10) okrem iného uviedol, že po tom,

ako „preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, nezistil žiadnu okolnosť svedčiacu pre

záver, že by tento súd vo veci určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam

postupoval arbitrárne v rozpore s platným právom. Do jeho kompetencie naozaj nepatrí

rozhodovať priamo o konštituovaní vlastníckeho práva pre sťažovateľku; to patrí

do právomoci príslušného katastrálneho úradu, ktorého rozhodnutia preskúmavajú správne

súdy a ktoré konanie ešte nebolo definitívne skončené. Z uvedených dôvodov krajský súd

napadnutým rozsudkom neporušil označené ústavné práva sťažovateľky, a preto jej

sťažnosť musela byť odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde)“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ako z uznesenia ústavného súdu č. k. -10 vyplýva, ústavný súd

o sťažnosti sťažovateľky na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na vlastníctvo podľa a 4 a práva

na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím krajského súdu č. k.

-468 z 23. januára 2013 rozhodol, a to tak, že sťažnosť odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Z tohto dôvodu považuje ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorá mu bola doručená

30. júna 2016, za neprípustnú, a preto ju podľa

odmietol.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016