Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 116/2014
PDF · 90.05 KB
No categories available
I. ÚS 116/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť DI., s. r. o., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. I., V.,
vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5 Co 15/2012 z 23. januára 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť DI., s. r. o. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2013
doručená sťažnosť DI., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala zrušenia
v záhlaví označeného rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
s tvrdením o porušení jej základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol
potvrdený rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba o určenie vlastníckeho práva
k špecifikovaným nehnuteľnostiam zamietnutá v podstate s vysloveným názorom, že o jeho
nadobudnutí rozhoduje príslušný správny orgán, a nie súd.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd v rozsahu svojej právomoci poskytuje ochranu len v prípadoch, ak
súdnym konaním alebo rozhodnutím došlo k porušeniu ústavných práv.
5. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
7. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je záruka, že vec bude spravodlivo prerokovaná
nezávislým a nestranným súdom v konaní ustanovenom zákonom. Právo na súdnu ochranu
sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné
podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.
9. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
a nezistil žiadnu okolnosť svedčiacu pre záver, že by tento súd vo veci určenia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam postupoval arbitrárne v rozpore s platným právom.
Do jeho kompetencie naozaj nepatrí rozhodovať priamo o konštituovaní vlastníckeho práva
pre sťažovateľku; to patrí do právomoci príslušného katastrálneho úradu, ktorého
rozhodnutia preskúmavajú správne súdy a ktoré konanie ešte nebolo definitívne skončené.
10. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutým rozsudkom neporušil namietané
ústavné práva sťažovateľky, a preto jej sťažnosť musela byť odmietnutá z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2014