Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/37/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa maloletého B. D.,

zastúpeného matkou Ing. K. D., bývajúcou v R., zastúpenou Advokátskou kanceláriou

MARCEL BIZNÁR,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 31, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ

Mgr. Marcel Biznár, proti odporkyni Univerzitnej nemocnici Bratislava, so sídlom

v Bratislave, Pažítkova 4, IČO: 31 813 861, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 21. októbra 2015 sp.zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania

1 866,22 € na účet Advokátskej kancelárie MARCEL BIZNÁR, s.r.o. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 19. apríla 2013 č.k. -251 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 249 472,21 €, trovy konania 174,36 € a trovy

právneho zastúpenia 6 265,03 € k rukám právneho zástupcu, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť

na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 14 968 € a trovy štátu 21,20 €, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ, po čiastočnom

späťvzatí návrhu a zmene petitu, sa domáhal voči odporkyni (poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti) náhrady škody na zdraví vzniknutej v súvislosti s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti pri pôrode 4. júla 2004 (vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave,

pracovisko Kramáre), a to titulom 50 násobného zvýšenia bodového ohodnotenia bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia vyčísleného znalcom z odboru zdravotníctvo

2

a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia (MUDr. Petrom Gémešom) v znaleckom

posudku č. 2/2009 a znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria

(MUDr. Zuzanou Stanovičovou) v znaleckom posudku č. 19/2012 podľa § 7 ods. 3 vyhlášky

č. V prvom rade sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporkyňou

a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, dospel k záveru o jej

nedôvodnosti. Za rozhodujúci deň začatie plynutia premlčacej doby treba považovať deň

19. januára 2007, kedy bolo matke maloletého navrhovateľa doručené konečné stanovisko

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a návrh bol podaný 19. januára 2009, teda

včas pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby ( ).

Následne skúmal uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420a

. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný vznik škody na zdraví

navrhovateľa pri pôrode, príčinnú súvislosť medzi takto vzniknutou škodou a prevádzkovou

činnosťou odporkyne a výšku škody. Následne preto skúmal existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa podľa vyhlášky č. pre zvýšenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to u každého z týchto nárokov samostatne. Rozobral

pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ktorý nie je v právnych predpisoch definovaný,

z hľadiska záverov súdnej praxe. Pokiaľ sa týka bolestného, poukázal na dôvody, pre ktoré sa

navrhovateľ domáhal 50 násobného zvýšenia bodového ohodnotenia, ktoré nepovažoval

za opodstatnené, t.j. za dôvody hodné osobitného zreteľa. Z konkrétne uvedených dôvodov

priznal navrhovateľovi bolestné len vo výške 260 bodov, t.j. 517,82 € (15 600 Sk) a návrh

na mimoriadne zvýšenie bolestného na 50 násobok bodového ohodnotenia zamietol. Ďalej

poukázal na dôvody, pre ktoré sa navrhovateľ domáhal aj 50 násobného zvýšenia bodového

ohodnotenia (vyčísleného uvedeným znalcom) sťaženia spoločenského uplatnenia.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v dnešnej dobe je navrhovateľ dieťaťom

s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je schopný samostatnej chôdze, jeho chôdza je

nestabilná, asistovaná pomocou ďalšej osoby, má aj poruchu reči (sťaženej reči), viazne

jemná motorika v rukách a tým aj sebaobslužné činnosti. Je odkázaný na trvalú 24 hodinovú

starostlivosť druhou osobou pre konštatované obmedzenia. Prosperita ďalšieho vývoja je

diskutabilná, nepredpokladá výraznejšie zlepšenie stavu v uvedených oblastiach, v období

rastu budú pravdepodobne nutné korekčné operácie na dolných končatinách, liečba bude

doživotná s možnými komplikáciami, ktoré ho ohrozujú na živote a musí byť pod neustálym

neurologickým dohľadom. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

a navrhované 50 násobné zvýšenie považoval za primerané. Vychádzal pritom z úvahy, že

plnohodnotný život človeka predstavuje 100 %, skladá sa z pracovného života, rodinného

života, spoločensko-kultúrneho, záujmového života, ktoré sú pre plnohodnotný život človeka

rovnocenné. Navrhovateľ bol v dôsledku preukázanej nesprávnej zdravotnej starostlivosti

pri pôrode poškodený na zdraví v takom rozsahu, že prišiel o šancu viesť plnohodnotný život,

je a doživotne aj bude vyradený z plnohodnotného života v každej jeho oblasti. Bude

obmedzený pri voľbe povolania, pri sebarealizácii a sebavzdelávania podľa názoru súdu

v rozsahu 50 %, ktoré mu preto kompenzoval priznaním zvýšenia bodového ohodnotenia

vyčísleného uvedeným znaleckým posudkom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3

, o trovách štátu podľa a o súdnom poplatku podľa zákona

č. o súdnych poplatkoch (položka 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov).

Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. júla 2013 č.k. -271 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 14 968 € podľa položky

1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkov (ďalej

len „“).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 21. októbra 2015

sp.zn. , rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcich

výrokoch potvrdil. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uznesenie

súdu prvého stupňa z 1. júla 2013 (o súdnom poplatku) potvrdil. Odvolací súd, viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok

prvostupňového súdu je podľa jeho názoru vecne správny, stotožnil sa aj s jeho dôvodmi ako

správnymi, preto rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2

). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, okrem už v ňom uvedeného,

považoval za potrebné ešte zdôrazniť ďalšie skutočnosti. Poukázal na znenie § 11 ods. 1

o náhrade za bolesť a o náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia a o zmene a doplnení Z.z o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2004. Konštatoval, že v danej veci správne

súd prvého stupňa vyhodnotil splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody

a správne aplikoval aj príslušný právny predpis, t.j. vyhlášku č. v znení

neskorších predpisov. Súd prvého stupňa aj správne vyhodnotil závery vyplývajúce

z jednotlivých znaleckých posudkov a z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný

záver, že u navrhovateľa boli niekoľko hodín po pôrode zistené hypoxicko-ischmické zmeny,

ktoré vznikli následkom nedokrvenia mozgu kyslíkom, a teda navrhovateľovi bola

diagnostikovaná detská mozgová obrna, ktorá vyvolala uvedené následky. Podrobne rozobral

závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov, vzťah príčinnej súvislosti vo vzťahu

k právnemu posúdeniu veci a vo vzťahu k záverom prvostupňového súdu. Dospel k záveru,

že argumentácia odporkyne ohľadom neexistencie príčinnej súvislosti medzi poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a poškodením zdravia navrhovateľa neobstojí. V ďalšom sa zaoberal

otázkou zisťovania potencionálnej genetickej príčiny, ktorá by mohla mať podľa názoru

odporkyne za následok poškodenie zdravia navrhovateľa a uzavrel, že samotný priebeh

tehotenstva matky navrhovateľa nenasvedčoval tomu, že by sa malo dieťa narodiť

s akýmkoľvek poškodením, či už mentálnym alebo fyzickým. Zdôraznil, že informácie,

uvádzané odporkyňou, mali uvedení znalci k dispozícii. Následne sa odvolací súd zaoberal

posúdením výšky priznanej náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Rozobral, za akých podmienok môže súd postupovať podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965

Zb. a otázku primeranosti náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď

zvýšenie odškodnenia u oboch týchto nárokov treba posudzovať osobitne v súlade so súdnou

praxou. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že neboli splnené

podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, lebo dôvody uvádzané

navrhovateľom boli dôvodmi určujúcimi rozsah samotného bolestného a nie dôvodmi

pre jeho mimoriadne zvýšenie. Pokiaľ ide o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa

správne aplikoval vyhlášky č. Záver súdu prvého stupňa o naplnení

predpokladov primeraného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa

tohto ustanovenia je v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho právnym vyhodnotením.

S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom a ktoré sú v súlade

s pravidlami logického usudzovania, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil

a v podrobnostiach odkázal na jeho správne dôvody, vedúce k zvýšeniu náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia na 50 násobok. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym

smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon správne rozhodol aj

po právnej stránke. Odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, vecné a právne

relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Dôvody odvolania musí

totiž odvolateľ aj odôvodniť skutočnými dôvodmi, čo sa ale v danej veci nestalo. Z obsahu

spisu nevyplýva, že by v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, ktorú odvolateľ

ani netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel

odvolací súd prihliadať. Napadnutý rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce

z Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie o trovách konania,

o trovách právneho zastúpenia a o trovách štátu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

Za správne považoval aj rozhodnutie prvostupňového súdu o súdnom poplatku. Poukázal

na to, že v danej veci nejde o prípad vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4

ods. 1 písm. c/ o súdnych poplatkoch, ktorý citoval. Konanie, v ktorom

sa navrhovateľ domáhal priznania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, resp. jeho

mimoriadneho zvýšenia, nie je uvedeným konaním, keďže jeho predmetom je nárok, ktorý

navrhovateľovi vyplýva z V danej veci

teda nejde o konanie týkajúce sa zdravotného poistenia, ale ide o konanie, v ktorom sa rieši

nárok zo zodpovednosti za škodu na zdraví, v ktorom (iba) škodcom je poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd uviedol, že nie každé konanie, v ktorom odporkyňa

vystupuje ako účastník konania, je zo zákona vecne oslobodené od súdnych poplatkov,

bez posúdenia nároku, ktorý je predmetom konania. V danej veci predmetom konania nebol

nárok vyplývajúci zo zdravotného poistenia, ale nárok poškodeného na náhradu škody

na zdraví v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Nejde teda

o konanie, ktoré je vecne oslobodené od súdnych poplatkov. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s , a ,

Za správne vyhodnotil aj uznesenie o súdnom poplatku za podané odvolanie, poukázal

pritom na argumentáciu týkajúcu sa vecného oslobodenia od súdneho poplatku, s ktorou sa

vysporiadal v rámci odvolania vo veci samej. Zdôraznil, že predmetné konanie nie je vecne

oslobodené od súdnych poplatkov (nejde o konanie vo veciach zdravotnej starostlivosti).

Na doplnenie k argumentácii odporkyne poukázal na nález ÚS SR z 23. augusta 2006 sp.zn.

, zo záverov ktorého vyplýva, že pre vecné oslobodenie od súdnych poplatkov

treba posúdiť charakter pohľadávky ako takej. Teda nebolo možné ich aplikovať v danej

veci, ako uvádzala odporkyňa.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla

ho spolu s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého

stupňa. Požiadala aj o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243

Namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (

písm. a/ v spojení s ) tým, že odvolací súd sa v rozsudku len

obmedzil na stotožnenie sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu a tým, že sa rovnako,

ako aj prvostupňový súd, nevysporiadal s jej argumentáciou a tvrdeniami. Uvedené robí

podľa nej rozsudok krajského súdu nepreskúmateľným a nezrozumiteľným. Ďalej, že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

ods. 2 písm. c/ ). Následne podrobne opísala skutkový a právny stav danej veci,

poukázala na odôvodnenosť dôvodov odvolania, uviedla dôvody, prečo upozornila

na uvedené skutočnosti. Nesúhlasila so závermi uvedeného znaleckého posudku a uviedla

z akých dôvodov. Dôkazy, na základe ktorých prvostupňový súd (a tiež odvolací súd)

považoval príčinnú súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody za preukázanú, považovala

za nepostačujúce. Rozobrala dôvody, prečo považuje rozsudok odvolacieho súdu

za nepreskúmateľný, prečo je konanie postihnuté tzv. inou vadou a v čom spočíva nesprávne

právne posúdenie veci samej, ale aj rozhodnutie o súdnom poplatku.

Navrhovateľ mal za to, že dovolanie nie je dôvodné, a to na základe uvedených

skutočností. Navrhol, aby ho dovolací súd odmietol a uložil odporkyni povinnosť nahradiť

mu trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

ods. 1 ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4

Dovolaním odporkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci

vyhovujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, vo výroku ktorého súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde

ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa , Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporkyne proti

potvrdzujúcemu (vyhovujúcemu) výroku rozsudku vo veci samej nie je podľa ustanovenia

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či už to účastník namieta alebo nie) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom

a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania

podľa ustanovenia až c/, a odporkyňa nenamietala a ich

existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.

Odporkyňa namietala, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ).

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto svojím postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,

ktoré mu právny poriadok priznáva.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“), porovnaj napr. ,

, .

Vadu konania podľa odporkyňa vyvodzovala z nepreskúmateľnosti

a nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.

Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z Jeho

účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie dáva

súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti

odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné

prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové

zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal

preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných

ustanovení.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa („súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie

správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne

aj po právnej stránke“). Podrobne sa vysporiadal aj s jednotlivými odvolacími námietkami,

ktoré vyhodnotil z konkrétne uvedených dôvodov za nedôvodné. Vzhľadom na to sa

v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu

prvého stupňa a jeho odôvodnenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie

správnosti a presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietkam

odporkyne doplnil aj ďalšie dôvody, čo mu ustanovenie tiež umožňuje.

Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný

a presvedčivý právny záver o dôvodnosti návrhu vo vyhovujúcej časti. Teda odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce ( )

skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu, nie je nepreskúmateľné

a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri

).

V súvislosti s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ale treba

uviesť, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa “. Toto stanovisko, ktoré

bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Ako bolo

uvedené zhora, odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli

k potvrdeniu vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa , preto nebol dôvod na postup

podľa druhej vety citovaného stanoviska.

Námietka odporkyne o nesprávnom prístupe súdov nižších stupňov k dokazovaniu

nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je

povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo

predstáv navrhovateľa nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred

súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť

nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj

k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993

a pod č. 125/1999). Napokon súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol dôvody, prečo

nevyhovel návrhu odporkyne na vykonanie ním navrhnutých konkrétnych dôkazov, s ktorým

rozhodnutím sa stotožnil aj odvolací súd.

Pokiaľ ide o námietku odporkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania odporkyne možno vyvodiť jej námietku, že súdy nesprávne

vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací súd poukazuje na to, že nesprávne

hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré

sú vymedzené v ustanovení až c/ Pre tento záver svedčí

i ustanovenie 243a ods. 2, veda druhá , ktoré ustanovuje, že dovolací súd nevykonáva

dokazovanie. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára

poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z vyplýva, že dôkazy hodnotí súd

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne

zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135

). Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu

je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( až 5 ). Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu, že v konaní o tomto

opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2

veta druhá ). Keď najvyšší súd nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na

základe súdnych spisov, preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže

pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo

zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Pokiaľ odporkyňa namietala, že rozsudok v potvrdzujúcej vyhovujúcej časti spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že

nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho

možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež

ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. To isté sa týka aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje aj proti potvrdzujúcemu výroku

rozsudku odvolacieho súdu o súdnom poplatku, ktoré má charakter uznesenia, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia V zmysle platnej právnej

úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska (

ods. 1, písm. a/ a písm. b/ ). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

o právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov

cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

Podľa však ustanovenia odsekov 1a 2 neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, prerušení alebo neprerušení

konania, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením.

Teda z výslovného znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolanie nie je

prípustné proti uzneseniu o súdnych poplatkoch.

Prípustnosť dovolania odporkyne by prichádzala do úvahy, len ak by v konaní,

v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadnu z týchto vád

odporkyňa nenamietala a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Jej námietka sa týkala

nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke vecného oslobodenia od súdneho poplatku .

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci aj z hľadiska procesnej vady konania podľa § 237

ods. 1 písm. f/ dovolací súd poukazuje na dôvody uvedené zhora.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania odporkyne

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia a v dovolacom

konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 ods. 1

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti výrokom

rozhodnutiu, proti ktorým nie je prípustné, odmietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a Neúspešnú odporkyňu zaviazal

k povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania v konaní úspešnému navrhovateľovi. Tieto

pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby – prevzatie veci,

vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľa z 3. februára 2016 (č.l. 327) á 924,53 € + paušálna

náhrada hotových výdavkov 8,58 €, spolu 1 866,22 € (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov), ktoré je povinný navrhovateľ poukázať na účet právneho

zástupcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. marca 2016

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová