Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

(4MCdo 2/2014, tak aj Ústavného súdu SR z 19. 01. 2016 I. ÚS 349/2015-51, 3Cdo 49/2014 zo 14. 04. 2016, ako aj ďalej poukázal na ďalšie nálezy Ústavného súdu SR)č. 66/2009 Z. z. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR zo dňa 14. 04. 2016 sp. zn. 3Cdo 49/2014 uvádza, že sa v danej veci jednalo o nárok na opakovanú finančnú náhradu za66/2009, t. j. 01. 07. 2009. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 3Cdo 49/2014 zo 14. 04. 2016. Žalobkyňa ako ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti už nadobudla

rozhodnutie NS SR zo dňa 14.04.2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014 osvojil si právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktorý riešil uplatnenú náhradu za obmedzenieZ.z. Súd prvej inštancie pochybil, keď aplikoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016, keďže sa týkalo náhrady za vecné bremeno podľa zákona čdôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Poukázal aj na rozsudky NS SR sp. zn. 3 Cdo/49/2014 zo 14.04.2016 a 7 Cdo/26/2014 z 24.03.2015, ktoré sú použiteľné aj pre toto

nálezu ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré sa vzťahujú k náhrade za vznik vecného bremena v zmysle zákona č. 182/1993tohto zákona (1. septembra 1993). Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo dňa 14.04.2016 (R 73/2016) vyslovil: „Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckehona vyššie citované rozhodnutia NS SR sp.zn. 7 Cdo 26/2014 ako aj sp. zn. 3 Cdo 49/2014, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena

zákonov, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR čzávere odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014. V bode 21. uvádza: „Ak odvolateľ dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavnéhosa na posudzovanú právnu vec vzťahuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 49/2014 a rozsudky Krajského súdu v Prešove č. k. 23 Co 12/2015-214 a č. k. 8 Co 165/2014-670

SR č. 8/2016, a to rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3 Cdo 49/2014. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa totiž právo premlčísúd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3 Cdo 49/2014. 5. Ak odvolateľ dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. znsprávne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3 Cdo 49/2014. 7. Odvolací súd tiež konštatoval, že zo zásady voľného hodnotenia dôkazov

záväznosti a použiteľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskejrozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 49/2014.“ Okrem iného tiež žalovaný poukázal na to, že predmetné rozhodnutie dovolacieho súdu (3 Cdo 49/2014) je podľa jeho názoru možnézáväznosti a použiteľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

na to, že Najvyšší súdu SR vo svojich rozhodnutiach (napr. 8 Cdo 89/2008, 3 Cdo 49/2014, 7 Cdo 26/2014) konštatoval, že vecné bremená zriadené ex lege majú špecifickýtýka poukazu súdu prvej inštancie na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 49/2014 a sp. zn. 7 Cdo 26/2014, tieto rozhodnutia podľa žalobcu nemožno aplikovaťSR sa vo veci sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zaoberal tzv. zákonnými vecnými bremenami. V odôvodnení rozhodnutia zo 14.04.2016, sp. zn. 3 Cdo 49/2014 najvyšší súd okrem iného

základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016, a takto rozhodol: Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenúNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“). Zo sťažnostizo 6. mája 2013 dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016 ako nedôvodné zamietol. Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje

2015, sp. zn. 7Cdo/26/2014, ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré rozhodnutie bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súduuviedol, že právny názor prezentovaný v rozsudkoch sp. zn. 7Cdo/26/2014 sp. zn. 3Cdo/49/2014 ( č. R 73/2016) je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranejže právny názor prezentovaný v rozsudkoch sp. zn. 7 Cdo/26/2014, sp. zn. 3 Cdo/49/2014 (R 73/2016) je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady

marca 2015 sp. zn. 7 Cdo 26/2014 ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3 Cdo 49/2014, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremenažiadnych presvedčivých argumentov. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 odsv lehote 3 rokov. Tieto rozhodnutia vychádzajú z rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14.4.2016 (R 73/2016) a sp. zn. 7 Cdo/26/2014 z 24.3.2016, týkajúcich sa