Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-2-2022.pdf
PDF · 156.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo námestie č. 6, 811 49 Bratislava, IČO: 00 397 865, právne zast.: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s.r.o., so sídlom Zámocká č. 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast.: LEGATE s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o určenie, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú zaťažené vecným bremenom v prospech žalobcu a o určenie, že žalovaným navrhované obmedzenie vlastníckeho práva zaťažením pozemkov vo vlastníctve žalobcu vecným bremenom spočívajúcom v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na predmetných pozemkoch nie je takým obmedzením, ktoré by najmenej obmedzovalo vlastnícke právo žalobcu, a preto je povinný zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z navrhovaného obmedzenia vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06. mája 2021, č.k. 7C/35/2017-853, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že na parcelách registra „P.“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho odboru, a na parcelách registra „P.“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/XX evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho odboru, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava X., obec: Bratislava - mestská časť J. C., v katastrálnom území J. C. vo vlastníctve žalobcu nie je zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu a určenia, že žalovaným navrhované obmedzenie vlastníckeho práva zaťažením pozemkov vo vlastníctve žalobcu vecným bremenom spočívajúcom v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na predmetných pozemkoch nie je takým obmedzením, ktoré by najmenej obmedzovalo vlastnícke právo žalobcu, a preto bol povinný zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z navrhovaného obmedzenia vlastníckeho práva (výrok I.); žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výrok) s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Bratislava X., obec Bratislava - mestská časť J. C., katastrálne územie J. C., evidované na LV č. XXXX Okresného úradu v Bratislave,
katastrálneho odboru. Žalovaný poveril inžiniersku spoločnosť SUPTeL s.r.o., ktorá podaním zo dňa 15.01.2016 požiadala žalobcu ako vlastníka dotknutých pozemkov o súhlas s vedením trasy stavby
- optické prepojenie „Bratislava Staré Grunty 0300BR Cubicon 0674BR“. Žalobca podaním zo dňa 03.05.2016 požiadal žalovaného o predloženie geometrického plánu za účelom oboznámenia vedenia presnej trasy cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré požadoval pri vedení trasy optického kábla, s ktorým žalovaný v podaní z 10.05.2016 nesúhlasil, vzhľadom na to, že trasa vedenia optického kábla sa mohla meniť a v zmysle stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností nebol žalovaný povinný vyhotovovať geometrický plán. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava Karlova Ves vydal dňa 27.06.2016 oznámenie s.č. KV/SÚ/1409/2016/12032/ZK o začatí konania o umiestnení stavby „Optické prepojenie BA-Staré Grunty-0300BR-Internáty Mladosť-1170BR-Cubicon-0674BR“, voči ktorému žalobca podal námietky, ktorým príslušný stavebný úrad nevyhovel. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že zhotovením predmetnej líniovej stavby došlo k značnému znehodnoteniu kvality dotknutých pozemkov a k následnému zníženiu ich trhovej ceny, stavba nebola realizovaná vo verejnom záujme a v danom prípade neexistoval právny dôvod na obmedzenie ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobcu a žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou proporcionality.
3. Súd prvej inštancie tiež zhrnul procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal, že upravil trasu vedenia optických káblov podľa návrhu predloženého žalobcom a za účelom preukázania iného práva k pozemku v zmysle § 139 stavebného zákona predložil Q. Č.. XXXX, Q. Č.. XXXX, Q. Č.. XX, Q. Č.. XXX, Q. Č.. XXXX. Príslušný stavebný úrad po posúdení súladu stavby s verejnými záujmami dospel k záveru, že žalovaný splnil všetky podmienky pre vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby žalovaného a dňa 13.06.2017 vydal územné rozhodnutie č.k. KV/SU/151/2017/11554/ZK o umiestnení stavby žalovaného, voči ktorému podal žalobca odvolanie. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. OU-BA-OVBP2-2017/106187/ZAD zo dňa 20.12.2017 zrušil rozhodnutie stavebného úradu č.k. KV/SU/151/2017/11554/ZK zo dňa 13.06.2017 a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie. Medzi stranami sporu nedošlo k vzájomnej dohode o výške náhrady za vecné bremeno. Žalovaný ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností, ktorých sa vecné bremeno týka, ako aj neurčitosť plnej moci a nevykonateľnosť určovacieho druhého petitu. Žalovaný považoval výšku náhrady za zriadenie vecného bremena za neprimerane vysokú, t.j. 10 eur/m2/rok po dobu trvania 10 rokov. Zhrnul, že žalovaný na základe licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie telekomunikačných služieb na území SR v zmysle zák. č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z.z. o elektronických komunikáciách, je oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať vedenia. Žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že by zo strany žalobcu došlo k neprimeranému zaťaženiu pozemkov.
4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný podľa zákona č. 195/2000 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), na základe licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie telekomunikačných služieb na území Slovenskej republiky ako podnik poskytuje elektronickú telekomunikačnú sieť vrátane vedení a táto sieť sa úplne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, pričom spoločnosť žalovaného splnila všetky podmienky na poskytovanie sietí a služieb, oznámila zámer a všetky zmeny v oblasti poskytovania sietí a služieb na základe Všeobecného povolenia č. 1/2011 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a žalovaný na základe uvedeného poskytuje, zriaďuje, prevádzkuje elektronickú komunikačnú sieť a disponuje oprávneniami k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré sú vecným bremenom. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 137 písm. c) C.s.p., čl. 20 ods. 4, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, § 128 ods. 1, ods. 2, § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 36 ods. 1, ods. 2, § 126 ods. 1, § 139 ods. 3 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 3 vyhlášky č. 453/2000 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, § 2 ods. 1, ods. 13, § 5 ods. 1, § 66 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5, ods. 7 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov platného a účinného dňa 26.07.2016, súd prvej inštancie dospel záveru o nedôvodnosti žaloby. S poukazom na § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov platného a účinného dňa 26.07.2016 a stanovisko Úradu geodézie, kartografie, katastra Slovenskej republiky č. KO-3908/2013-712 zo dňa 31.07.2013 uviedol, že zákonné vecné bremeno vzniká ex lege zo zákona samotným vznikom siete, resp. potrebou jej vzniku a viazne na dotknutých nehnuteľnostiach. K námietke žalovaného týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalobcu, riaditeľ Vysokoškolského mesta Ľ:
Štúra - Mlyny UK, Mgr. Róbert 351K žalovaným vznesenej námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu, mal súd prvej inštancie za to, že v konaní bol daný naliehavý právny záujem na určení, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú zaťažené vecným bremenom, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že stavebné konanie bolo prerušené. Uviedol, že žalobca si bol vedomý toho, že žalovaný je oprávnený zriaďovať zákonné vecné bremeno, pričom ako spornú vyhodnotil súd prvej inštancie skutočnosť, či bola trasa navrhovaná žalovaným na zriadenie vecného bremena najmenej zaťažujúcou z hľadiska zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, t.j. proporcionálnym spôsobom. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný podal na Miestny úrad Mestskej časti Bratislava Karlova Ves ako na príslušný stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Optické prepojenie BA-Staré Grunty-0300BR-Internáty Mladosť 1170BR-Cubicon-0674BR“ v k.ú. J. C., Bratislava. Skonštatoval, že príslušný stavebný úrad v súlade s § 36 stavebného zákona začal územné konanie o umiestnení líniovej stavby a podaným námietkam žalobcu týkajúcim sa neprimeraného zaťaženia pozemku v jeho vlastníctve s ohľadom na optické siete nevyhovel. Po doplnení návrhu žalovaného z 11.05.2017 a 29.05.2017, v zmysle ktorých upravil trasy vedenia optických káblov v zmysle výzvy žalobcu z 18.05.2017, žalovaný preukázal iné právo k pozemku, a to podľa Q. Č.. XXXX, Q. Č.. XXXX, Q. Č.. XX, Q. Č.. XXX, Q. Č.. XXXX a príslušný stavebný úrad vydal územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby verejnej telekomunikačnej siete, č.j. KV/SU/151/2017/11554/ ZK zo dňa 13.06.2017 (ďalej len „územné rozhodnutie“), účelom ktorej bolo vybudovanie líniovej stavby, ktorá je súčasťou verejnej elektronickej siete VEKS a to optického prepojenia cca 890 m medzi jestvujúcimi optickými káblami a technológiou Orange Slovensko, a.s. do 2 rokov od začatia prác na stavbe. Na základe návrhu žalovaného na zriadenie zákonného vecného bremena vykonal príslušný katastrálny úrad dňa 29.3.2017 záznam pod č.k. Z-5798/2017. Voči územnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že trasa navrhovaná žalovaným neprimerane zaťažuje vlastnícke práva žalobcu. Okresný úrad Bratislava rozhodnutím zo dňa 20.12.2017, č.j. OU-BA- OVBP2-2017/106187/ZAD zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. KV/SU/151/2017/11554/ZK zo dňa 13.06.2017 a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. V konaní mal súd prvej inštancie preukázaný verejný záujem s poukazom na § 126 stavebného zákona a zákona č. 195/2000 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, nakoľko líniová stavba je stavbou osobitného záujmu, ktorá má charakter všeobecnej prospešnosti a stavanie sietí je napĺňaním cieľov programového vyhlásenia a národnej stratégie pre širokopásmový prístup. K námietke žalobcu týkajúcej sa postupu žalovaného ohľadom informovania žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti súd prvej inštancie uviedol, že informačná povinnosť žalovaného sa nevzťahovala na povinnosť informovať žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti v prípade podania návrhu na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností, ale povinností uvedených v § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaný vyhovel námietkam žalobcu na zmenu trasy líniovej stavby a z uvedeného preto vyplýva, že žalobca musel byť oboznámený s presným popisom vedenia trasy líniovej stavby. Opätovne zdôraznil, že žalovaný je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní zo strany žalobcu sa nepreukázala zaťaženosť pozemkov vo vlastníctve žalobcu nad prípustnú mieru, ani vplyv optických sietí žalovaného na prevádzku a využitie pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Až zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. XXX/XXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že v súvislosti s užívaním pozemkov dotknutých vlastníkov je najmenej obmedzujúca trasa navrhovaná areálom komplexu internátov vysokoškolského mesta Ľ. Štúra. Nad rámec, v súvislosti s odplatou za zriadenie vecného bremena súd prvej inštancie doplnil, že primeraná cena podľa znaleckého dokazovania predstavovala 5 - 10 % z východiskovej hodnoty nehnuteľnosti a štandardná výška náhrady by predstavovala sumu 1.500,- eur, pričom žalovaný ponúkol žalobcovi sumu 2.000,- eur, ktorú žalobca neakceptoval. Súd prvej inštancie mal za to, že zákonné vecné bremeno nemôže vzniknúť ani zaniknúť úkonom štátneho orgánu. Dodal, že žalovaný rešpektoval zákonom upravené podmienky obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, konal v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách v rozsahu svojich oprávnení a povinností, zákonné vecné bremeno vzniklo ex lege a viazne na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, pričom vykonanie zápisu záznamu do katastra má deklaratórnu povahu. Zhrnul, že žalobca nepreukázal, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom. K námietke žalobcu o porušení zásady proporcionality súd prvej inštancie poukázal na to, že uvedené je predmetom konania pred príslušným stavebným úradom a zároveň zdôraznil, že žalovaný upravil trasu vedenia líniovej stavby
podľa návrhu predloženého žalobcom a do vlastníckeho práva žalobcu tak zasiahol v nevyhnutnej miere. Na návrhy žalobcu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a miestnej obhliadky, súd prvej inštancie neprihliadal aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 C.s.p a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Voči napadnutému rozsudku namietal, že vychádza z nelogického hodnotenia dôkazov a je nekonzistentný. Zároveň poukázal na odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré bolo v zásade obsahovo totožné s výpoveďou svedkyne X.. D.. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je arbitrárne. Ďalej skonštatoval formálnosť a ústavnú nekonformnosť právnej úpravy v súvislosti so zriadením vecného bremena telekomunikačnými spoločnosťami, nakoľko žalobcovi ani ďalším takto dotknutým vlastníkom nie sú poskytnuté žiadne relevantné procesné záruky, ktoré by zabezpečovali to, že spoločnosti ako žalovaný zriadia vecné bremeno iba v nevyhnutných prípadoch a v nevyhnutnej miere v súčinnosti s vlastníkmi obmedzených pozemkov v súlade so zásadou proporcionality a vo verejnom záujme. Konanie žalovaného, ktorý po splnení zákonných podmienok určených v administratívnom konaní postaví líniovú stavbu, žalobca považoval za neakceptovateľné. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie mu neposkytol súdnu ochranu garantovanú v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko bolo porušené jeho právo podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto bol daný odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý mal v danej veci preukázanú zákonnú podmienku verejného záujmu. Je toho názoru, že v tomto smere súd prvej inštancie neposúdil správne všetky okolnosti jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, nakoľko prvotným záujmom žalovaného nie je napĺňať verejnoprospešné ciele, ale jeho hlavným cieľom je podnikanie a dosahovanie zisku, preto bol naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p. S poukazom na ustálenú judikatúru súdov mal za to, že súd prvej inštancie neuviedol na základe akých dôkazov a akým spôsobom dospel k záveru, že znalec Ing. Vičan nebol kompetentný vyjadrovať sa k vhodnosti navrhovaných trás vedenia líniovej stavby. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní nebola preukázaná potreba prepojenia základných staníc 300 BR a 1170 BR. Namietal, že súd prvej inštancie neuviedol dôvody, pre ktoré vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, nakoľko sa tento nezaoberal všetkými atribútmi uloženia líniovej stavby. Dodal, že rozhodnutie súdu nemožno nahradiť samotným odkazom na znalecký posudok. Ďalej skonštatoval, že trasa navrhovaná žalovaným nie je najvhodnejšou trasou vedenia optokábla, pričom uvedené je podľa žalobcu otázkou nielen skutkovou, ale aj právnou, preto nepostačuje iba technicky zhodnotiť možnosť realizácie sietí, ale je potrebné skúmať aj právne podmienky, t.j. vlastnícke vzťahy, obmedzenie vlastníckeho práva, proporcionalitu tohto obmedzenia atď. Žalobca mal ďalej za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, že žalovaný upravil návrh trasy podľa požiadaviek žalobcu, je nepresvedčivé a nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal. Zo svedeckej výpovede X.. D. podľa žalobcu nevyplýva, že by bola trasa schválená kompetentnými osobami konajúcimi v mene žalobcu, prípadne, že by došlo pred podaním žaloby k záväznej dohode medzi žalobcom a žalovaným. Spochybnil aj to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreskúmaval primeranosť obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu zriadením vecného bremena. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to kontrolné znalecké dokazovanie a miestnu ohliadku, nakoľko v znaleckých posudkoch Ing. Vičana a Ústavu súdneho inžinierstva boli uvedené protichodné závery, preto bol daný aj odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu skonštatoval, že súd prvej inštancie v konaní dostatočne preukázal, správne ustálil a odôvodnil, že pri zaťažení pozemkov žalobcu bola dodržaná podmienka verejného záujmu, vzhľadom na to, že líniová stavba žalovaného je osobitne chránenou stavbou s charakterom všeobecnej prospešnosti, ktorou žalovaný ako telekomunikačný podnik napĺňa ciele programového vyhlásenia a národnej stratégie pre širokopásmový prístup. Argumentáciu žalobcu považoval preto za účelovú, nakoľko uvedené právo má povahu zákonného vecného bremena, pričom obmedzenie vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti je vyvážené jeho zákonným nárokom na náhradu.
Mal za to, že v danom konaní ide o sieť, ktorá spĺňa znaky v zmysle § 66 ods. 6 písm. a) až f) zákona o elektronických komunikáciách. Nestotožnil sa ani s úvahami o nekvalitnej právnej úprave súvisiacej so zriaďovaním vecného bremena telekomunikačným podnikom. Žalovaný uviedol, že ochrana záujmov vlastníka zaťaženého pozemku je zabezpečená tým, že výstavba líniovej stavby podlieha administratívnoprávnemu povoľovaniu v konaniach pred správnymi orgánmi. V danom prípade stavebný úrad preskúmal dodržanie podmienok verejného záujmu a dodržania nevyhnutnej miery zaťaženia nehnuteľností žalobcu. Dodal, že povinnosť správneho orgánu pri povoľovaní dbať, aby realizáciou líniovej stavby, prípadne jej následným užívaním, nedošlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov osôb, k ohrozeniu verejného záujmu, či k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, vyplýva priamo z § 3 ods. 1, ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 140, § 39 a § 39a stavebného zákona. Ďalej uviedol, že ochrana záujmov vlastníka zaťaženého pozemku je podľa žalovaného zabezpečená aj tým, že má zákonný nárok na finančnú náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva vecným bremenom. Žalovaný poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie o tom, že žalovaný pri vytyčovaní trasy zohľadnil podmienky žalobcu a trasu zmenil tak, aby čo najmenej zaťažil žalobcu v užívaní pozemku. Dodal, že o skutočnom zohľadnení pripomienok žalobcu svedčí aj to, že až do vydania územného rozhodnutia žalobca nenamietal vedenie trasy. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/54/2019 z 05.02.2020, v zmysle ktorého súd rozhodol v otázke verejného záujmu a primeranosti obmedzenia vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti tak, že nie je daný rozpor s článkom 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti uviedol, že z dokazovania vykonaného pred súdom vyplynulo, že jeho sieť bude vedená na pozemkoch žalobcu v koridore, kde sú už v súčasnosti vedené iné inžinierske siete, alebo po pozemkoch, na ktorých existujú chodníky, ktoré sú už v súčasnosti zaťažené využívaním za účelom vedenia inžinierskych sietí, preto považoval žalovaný argumentáciu žalobcu o neprimeranom zaťažení za zavádzajúcu. K znaleckému dokazovaniu uviedol, že žalobca sám nebol odborne spôsobilou osobou na vyjadrenie sa k návrhu vedenia sietí, pričom takéto právo mu neprináležalo ani z postavenia vlastníka pozemku zaťaženého vecným bremenom. Ďalej uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že súkromný znalecký posudok predložený žalobcom vypracovala osoba, ktorá nebola znalecky odborne spôsobilá v odvetví líniové stavby. Preto uzavrel, že postup súdu prvej inštancie, ktorým sa pri dokazovaní priklonil k záverom znaleckého posudku predloženého žalobcom, bol vykonaný v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov a s tzv. doktrínou RAVEN. Navyše dodal, že technickú realizovateľnosť trasy navrhnutej Ing. Vičanom posudzoval Ústav súdneho inžinierstva v Žiline znalcami zapísanými v odvetví líniové stavby. Mal za to, že vedením líniovej stavby spôsobom navrhovaným žalobcom nebolo možné dosiahnuť účel sledovaný žalovaným, nakoľko uvedená trasa neprepájala všetky základňové stanice žalovaného, t.j. nespĺňala ani základnú požiadavku technickej uskutočniteľnosti. Navyše návrh alternatívnej trasy nebol prerokovaný a posudzovaný v územnom konaní. Žalovaný napokon nesúhlasil ani s námietkou žalobcu týkajúcej sa kompetentnosti osôb, ktoré za žalobcu schválili zmenenú trasu, nakoľko sa jednalo o novotu, ktorú nie je možné použiť v zmysle § 366 ods. 1 písm. d) C.s.p.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem už skôr uvedených argumentov uviedol, že neobstojí argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej výstavba každej líniovej stavby podlieha administratívno-právnemu povoľovaniu zo strany stavebného úradu, ktorý dbá na to, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do práv a právom chránených záujmov osôb, k ohrozeniu verejného záujmu, či k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Uviedol, že stavebný úrad nenahrádza činnosť súdov, pričom práve z tohto dôvodu stavebný úrad podľa § 29 ods. 1 stavebného zákona prerušil konanie. Žalobca mal za to, že neexistuje ustálená rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k posudzovaniu verejnej prospešnosti líniových stavieb, ako aj primeranosti obmedzenia práv dotknutých vlastníkov. Podľa žalobcu, z výkladu ustanovenia § 66 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách je zrejmé, že podmienky nemusia byť naplnené kumulatívne. Primeranú finančnú náhradu v zmysle § 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách nepovažoval za tzv. prostriedok ochrany záujmov vlastníka, keďže vlastníci majú nárok na nerušené užívanie svojho vlastníckeho práva. Ani skutočnosť, ak by na pozemkoch už existovali iné inžinierske siete alebo chodníky neznamená, že zriadenie vecného bremena a uloženie líniovej stavby alebo ďalšej elektronickej siete, nie je pre vlastníka pozemku obmedzujúce. K znaleckému dokazovaniu žalobca uviedol, že z výpovede svedkyne Ing. Brezinovej ani znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva nevyplýva, že by bola trasa schválená kompetentnými osobami konajúcimi v mene žalobcu alebo, že by došlo pred podaním žaloby k záväznej dohode medzi žalobcom a žalovaným.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
12. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
13. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
14. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.12.2016, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
15. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.12.2016, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.
16. Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.12.2016, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.
17. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že žalovaný nemá právo zodpovedajúce vecnému bremenu v súvislosti so zriadením, prevádzkovaním a stavaním stavby „Optické prepojenie BA_Staré Grunty_0300BR_Internáty Mladosť_1170BR_Cubicon_0674BR“ na základe územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby verejnej komunikačnej siete Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves z 13.06.2017, č. KV/SU/151/2017/11554ZK na parcelách registra „P.“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho odboru, a na parcelách registra „P.“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho odboru, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava X.., obec: Bratislava - mestská časť J. C., v katastrálnom území J. C. vo vlastníctve žalobcu a zároveň sa domáhal určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalovaného nie je obmedzením, ktoré by proporcionálne obmedzovalo vlastnícke právo žalobcu k uvedeným pozemkom a z uvedeného dôvodu navrhol, aby sa žalovaný zdržal výkonu práv z obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca so žalovaným navrhnutou trasou líniovej stavby nesúhlasil z dôvodu porušenia zásady proporcionality do jeho vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom. Realizáciou líniovej stavby podľa žalobcu neboli kumulatívne dodržané zákonné predpoklady zriadenia vecného bremena, t.j. obmedzenia vo verejnom
záujme a podmienka nevyhnutného rozsahu, čím došlo k neoprávnenému nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu a značnému znehodnoteniu kvality dotknutých pozemkov a následnému zníženiu ich trhovej ceny.
18. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, keďže dospel k záveru, že predmetné vecné bremeno bolo zriadené v súlade s ust. § 66 zákona o elektronických komunikáciách.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností, ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Dôvody, pre ktoré žalobu zamietol riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Odôvodnenie je teda dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
20. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, 3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, a preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľa uvedené v odvolaní.
21. V prípade vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. ide o tzv. zákonné vecné bremeno; vecné bremená zriadené zo zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené, súčasne však majú aj súkromnoprávny prvok; vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež a ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou osobitných právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách; ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou.
22. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti; toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.2015 alebo sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016). Z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. vyplýva, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach; podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Predmetné ustanovenie tak zakotvuje (1) oprávnenú osobu zo zákonného vecného bremena, ktorou je podnik (§ 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z.), (2) zákonný predpoklad, ktorý musí byť splnený na vznik zákonného vecného bremena, t.j. verejný záujem na existencii zákonného vecného bremena, ako aj (3) obsah zákonného vecného bremena, t.j. právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a (4) rozsah zákonného vecného bremena, t.j. v nevyhnutnom rozsahu (v konkrétnom prípade je pritom rozsah zákonného vecného bremena limitovaný aj ochranným pásmom verejnej siete podľa § 68 ods. 4 a 5 zákona č. 351/2011 Z. z.). V spore o určenie (ne)existencie práva zo zákonného vecného bremena
ku konkrétnemu pozemku podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku skúmal splnenie predmetných podmienok, teda či žalovaný ako oprávnený zo zákonného vecného bremena je podnikom podľa § 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z.z. a dospel ku kladnému záveru, že žalovaný (ORANGE Slovensko a.s. - podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vl.č. 1142/B) je podnikom v zmysle definície § 5 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z., poskytuje sieť alebo službu a v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. poskytuje elektronickú komunikačnú sieť vrátane vedení a táto sieť sa úplne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb (t.j. táto sieť je verejnou elektronickou komunikačnou službou). Spoločnosť Orange Slovensko a.s. (žalovaný) splnil podmienky na poskytovanie sietí a služieb, oznámil zámer a všetky zmeny v oblasti poskytovania sietí a služieb ( zoznam na Telekomunikačnom úrade SR) a služby na základe Všeobecného povolenia č. 1/2011 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb (bývalý Telekomunikačný úrad vystavil potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti) a spoločnosť Orange Slovensko a.s. na základe uvedeného poskytuje , zriaďuje, prevádzkuje elektronickú komunikačnú sieť a disponuje oprávneniami k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré sú vecným bremenom (bod 57. odôvodnenie rozsudku). Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že súd prvej inštancie skúmal aj skutočnosť, že na zriadenie a prevádzkovanie verejnej siete na cudzej nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu je verejný záujem, keďže žalovaný ako podnik ( (§ 66 ods. 1 zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách) je oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete (§ 2 ods. 1 a ods. 2 ) a stavať vedenia (§ 2 ods. 13 ), pričom líniová stavba je stavbou chránenou zákonom ako stavba osobitného záujmu (stavba vo verejnom záujme a zavádzanie sietí má charakter všeobecnej prospešnosti) a stavanie sietí telekomunikačným podnikom je napĺňaním cieľov programového vyhlásenia a národnej stratégie pre širokopásmový prístup. Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. Žalovaný ako podnik poskytuje verejnú sieť vo verejnom záujme (potvrdenie Telekomunikačného úradu, odboru technickej regulácie). Kritériá danosti verejného záujmu na zriadení a prevádzkovaní verejnej siete a stavbe jej vedenia na cudzej nehnuteľnosti definuje právna úprava v ustanovení § 66 ods. 6 zák. č. 351/2011 v znení účinnom od 01.01.2018 a v danom prípade tak podmienka verejného záujmu bola splnená. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 138/2025 z 26.03.2025, ktorý konštatoval: „Keďže žalovaná spoločnosť je poskytovateľom verejnej siete, ktorá slúži na poskytovanie verejných elektronických služieb, bola podmienka existencie verejného záujmu naplnená“. Ústavný súd i v rozhodnutí sp. zn. III.ÚS 713/2022 zo dňa 14.04.2023 poukázal na definíciu pojmu legálneho vecného bremena, ktoré je vo svojej podstate určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti (Lazar, J., Švestka J. a kol. Občanské právo hmotné 1, Praha : Panorama, 1987. s. 296 a n.). Uvedené obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu, ktorý sa vzťahuje na určité zariadenie, nad záujmom jednotlivca, a to bez toho, aby bol na takéto obmedzenie nutný súhlas vlastníka. (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné, 1. a 3. vydanie, Bratislava : Iura Edition, 2006. s. 483 a n.).
23. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že prvotným záujmom žalovaného nie je napĺňať verejnoprospešné ciele, ale jeho hlavným cieľom je podnikanie a dosahovanie zisku, tak odvolací súd uvádza, že v danom prípade je prioritný záujem žalovaného na plnení verejnoprospešných cieľov tak, ako bolo uvedené vyššie a dosahovanie zisku z podnikania obchodnej spoločnosti nastupuje až sekundárne, a to vo vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou a používateľom telekomunikačnej služby za predpokladu, že o užívanie ponúknutej služby prejaví potencionálny užívateľ záujem.
24. Odvolací súd dodáva, že zákon č. 351/2011 Z. z. nestanovuje okamih vzniku zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.; po vzniku zákonného vecného bremena je podnik oprávnený podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností (§ 66 ods. 2 druhá veta zákona č. 351/2011 Z. z.); vzhľadom na evidenčný charakter záznamu (§ 5 ods. 2 v spojení s § 34 až § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov) nemá zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností žiaden vplyv na vznik zákonného vecného bremena. Obsahom zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. je právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti; verejnou sieťou je elektronická komunikačná sieť (§ 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.), ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete (§ 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.). Vedenie sietí sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, najmä
nadzemné a podzemné vedenia (§ 2 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z.); na zriadenie verejnej siete a výstavbu jej vedenia sa v zmysle § 56 písm. b/ stavebného zákona účinného v čase vzniku vecného bremena nevyžadovalo stavebné povolenie ani ohlásenie, t.j. na zriadenie verejnej siete a výstavbu jej vedenia postačovalo rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.); nakoľko v prípade zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. ide vždy o vzťah podniku k cudzej nehnuteľnosti a v územnom konaní platí, že ak nemá navrhovateľ územného konania k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť (§ 38 zákona č. 50/1976 Zb.) s tým, že iným právom k pozemku sa rozumie právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom (§ 139 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb.). Z uvedených ustanovení vyplýva, že pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby vedenia verejnej siete musí byť podnik (ak nie je vlastníkom pozemku alebo nemá súhlas vlastníka pozemku) oprávnený z vecného bremena k cudziemu pozemku, na ktorom má byť vedenie postavené, čo v danom prípade bolo v prvoinštančnom konaní preukázané. Rozhodnutie o umiestnení stavby vedenia verejnej siete teda nemá vplyv na vznik zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z.
25. Tak ako už bolo konštatované vyššie, zákonné (legálne) vecné bremená majú charakter verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobca namietal porušenie jeho práv podľa čl. 20 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljsga&refSource=text> ods. 1 ústavy, ako aj právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, odvolací súd uvádza, že z čl. 20 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljsga&refSource=text> ods. 1 ústavy vyplýva, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah, no nie sú v ňom presne definované (vymedzené) prvky charakterizujúce jeho obsah. V nadväznosti na uvedené zatiaľ čo vo vzťahu k čl. 20 <https://app.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljsga&refSource=text> ods. 1 ústavy je národná rada oprávnená zákonom priamo ustanoviť obsah vlastníckeho práva, čl. 20 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljsga&refSource=text> ods. 4 ústavy plní inú úlohu. Na základe zákona, ktorého existenciu predpokladá čl. 20 <https://app.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljsga&refSource=text> ods. 4 ústavy, nejde už o ustanovenie zákonného obsahu vlastníckeho práva, ale o vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Samotná ústava <https://app.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga&refSource=text> v čl. 20 ods. 1 v kontexte čl. 13 ods. 2 teda ponecháva zákonodarcovi priestor, aby zákonom upravil medze (obmedzil) vlastníckeho právo ako základného práva, a to rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky (čl. 13 <https://app.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljrgm&refSource=text> ods. 3 ústavy), ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14.11.2018 ). V prípade žalobcu bol takým normatívne zasahujúcim predpisom (v súlade s bežnou legislatívnou praxou zriaďovania zákonných vecných bremien a iných obdobných obmedzení) zákon č. 351/2011 Z. z. <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgeyv6mzvge&refSource=text> o elektronických komunikáciách, ktorý oprávneným subjektom - prevádzkovateľom telekomunikačných zariadení a sietí umožňoval obmedziť vlastníka v užívaní nehnuteľnosti za primeranú náhradu, ktorá je vyjadrením určitej proporcionality a vyvažovania medzi vlastníckym právom a verejným záujmom, a preto priznáva vlastníkovi, ktorý bol v dôsledku výkonu práv telekomunikačným podnikom obmedzený v obvyklom užívaní svojich nehnuteľností, právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ktorá (a ani výška náhrady) však nebola v právnej veci žalobcu predmetom konania. Nie každý zásah do vlastníckeho práva znamená nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljsga&refSource=text> ods. 4 ústavy.
26. Odvolací súd neuznal dôvodnou námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neuviedol na základe akých dôkazov a akým spôsobom dospel k záveru, že znalec Ing. Vičan nebol kompetentný vyjadrovať sa k vhodnosti navrhovaných trás vedenia líniovej stavby. Z odôvodnenia rozsudku (bod 66.) vyplýva, že súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenej námietke vychádzal zo samotného znaleckého posudku
č. XX/XXXX vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Michalom Vičanom, ako aj z výpovede samotného znalca a ustálil, že uvedený znalec je odborne spôsobilý posudzovať odhad hodnoty nehnuteľností a do jeho kompetencie nepatrí kvalifikovane posudzovať a vyjadrovať sa k otázke, ktorá z navrhovaných trás vedení verejnej elektronickej komunikačnej siete na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu predstavuje pre žalobcu ako vlastníka najvhodnejšiu trasu s najmenšou mierou obmedzenia, keďže do jeho kompetencie nepatrí vyjadrovať sa k vedeniu trás verejnej komunikačnej siete žalovaného ORANGE Slovensko a.s.; pri vypracovaní znaleckého posudku neprihliadol preto na okolnosti zohľadňujúce umiestnenie trasy technický, ekonomický a fyzický stav návrhu trasy, technické parametre siete. Sám znalec vo výpovedi uviedol, že v čase posúdenia návrhov trás, nebol/nie je ustanovený za znalca v znaleckom odbore stavebníctvo, odvetvie líniové stavby. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal aj zo samotnej konfrontácie znalcov Ing. Michala Vičana a Ing. Mariána Vyparinu, ktorý zastupoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Z uvedenej konfrontácie znalcov vyplýva, že úloha znaleckého posudku č. XX/XXXX sa týkala stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena pozemkov vo vlastníctve žalobcu, a preto sa (znalec. Ing. Michal Vičan) nevie vyjadriť k otázke, ktorá z navrhovaných trás - severná, južná, vnútroblokom je najmenej obmedzujúca pre vlastníkov všetkých dotknutých pozemkov, pričom trasa severná a južná zasahuje do vlastníctva iných vlastníkov. Podľa vyjadrenia znalca Ing. Mariána Vyparinu Severná trasa oproti vnútroareálovej trase má väčší záber o 127 % a južná trasa má o 119 % a do vlastníctva všetkých dotknutých vlastníkov pozemkov navrhovaných trás najmenšie obmedzenie vykazuje vnútro - areálová trasa tak, ako je to konštatované na str. 13 znaleckého posudku Ústavu, čo bolo aj hodnotiace kritérium Ústavu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, prečo súd prvej inštancie ohľadom žalobcom tvrdeného neprimeraného zaťaženia pozemkov v jeho vlastníctve líniovou stavbou žalovaného vychádzal pri rozhodovaní zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline č. XXX/XXXX, zo záveru ktorého vyplýva, že návrh trasy patrí do kompetencie autorizovaného stavebného inžiniera s príslušným oprávnením. Určenie príslušnosti znalca posudzuje MS SR podľa § 11 ods. 4 zák.č.382/2004Z.z., pričom vychádza z obsahového vymedzenia znaleckých odborov a znaleckých odvetví (príloha č. 2 vyhl. č. 228/2018 Z.z.), posúdenie líniových stavieb nepatrí do znaleckého odvetvia : Odhad hodnoty nehnuteľností, ale patrí do odvetvia : líniové stavby. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline č. XXX/XXXX tiež vyplýva, že predmetné elektronické telekomunikačné siete a vedenia patria do odvetvia líniové stavby a Ústav preto spolupracoval pri vypracovaní posudku aj so znalcom, ktorý je v tomto odvetví zapísaný - Ing. Albert Stánsky a vzhľadom na danú problematiku spolupracoval aj so znalkyňou zapísanou v odbore geodézie a kartografie Ing. Máriou Kučákovou (v tom čase boli zamestnancami Ústavu).
27. Odvolací súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
28. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške priznaných trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p., ktoré v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).